Spoluautorka podcastu s názvom Dve baby aj o vede píše tiež krátke texty s vedeckou tematikou do detského časopisu Bublina.
Simona Dulajová. Zdroj: archív SD
Rozhovor s molekulárnou biologičkou Simonou Dulajovou vznikol pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku, ktorý sa bude konať od 8. do 14. novembra. Simona Dulajová je známa ako spoluautorka vedecko-náučného podcastu s názvom Dve baby aj o vede, ktorý ste mohli počúvať aj prostredníctvom portálu Veda na dosah. Tiež píše krátke texty s vedeckou tematikou do detského časopisu Bublina. S prednáškou Veda aj pre najmenších vystúpi na online konferencii Populárne o vede a technike: Súčasné trendy v popularizácii, ktorá prebehne 10. novembra. Porozpráva o tom, ako sa dajú vedecké informácie sprostredkovať deťom tak, aby im rozumeli.
Popularizácia vedy spočíva v snahe sprostredkovať vedecké poznanie aj laikom. Popularizátor pritom nesmie zabúdať, že preňho samozrejmé odborné informácie môžu byť verejnosti úplne cudzie. Je podľa vás ťažšie prezentovať vedecké informácie deťom alebo dospelým? Čo vás motivuje k popularizácii vedy pre najmenších?
Jednoznačne deťom. Nemajú ešte takú rozvinutú slovnú zásobu ako dospelí a človek na to občas zabudne. Keď komunikujem vedecké informácie dospelým, musím si spomenúť, aké to bolo so mnou pred štúdiom na vysokej škole. V prípade detského čitateľa sa musím vrátiť v čase aj dvadsať rokov dozadu. Motivuje ma k tomu práve výzva, ktorú proces popularizácie vedy predstavuje. Tiež ma u detí príjemne prekvapuje, ako dokážu vedecké informácie prijímať s ľahkosťou a nadšením.
Robíte to aj prostredníctvom časopisu Bublina, ktorý je určený primárne pre deti vo veku od 6 do 11 rokov. Aké metódy popularizácie vedy podľa vás deti prijímajú najlepšie?
Medzi moje najobľúbenejšie metódy patrí používanie metafor. Ťažké koncepty vedia deti rýchlo pochopiť, ak sa im vysvetlia na príklade niečoho, čo už poznajú. Rada tiež vymýšľam rôzne jednoduché experimenty, ktoré si môžu vyskúšať samé alebo len s malou pomocou rodičov. Môj zámer je postaviť ich do úlohy vedca a priblížiť im spôsoby, ktoré sa používajú vo výskume.
Časopis Bublina prepája autorské texty s prácou veľmi šikovných ilustrátorov. Práve oni dokážu čokoľvek, čo napíšem, dostať ešte na vyššiu úroveň. Myslím, že väčšina detí má obrovskú fantáziu a práve dobre zvolený obrázok im niekedy vysvetlí viac ako tisíc slov.
Niektoré vedné odbory sú pre popularizáciu ľahšie, iné ťažšie. Myslíte, že sa dajú deťom priblížiť aj tie zložitejšie vedecké odvetvia dajme tomu jadrová fyzika alebo odbory, ktoré ste vyštudovali – molekulárna biológia a biotechnológie? Aké s tým máte skúsenosti? Čo deti najviac zaujíma z oblasti vedy?
Určite by som ich nepodceňovala. Verím, že deťom sa dá priblížiť akékoľvek vedecké odvetvie. Samozrejme, musíme tomu prispôsobiť formu, akou veci vysvetľujeme. Pre detského čitateľa som písala články o tom, prečo starneme, ako číta mozog a kedy vzniklo očkovanie. Rovnako ako nás dospelých aj každé dieťa zaujíma niečo iné. Medzi univerzálne záujmy patrí vesmír, zvieratká a všetko, čo vydáva smiešne zvuky.
Pozrite si
Ako reagujú deti na to, čo im hovoríte alebo o čom píšete? Majú niekedy otázky či postrehy hodné vedca? Prekvapia vás svojou múdrosťou alebo humorom?
Deti majú s vedcami veľa spoločného. Hlavnou podobnou črtou je nekonečný príval otázok. Zmysel pre humor ma u detí neprekvapuje. Čo ma však vie stále zaskočiť, sú spomínané otázky. Hlavne tie, na ktoré nepoznám okamžitú odpoveď.
Keď som písala článok o starnutí, dostala som otázku, či uši a nos rastú donekonečna, a preto ich majú starší ľudia také veľké. Odpoveď som musela hľadať nielen v biologických poznatkoch, ale aj v učebnici fyziky. V staršom veku nám totiž nos a uši zväčšuje gravitácia, ktorá nevzpružené tkanivá ťahá smerom nadol.
Prinášajú vám deti niekedy pohľad na vec, ktorý vám nenapadol a stojí za zamyslenie?
Skôr by som povedala, že deti mi prinášajú pohľad na známe koncepty z inej perspektívy. Počas štúdia a práce sa často zamotávam do komplexných problémov, na ktoré je ťažké nájsť uspokojivé riešenia. Keď sa však na to isté snažím pozerať z perspektívy detského čitateľa, musím si zložitú tematiku rozložiť na drobné a ľahko spracovateľné útržky. Takýmto spôsobom sa od detí učím nebrať všetko príliš vážne.
Prečo ste sa rozhodli popularizovať vedu práve deťom?
Lebo z detí raz vyrastú dospelí ľudia, ktorí budú formovať aj moju budúcnosť. Chcela by som, aby ľudia v budúcnosti viac dôverovali odborníkom, aby vedecké témy nepolarizovali spoločnosť a ľudia sa nerozhodovali, či im veria alebo neveria. Namiesto toho by som uvítala, keby sa ľudia slušne pýtali na veci, ktorým nerozumejú. Zároveň budeme potrebovať nielen viac vedcov, ale aj šikovných ľudí, ktorí ich prácu spopularizujú.
Existujú podľa vás informácie z oblasti vied, ktoré sa na prvom stupni základnej školy deti neučia a mali by sa ich učiť?
Už je to nejaký čas, čo som bola na prvom stupni základnej školy a nepoznám súčasné osnovy, preto je pre mňa ťažké odpovedať objektívne. Myslím však, že vo všeobecnosti by sa informácie nemali hodnotiť podľa kvantity, ale kvality. Deti nemusia vedieť úplne všetko ešte predtým, ako dovŕšia desiate narodeniny. Stačí, ak budú naplno rozumieť základným konceptom, napríklad tomu, že Zem je guľatá a očkovanie zachraňuje milióny životov ročne.
Konferenciu Populárne o vede a technike môžete sledovať dňa 10. novembra 2021 od 9.00 hod. kliknutím na tento odkaz.
Táto konferencia je organizovaná v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
