Bol by Instagram bez počtu srdiečok lepší pre duševné zdravie?

Galina Lišháková

Začiatkom marca boli niektorí užívatelia Instagramu prekvapení, že z ich účtov ubudli symboly označujúce lajky.

srdiecka_socialne_siete_iStock-1181243146

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Známa sociálna sieť sa vzápätí ospravedlnila, že skúma, ako by na jej užívateľov pôsobilo, keby skryla  počet srdiečok a chyba v systéme do testu pridala ďalších. Instagram túto možnosť testoval už v roku 2019. Vtedy skryl srdiečka v siedmich krajinách vrátane Kanady, Austrálie a Japonska.

Na Facebooku si užívatelia môžu navzájom označovať „zdieľané“ fotografie či správy viacerými „smajlíkmi“ a „emodži“, vďaka čomu je škála hodnotenia medzi lajk (z anglického like – páčiť sa) a dislajk (z anglického dislike – nepáčiť sa) dosť pestrá. Instagram však používa výlučne srdiečka.

Malý počet srdiečok u mnohých prispieva k nízkemu sebahodnoteniu, čo potvrdzujú viaceré štúdie. Napríklad štúdia #StatusofMind Kráľovskej spoločnosti pre verejné zdravie vo Veľkej Británii skúmala vplyv sociálnych sietí na duševné zdravie u takmer 1500 mladých ľudí vo veku 14 – 24 rokov.  Instagram z jej záverov vyšiel v tomto smere ako najškodlivejší. No zdôraznila, že používanie sociálnych sietí všeobecne podľa nej prispieva nielen k problémom s nízkym sebahodnotením, ale aj k úzkostiam, depresiám, poruchám spánku, závislosti a ku kyberšikane.

Príčinou je aj spôsob, akým ľudia Instagram používajú. „Ľahko dáva dievčatám a ženám pocit, ako keby ich telá neboli dosť dobré, pretože ľudia na svoje fotografie pridávajú filtre a upravujú ich, aby vyzerali perfektne,“ uviedla v tejto štúdii anonymná respondentka.

Zamerajme sa viac na spojenie

Štúdia bola zverejnená v roku 2017, keď mal Instagram na celom svete okolo 700 miliónov užívateľov, no ku koncu roka 2020 prekonal miliardu.

Pri prvom experimente so skrytím počtu srdiečok v roku 2019 vysvetľoval Adam Mosseri, výkonný riaditeľ tejto platformy,  že „sa pokúšajú znížiť pocit tlaku z Instagramu, urobiť z neho priestor, kde nebude tak cítiť konkurenciu. Užívatelia sa budú môcť viac zamerať na spojenie s ľuďmi, ktorých milujú, a na veci, ktoré ich inšpirujú”.

Tím vedcov z Flinders Univerzity v Austrálii pod vedením Dr. Ivanky Prichardovej tento experiment inšpiroval k vlastnému výskumu zameranému na výsledný efekt odstránenia počtu srdiečok na Instagrame. Jej výsledky zverejnil na konci marca tohto roku ScienceDirect.

Na výskume sa zúčastnilo 291 žien vo veku 18 – 55 rokov, väčšinou belošiek (86,3 percenta), ktoré na Instagrame trávili denne v priemere 66 minút. V priemere mali 549 sledovateľov a samy sledovali v priemere 619 účtov. Kládli veľký dôraz na kvalitu obrázkov, ktoré zverejňujú, a mierny dôraz na kvalitu obrázkov, ktoré uverejňujú iní ľudia.

srdiecko_socialne_siete_zena_iStock-1215485642

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Málo srdiečok vytvára stigmu

Za odstránenie počtu lajkov bolo 66,7 percenta z nich, 23,4 percenta sa nevedelo rozhodnúť a 10 percent bolo proti. Vedci sa ich pýtali, aké pozitíva a aké negatíva by odstránenie počtu srdiečok podľa nich mohlo priniesť (ak existujú).

56 percent žien si myslelo, že ľudia by sa na seba začali dívať menej kriticky a celkovo by sa menej zameriavali sami na seba. Jedna 18-ročná žena napríklad napísala: „Ľudia prestanú porovnávať svoje životy na základe nezmyselných virtuálnych čísel.“ Ďalšia 19-ročná žena napísala: „Takto by sa z myslenia odstránila stigma, že kvôli menšiemu počtu srdiečok by mal mať iný človek menšiu hodnotu.“

37 percent žien uviedlo, že odstránenie počtu lajkov by malo pozitívny vplyv na duševné zdravie, lebo by ľudí „odrádzalo od posadnutosti svojimi srdiečkami, mali by menšie problémy so sebavedomím a nespokojnosťou so svojím telom, ale aj menšie úzkosti z porovnávania sa s inými užívateľmi tejto aplikácie“.

17, 2 percenta respondentiek štúdie si myslí, že Instagram by sa bez počtu lajkov stal lepším miestom pre šírenie obrázkov a obsahu, lebo by kládol väčší dôraz na kvalitu príspevkov.

16, 7 percenta respondentov sa domnieva, že by tak Instagram na ľudí vyvíjal menší konkurenčný tlak. „Nemuseli by sa cítiť menej populárni a nemali by pocit, že musia získať viac srdiečok, aby sa cítili dôležití a pekní,“ povedala 19-ročná účastníčka výskumu.

Sebaúcte sa možno naučiť

A hoci sa menšina žien zo skúmanej skupiny nevedela rozhodnúť, čo by bolo lepšie alebo v odstránení srdiečok nevidela pozitíva, aj ich názory sú zaujímavé. 26-ročná žena vyslovila názor, že „ľuďom, ktorí používajú Instagram ako marketingový nástroj, by to mohlo sťažiť prehľad o tom, koľko ľudí oslovujú v porovnaní s konkurenciou“. Inej 32-ročnej žene sa páči možnosť sledovať na Instagrame populárnych ľudí. Vďaka tomu, že je s nimi v spojení, sa zmenilo jej správanie.

No asi najzaujímavejší názor mala 18-ročná žena, ktorá si myslí, že namiesto toho, aby sa odstraňoval počet lajkov aj tým, ktorým na nich záleží, by bolo lepšie podporiť vzdelávanie o tom, ako si vážiť sám seba bez ohľadu na množstvo srdiečok na instagramových príspevkoch.

Páči sa, nepáči sa

„Aj experiment s odstraňovaním počtu srdiečok, ktorý robil Instagram v roku 2019, ukázal, že nie všetkým sa to páči. Táto aplikácia teda teraz testuje možnosť rozhodnúť sa, či chcete lajky vidieť alebo skryť,” približuje portál Business Insider.

Ak sa používateľ rozhodne pre druhú možnosť, bude môcť buď skryť všetky srdiečka na celej platforme, alebo skryť srdiečka vo svojich vlastných príspevkoch. Instagram zaznamenal počas tejto fázy testovania „pozitívnu spätnú väzbu“, aj keď celebrity a influenceri prejavili s danou koncepciou určitý nesúhlas.

Uvidíme, k akému záveru a novým možnostiam pre používateľov Instagramu napokon tvorcovia siete dospejú.

Zdroje: ScienceDirect, #StatusofMind, Sproutsocial, The Guardian, Business Insider

 

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.