Za menší pocit šťastia mladých môžu podľa vedcov aj smartfóny, sociálne médiá vrátane digitálneho mobingu, ale aj celková globálna situácia.
Mladí ľudia sú v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami menej šťastní. Zdroj: iStock.com/Finn Hafemann
Mladosť býva pre mnohých obdobím, na ktoré spomínajú s nostalgiou ako na najkrajšie roky života. Po šťastnom detstve a bezstarostných rokoch mladosti postupne pribúdajú starosti a krivka šťastia postupne klesá, až kým nenastane opäť obrat k lepšiemu v starobe. Asi takto vyzerá krivka šťastia typická pre západné spoločnosti.
Podľa nového výskumu sa však časy menia a mladosť, zdá sa, už pre mladých ľudí nie je až takým šťastným obdobím. Krivka životného šťastia pripomínajúca písmeno U, ktorá donedávna platila v západných spoločnostiach, sa mení.
Pozrite si
Krivka šťastia sa mení
Priebeh krivky šťastia v tvare písmena U potvrdila štúdia z roku 2020 na základe údajov zo 145 krajín: po relatívne bezstarostnom začiatku to ide z kopca. Najnižší bod sa vo všeobecnosti dosiahne okolo stredného veku, keď často nastupuje kríza stredného veku. V starobe všeobecná spokojnosť opäť narastá.
Jedným z autorov štúdie bol David Blanchflower z Dartmouth College v Spojenom kráľovstve, ktorý sa už viac ako dve desaťročia venuje výskumu spokojnosti človeka.
Nedávno si však spolu s ďalšími odborníkmi uvedomil, že údaje v mnohých západných krajinách už nezodpovedajú spomínanému typickému vzorcu. Približne od roku 2013 sa krivka pomaly, ale isto mení: ľavá strana krivky U sa vytráca. Prečo je to tak?
Krivka šťastia zodpovedala podľa vedcov u predchádzajúcich mladých generácií písmenu U. Tak to bolo aj v ére hnutia hippies v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Zdroj: iStockphoto.com
Negatívny trend
David Blanchflower a jeho kolegyňa Jean Twengeová zo Štátnej univerzity v San Diegu analyzovali v rámci prípravy dokumentu pre OSN rôzne národné a medzinárodné súbory dát na túto tému pochádzajúce zo šiestich anglicky hovoriacich krajín: Spojeného kráľovstva, USA, Austrálie, Kanady, Írska a Nového Zélandu.
Zistili, že kým u starších ľudí pretrvával v posledných desaťročiach relatívne stabilný pocit spokojnosti, mladší ľudia – najmä ženy – sa v posledných rokoch cítili čoraz horšie. Vo všeobecnosti sú mladí menej spokojní so svojím životom a menej šťastní. Tento trend sa objavuje už viac ako desať rokov. Nástup výskumníci zaznamenali dávno pred pandémiou koronavírusu, o ktorej sa hovorí, že prispela k zhoršeniu psychického rozpoloženia mladých ľudí.
Podľa výskumníka šťastia to poukazuje na trend vytrácajúceho sa pocitu šťastia u mladých ľudí. Ukazujú to aj medzinárodné dáta z krajín západného sveta a svedčí o tom aj nárast úzkostí, depresií a ďalších psychických problémov.
Život v digitálnom svete
Prečo je to tak? David Blanchflower sa domnieva, že za tento vývoj môžu predovšetkým smartfóny a sociálne médiá vrátane digitálneho mobingu. Súčasnú generáciu mladých dokonca považuje za stratenú generáciu. Pre britský denník The Guardian povedal: „Mladí sú dnes veľmi izolovaní. Nejde tak ani o čas, ktorí trávia na svojich telefónoch, ale o všetky tie veci, ktoré pre to zanedbávajú: chodenie von, hru s priateľmi, interakciu s inými.“ Vo všeobecnosti však za tento stav, teda menší pocit šťastia, zodpovedá celý rad spoločenských zmien. Okrem chýbajúcich sociálnych kontaktov ťaží mnohých aj zhoršujúca sa hospodárska situácia.
Podľa britského vedca ide o globálnu krízu. „Mladí ľudia sú zmätení a v ťažkostiach.“ Toto má dosah aj na hospodárstvo, ovplyvňuje to kariéru jednotlivca aj globálnu produktivitu. Je preto potrebný ďalší výskum, ktorý by identifikoval dôvody rastúcej nespokojnosti a klesajúceho pocitu šťastia a umožnil vyvinúť stratégie na riešenie tohto vývoja.
Zdroj: science.ORF.at
(zh)
