Jedným z výrazných faktorov, ktoré u ľudí navodzujú pocit, že sa ich elity snažia oklamať a ublížiť im, je prežívaná finančná neistota.
Konšpiračným teóriám veria skôr ľudia s finančnými problémami, ktorí sa domnievajú, že majú dôvod cítiť sa znevýhodnení a vykorisťovaní. Zdroj: iStockphoto.com
V akom prostredí prekvitajú konšpiračné tvrdenia? Podľa výskumníčok z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., treba brať do úvahy aj kvalitu demokratických inštitúcií a ich dôveryhodnosť, socioekonomickú nerovnosť, korupciu, pomalší ekonomický rozvoj či nízke HDP. Práve tieto faktory naznačujú, či ochranné sociálne normy a spoločnosť fungujú správne.
„Ak ľudia vnímajú kvalitu demokracie vo svojej krajine ako zlú, nedôverujú tým inštitúciám, ktoré ich majú chrániť, vnímajú vysokú korupciu a sociálnu nerovnosť, zvyšuje to ich podozrievavosť voči úmyslom elít. A je to prirodzené,“ uvádzajú vedkyne vo svojej štúdii.
V nepriaznivom a negatívne vnímanom sociálnom prostredí je podľa nich vyššia pravdepodobnosť, že elity ohrozia znevýhodnených ľudí. Konšpiračné presvedčenia sa tak nejavia ako nedostatok racionality jednotlivcov, ale skôr ako ich prirodzená reakcia na ohrozujúcu realitu, hovorí jedna z autoriek štúdie Magdaléna Adamus.
Obviňovanie oslabuje dôveru
Jedným z takýchto faktorov, ktoré u ľudí navodzujú pocit, že sa ich elity snažia oklamať a chcú ublížiť tým na nižších spoločenských priečkach, je prežívaná finančná neistota. Finančne ohrození ľudia sa často domnievajú, že elity chcú profitovať zo sociálnych problémov, ako sú vojny, ekonomické krízy či vysoká nezamestnanosť.
„Proces obviňovania elít oslabuje dôveru k inštitúciám, elitám a establišmentu, keďže sú v celom príbehu vnímaní ako spolupáchatelia sprisahania a zneužívania obyčajných ľudí,“ potvrdila druhá autorka štúdie Eva Ballová Mikušková. „Preto osoby, ktoré žijú v nepriaznivých životných podmienkach, napríklad kvôli tomu, že zažívajú permanentnú finančnú neistotu alebo v ich krajine zlyhávajú verejné inštitúcie, môžu prejavovať viac antiestablišmentových postojov a viac nedôvery k elitám, ktoré považujú za zodpovedné za svoju situáciu a stav krajiny,“ vysvetlila Ballová Mikušková.
Nedôvera hrá osobitnú rolu
Nedôvera má medzi faktormi spojenými s podporou konšpiračných presvedčení osobitné a významné miesto. Viaceré štúdie totiž potvrdzujú, že konšpiračným tvrdeniam vo zvýšenej miere veria ľudia, ktorí nemajú dôveru k inštitúciám a spájajú s nimi i svoju finančnú neistotu.
V atmosfére rozšírenej nedôvery konšpiračné presvedčenia prekvitajú najmä medzi tými, ktorí veria, že majú dôvod cítiť sa znevýhodnení a vykorisťovaní. Ak ľudia majú pocit, že normy sú sústavne porušované a inštitúcie ich dostatočne nechránia, má zmysel byť ostražitý.
„Práve preto sme sa v našom výskume rozhodli sústrediť na úlohu prežívanej finančnej neistoty a inštitucionálnej dôvery v procese podporovania konšpiračných presvedčení,“ tvrdia vedkyne.
V štúdii, publikovanej nedávno v časopise British Journal of Social Psychology, zistili, že ľudia, ktorí sa nachádzajú v ekonomických ťažkostiach, zvyčajne menej dôverujú vláde a inštitúciám a sú náchylnejší viac dôverovať konšpiračným teóriám.
Výsledky ich skúmania platia nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Výskumníčky sa preto zhodujú, že ide o všeobecný, univerzálny mechanizmus.
Štúdia naznačuje, že skúmanie štrukturálnych a kognitívnych faktorov, ktoré stoja za zvýšenou podporou konšpiračných presvedčení, je mimoriadne dôležité. Ich pochopenie sa môže čoskoro stať pre ochranu spoločnosti a jej najzraniteľnejších členov nevyhnutné.
Zdroj: TS SAV
(af)
