PhDr. Michal Hajdúk, PhD., pôsobí na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty UK a UNB v Bratislave. Súčasne sa venuje výskumu aj klinickej praxi. Po skončení PhD štúdia z klinickej psychológie získal prestížne Fulbrightovo štipendium. Počas pobytu v USA pôsobil na School of Behavioral and Brain Sciences, University of Texas at Dallas, s ktorou doteraz úzko spolupracuje. Vo svojom výskume sa primárne zaoberá sociálnym poznávaním a jeho dopadom na každodenné fungovanie u pacientov so schizofréniou.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Na základe čoho ste sa rozhodli pre štúdium psychológie?
M. HAJDÚK: Pôvodne som plánoval byť učiteľom dejepisu a náuky o spoločnosti, ale nejako sa to zmenilo a zaujala ma psychológia, najmä jej sociálne aspekty ale aj neurobiológia. Môj pohľad na psychológiu sa mimoriadne zmenil od nástupu na školu po moje aktuálne zameranie.
M. B.: Mohli by ste nám priblížiť projekt NEUROPSY?
M. HAJDÚK: Neuropsy je rozsiahly projekt, na ktorom pracujeme s kolegami z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK a Centrom Memory. Do projektu sú zapojení aj viacerí ľudia z praxe, ktorí nám pomáhajú so zberom aj prípravou výstupov. Cieľom projektu je vytvoriť súbor testov, ktoré merajú pamäť, pozornosť a rýchlosť, ako vieme spracovávať informácie. Cieľom je zároveň vypracovať normy, teda zistiť, aké skóre by mal napríklad v teste dosiahnuť zdravý človek vo veku 60 rokov pokiaľ má vysokú školu. Psychológovia v praxi tak budú vedieť porovnať výkon ich pacientov oproti očakávaniu na základe veku a vzdelania a tým budú vedieť, či u osoby, ktorú vyšetrujú, je pamäť alebo pozornosť oslabená.
M. B.: Aké sú prvotné symptómy psychickej poruchy a ako ich zisťujete?
M. HAJDÚK: Medzi psychickými poruchami sú obrovské rozdiely. Poruchy ako depresia sa prejavia zmenami nálady alebo neschopnosťou tešiť sa. Na druhej strane v prvých štádiách schizofrénie môže dôjsť k zmenám vo vnímaní okolitého sveta, zvláštnym zážitkom alebo sociálnemu stiahnutiu sa. V prípade Alzheimerovej choroby by sme očakávali zhoršenie pamäti. Je to teda veľmi pestré z pohľadu prejavov a preto nie je ani jednotný postup vyšetrenia. Dôležitý je vždy detailný rozhovor, anamnéza, informácie od rodiny a samozrejme špeciálne psychodiagnostické testy.
PhDr. Michal Hajdúk, PhD.
M. B.: Súvisí zhoršená pamäť iba s Alzheimerovou chorobou alebo sa týka aj iných duševných chorôb?
M. HAJDÚK: Zhoršenie pamäti nie je príznak len Alzheimerovej choroby. Môžeme ho vidieť aj pri depresii alebo schizofrénii. V prípade depresie často pacienti hovoria, že majú problémy s koncentráciou a rozhodovaním sa. V dôsledku toho majú pocit, že sa im aj zhoršujú ich pamäťové schopnosti. Pri schizofrénii zase vieme, že zhoršenie poznávacích procesov je charakteristickým znakom tejto poruchy. Preto u pacientov často vidíme problémy so schopnosťou napríklad zapamätať si presne telefónne čísla, nákupný zoznam, činnosti, ktoré majú spraviť a podobne. To neznamená, že pacienti so schizofréniou si nič nezapamätajú, ale to oslabenie pamäti môže napríklad viesť k tomu, že majú vážnejšie problémy v pracovnej oblasti. Preto sa aj my, na našej klinike, snažíme tieto schopnosti trénovať, aby sme tým pacientom pomohli v ich bežnom živote.
M. B.: Ako sa prejavuje aktivita mozgu pri schizofrénii?
M. HAJDÚK: To je veľmi dobrá otázka, na ktorú je veľmi veľa odpovedí. V podstate dnes vieme, že u pacientov vieme identifikovať štrukturálne zmeny v mozgu. Zároveň vieme, že existujú aj funkčné zmeny (niektoré časti mozgu reagujú viac, resp. menej, ako by mali). V prípade schizofrénie sa často skúmajú štruktúry ako dorzolaterálny prefrontálny kortex alebo napríklad amygdala. Niektorí autori naopak tvrdia, že problém je v koordinácii činnosti celého mozgu. Niektoré zmeny ale nie sú pre schizofréniu špecifické, podobné zmeny vidíme aj pri iných psychických poruchách.
M. B.: Akému výskumu sa venujete v súčasnosti?
M. HAJDÚK: Aktuálne sa okrem projektu NEUROPSY venujem problematike sociálneho poznávania u pacientov so schizofréniou. Skúmam, ako pacienti dokážu rozpoznávať emočné výrazy z tváre, prípadne ako dokážu porozumieť nepriamym vyjadreniam ako irónia a podobne. Najviac ma zaujíma, ako tieto schopnosti ovplyvňujú ich každodenné vzťahy. Taktiež sa venujem téme paranoidno-perzekučných bludov a tiež prejavom podozrievavosti a paranoidity u zdravých ľudí.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
M. HAJDÚK: Času na relaxovanie mám, žiaľ, menej ako by som chcel, ale asi najviac relaxujem, keď sa mi podarí byť niekde na horách. Môj najväčší relax ale je, keď môžem byť so svojou manželkou, lebo ona je pre mňa bútľavá vŕba, ktorej môžem vyrozprávať všetky radosti a strasti z môjho výskumníckeho života.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
PhDr. Michal Hajdúk, PhD., vystúpi na tému Neuropsychológia nie je len o zhoršenej pamäti spolu s Mgr. Petrou Brandoburovou. PhD., v utorok 6. 11. 2018 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave, na Patrónke. Utorok s psychológiou v CVTI SR je jedným z hlavných podujatí Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2018.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT a z archívu PhDr. Michala Hajdúka, PhD.