Slovenskí vedci si posvietili na vizuálne podávanie toho istého pokrmu rozličným spôsobom.
Podobne ako robia šaty človeka, robí servírovanie reštauráciu. O to viac to platí v dnešnej dobe sociálnych sietí, keď každý vytiahne mobil ešte skôr, ako sa pustí do prvého hltu. Vizuál predáva a ľudia v súčasnosti navštevujú reštaurácie mnohokrát len na základe pekných fotografií.
Vedeli ste, že to isté jedlo podávané vizuálne odlišným spôsobom dokáže vyvolať úplne rozdielne emócie?
Docent Jakub Berčík z Ústavu marketingu, obchodu a sociálnych štúdií Fakulty ekonomiky a manažmentu (FEM) SPU v Nitre, ktorý sa venuje neuromarketingu, v spolupráci s Hotelovou akadémiou Ľudovíta Wintera v Piešťanoch zrealizoval zaujímavý výskum. Zisťoval v ňom, ako reagujú ľudia na vafle servírované troma rôznymi spôsobmi. O experimente informuje poľnohospodár.sk, onlineový spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre.
Jedlo ovplyvňuje zmysly
Jedlo dokáže vyvolať, potlačiť, zmeniť alebo kontrolovať naše emócie. Môže za to časť mozgu, nazývaná hypotalamus, ktorá riadi aj pocity hladu, smädu a podieľa sa na kontrole emócií.
„Jedlo je umenie, ovplyvňuje viaceré zmysly, ako sú chuť, vôňa a vizuálny vnem. Každý vie, že oči „jedia“ ako prvé a príjemnú vôňu jedla si pamätáme aj niekoľko rokov. Vzhľad jedla poskytuje isté očakávania týkajúce sa zladenia chuti, lahodnosti, delikátnosti a celkovej kvality. To následne ovplyvňuje nielen samotný príjem – kvantitu –, ale aj mnohé ďalšie znaky správania pri stole,“ hovorí Jakub Berčík.
Ak sa hosťovi konzumentovi jedlo páči, spúšťajú sa u neho fyziologické procesy, ktoré sú súčasťou bežného trávenia. Ide napríklad o zvýšenú tvorbu slín, regulačných peptidov a tráviacich enzýmov, a tiež sa zväčšuje množstvo inzulínu v krvi.
„Vizuálne atraktívne jedlo pôsobí na všetky zložky emócií, napríklad vzrušenie z očakávania a pozitívnych pocitov zo skúseností a spomienok. K dôležitým vizuálnym faktorom ovplyvňujúcim vnímanie prezentovaného jedla patrí jeho vzdialenosť od konzumenta, pestrosť, rôznorodosť, rozloženie, veľkosť porcie, tvar, početnosť, objem, povrchová úprava, ale aj použitý gastroservis – taniere,“ vysvetľuje výskumník.
Rovnaké jedlo, len iné servírovanie
Otázkou, ako ľudia reagujú na rovnaké jedlo naservírované odlišným spôsobom, sa zaoberali výskumníci FEM a svojím experimentom zodpovedali hneď niekoľko otázok.
Hlavnými hviezdami experimentu boli vafle servírované na tri rôzne spôsoby. Prvý obsahovalo tradičnú obdĺžnikovú vafľu servírovanú na bielom tanieri. Druhé prevedenie s okrúhlou vafľou uloženou v obdĺžnikovej kartónovej škatuľke patrilo do kategórie street food. Posledný dizajn pozostával z tradičnej obdĺžnikovej vafle, avšak tentoraz servírovanej na luxusnom tanieri v hodnote asi osemsto eur.
Na výzdobu boli vo všetkých troch prípadoch použité rovnaké ingrediencie – ovocie, šľahačkový krém, cukríky, biela čokoláda a imitácia včelieho vosku.
Jahody zaujali najviac v kartónovej škatuľke
Z výsledkov dotazníkového prieskumu vyplynulo, že respondenti hodnotili najpozitívnejšie vafľu naaranžovanú na luxusnom šedom tanierovom podnose. „Zároveň testovaní respondenti vyjadrili tiež ochotu zaplatiť najvyššiu sumu za takto naaranžované jedlo a najlepšie hodnotili aj vôňu práve pri tomto vizuálnom prevedení, a to napriek tomu, že išlo o to isté jedlo,“ hovorí Berčík.
Na získanie údajov o nevedomom vnímaní bola použitá mobilná očná kamera a softvér na rozpoznávanie emócií na základe výrazov tváre. Na základe danej technológie vedci zistili, že klasický biely tanier a street food verziu si respondenti prezerali najdlhšie.
A čo jednotlivé suroviny či prvky na vafliach? Kým jahodu si respondenti najviac pozerali v prípade street food verzie, na prvom vizuálnom prevedení to bola biela čokoláda a imitácia včelieho vosku. Z hľadiska emocionálnej odozvy bola pri jedle na luxusnom podnose zaznamenaná najvyššia miera očakávania v podobe vzrušenia. Z hľadiska testovania vizuálnych prevedení jedla dominovali najpozitívnejšie pocity pri vafli na klasickom bielom podnose.
Podľa slov výskumníka má pri hodnotení emocionálnej odozvy význam okrem dotazníkov aj monitorovanie očných pohybov a výrazov na tvárach respondentov, a to z dôvodu zachytenia podvedomých reakcií.
„To poskytuje úplne nový pohľad na skutočné vnímanie daného vizuálneho prevedenia a servírovania jedla, ako aj efektívnejšie cielenie a využitie podnikových zdrojov,“ uzatvára Jakub Berčík.
Zdroj: poľnohospodár.sk
Autorkou pôvodného článku je Renáta Chosraviová
(JM)