Ľudia trpiaci narcistickou poruchou osobnosti sa sami nedokážu zmeniť. Chýba im empatia a potrebujú byť neustále obdivovaní.
Narcisti potrebujú byť obdivovaní a majú nízku mieru empatie. Zdroj: iStock/nicoletaionescu
Narcistická porucha osobnosti je komplexný psychický stav, ktorý sa prejavuje všadeprítomným pocitom veľkoleposti, potrebou obdivu a nedostatkom empatie. Môže spôsobiť výrazné sociálne a pracovné postihnutie a často má komplikácie v podobe komorbidných psychiatrických porúch a porúch spojených s užívaním návykových látok.
Narcisti potrebujú byť obdivovaní a majú nízku mieru empatie. Ako uvádzal psychológ Robert Tomšik v rozhovore pre portál Veda na dosah, nedokážu s druhými ľuďmi nadviazať emocionálnu väzbu a „využívajú ich iba na dosiahnutie vlastných cieľov”. Jedinci s touto poruchou sa môžu ostatným javiť ako chvastaví, arogantní alebo dokonca nesympatickí. Ide o vzorec správania, ktorý pretrváva dlhú dobu a v rôznych situáciách alebo sociálnych kontextoch môže viesť k významnému zhoršeniu sociálneho a pracovného fungovania.
Narcisti si však vo svojej podstate neveria. Keď sa ľudia s vysokou mierou narcizmu cítia urazení alebo kritizovaní, ohrozuje to ich krehké alebo nafúknuté sebavedomie, čo ich podnecuje k agresívnej reakcii, aby ochránili svoje sebavedomie.
Vedci doteraz nevedia, čo konkrétne spôsobuje narcistickú poruchu osobnosti. Domnievajú sa, že ľudia s touto poruchou majú často jemné rozdiely v štruktúre mozgu. Zdá sa, že hlavné faktory, ktoré prispievajú k rozvoju narcizmu, sú genetika, negatívne zážitky z detstva, štýl výchovy či kultúra. Podľa štatistík trpí narcistickou poruchou osobnosti celosvetovo približne pol percenta, maximálne šesť percent ľudí.
Ľudia požadujú často pri konfrontácii s narcistom zmenu jeho správania, čo je prirodzené. Niekedy však takéto správanie nevplýva iba na ostatných ľudí, ale aj na samotného narcistu. Môže byť obzvlášť náchylný na pocit odmietnutia, pravdepodobne pre správanie, ktoré ľudí odrádza. Psychológovia sa pýtajú, či sa takýto človek dokáže jedného dňa zmeniť.
Majú strach zo zraniteľnosti
Odborníci vo všeobecnosti rozlišujú dva typy narcizmu, grandiózny a zraniteľný. Grandiózni narcisisti majú tendenciu považovať sa za nadradených voči ostatným, zatiaľ čo zraniteľní narcisti bývajú hypersenzitívni na kritiku. V oboch prípadoch môžu byť jedinci arogantní a egocentrickí. Ak sa tieto vlastnosti stanú extrémnymi, môže byť danej osobe diagnostikovaná napríklad narcistická porucha osobnosti (NPD) alebo môže byť opísaná ako osoba s patologickým narcizmom.
Narcisti môžu konať pasívne agresívnym spôsobom, aby druhú osobu oslabili. Takíto ľudia môžu napríklad sociálne vylúčiť ostatných a ako formu trestu im odoprieť lásku a náklonnosť. Výskumy ukázali, že narcisti môžu byť náchylní byť násilní, aj keď k násiliu nie sú vyslovene vyprovokovaní.
Odborníci vo všeobecnosti rozlišujú dva typy narcizmu, grandiózny a zraniteľný. Zdroj: iStock/Wavebreakmedia
Hoci človek s týmto ochorením trpí celoživotnou duševnou poruchou, čo znamená, že neexistuje žiadna „liečba“, výskumy naznačujú, že určité liečebné metódy môžu pomôcť zvládnuť príznaky poruchy. Narcistické osobnosti väčšinou podstupujú psychoterapiu. Ide o klasický terapeutický prístup, pri ktorom sa terapeut rozpráva so svojím klientom. Najbežnejšou technikou, ktorú terapeut používa pri pacientoch s narcistickou poruchou osobnosti, je kognitívna behaviorálna terapia, ktorá môže pomôcť ľuďom všimnúť si a spochybniť nepresné alebo neprospešné myšlienky a zmeniť správanie.
Štúdia z roku 2015 naznačuje, že najúčinnejším terapeutickým prístupom sú introspektívne relačné techniky. To znamená, že klient skúma svoje pocity a motivácie, zatiaľ čo poradca je neposudzujúci a chápavý. Takýto prístup je pri práci s narcistami kľúčový, pretože niektorí pacienti predpokladajú, že poradca si myslí, že sú zraniteľní.
Strach zo zraniteľnosti ide často ruka v ruke s ťažkosťami pri budovaní dôveryhodného vzťahu a porozumenia medzi klientom a poradcom. Klient môže napríklad pociťovať potrebu zapôsobiť na svojho terapeuta alebo si udržať sebavedomý imidž namiesto toho, aby priznal akúkoľvek potenciálnu slabosť. Pocity neadekvátnosti, hanby, viny a agresivity môžu prispievať k tejto defenzívnosti u ľudí s narcizmom. Psychológovia musia rozpoznať a prekonať tieto bariéry, aby bola intervencia úspešná, čo si vyžaduje zručnosti.
Keď narcistickí pacienti vyhľadávajú liečbu, mnohokrát sa nachádzajú v stave zraniteľných symptómov, nie v stave grandióznosti. Tieto prejavy sa však môžu vyskytovať súčasne, čo znamená, že počas liečby sa začnú objavovať grandiózne črty. Poradca môže potom rozpoznať symptómy narcistickej poruchy osobnosti u daného klienta a začať prispôsobovať poradenstvo tejto diagnóze.
Terapia snažiaca sa porozumieť nenaplneným potrebám z minulosti
Keď tieto prekážky pretrvávajú, pacient môže terapiu predčasne ukončiť, na čo existuje niekoľko dôvodov. Je totiž zriedkavé, aby niekto s narcistickou poruchou osobnosti vyhľadával terapiu, pretože si veľakrát nedokáže priznať, že nejaký problém má. Ľudia s touto poruchou často navštevujú svojho lekára alebo terapeuta z iného dôvodu, napríklad z dôvodu vonkajšieho problému (strata zamestnania alebo rozvod) či emocionálneho problému (depresia z vnímaného odmietnutia).
Väčšina inovácií v liečbe porúch osobnosti pochádza z oblasti hraničných porúch osobnosti, pričom niekoľko liečebných metód týchto porúch bolo prispôsobených a otestovaných na narcistoch. Tieto prístupy bývajú úspešné práve pri liečbe hraničných porúch osobnosti, medzi príklady patrí dialektická behaviorálna terapia, terapia založená na mentalizovaní a schématerapia. Dialektická behaviorálna terapia kombinuje behaviorálne techniky s princípmi mindfulness a dialektického myslenia, pomáha regulovať emócie, zlepšovať interpersonálne vzťahy a zvládať stresujúce situácie.
Strach zo zraniteľnosti ide mnohokrát ruka v ruke s ťažkosťami pri budovaní dôveryhodného vzťahu. Zdroj: iStock/ajr_images
Podstatou terapie založenej na mentalizovaní je schopnosť reflektovať seba a druhých, s čím majú narcisti často problém. Pacienti by mali byť schopní rozumieť správaniu seba a druhých v zmysle mentálnych stavov, akými sú pocity, presvedčenia, túžby a zámery. Schématerapia sa sústreďuje na vzorce myslenia, cítenia a správania, ktoré máme už od detstva. Ide o reakciu na naše nenaplnené emočné potreby, napríklad nedostatok lásky či porozumenia. Terapia pomáha rozpoznať tieto nenaplnené emočné potreby a porozumieť im.
Na porovnanie možno uviesť, že schématerapia pomáha spochybňovať neprospešné mentálne schémy o tom, ako funguje svet. Napríklad ak ste boli ako dieťa zanedbávaní, mohli ste si vytvoriť schému, podľa ktorej vaše potreby nikdy nikto neuspokojí. Existuje však len obmedzené množstvo dôkazov o tom, že tieto prístupy sú účinné pri narcistickej poruche osobnosti. Navyše majú rôzne prekážky, napríklad dlhú dobu liečby či ťažkosti pri budovaní vzťahu.
Vzhľadom na tieto problémy psychiatrickí výskumníci Alexa Albertová, americká psychiatrička pracujúca s ľuďmi postihnutými traumou, a odborník na paliatívnu medicínu Anthony Back v apríli 2025 navrhli, že použitie psychedelických drog počas terapie by mohlo vytvoriť príležitosť, pri ktorej by boli narcistickí klienti otvorenejší a emocionálne vnímavejší.
Dôležitý je dobrý vzťah terapeuta a pacienta
MDMA, známejšia ako extáza, môže zvýšiť empatiu, prosociálne správanie a pocit blízkosti k ostatným. Hoci terapia s použitím MDMA zaznamenala úspech pri niektorých ochoreniach, ako je posttraumatická stresová porucha, môže tiež viesť k zhoršeniu duševného zdravia.
Schématerapia pomáha spochybňovať neprospešné mentálne schémy o tom, ako funguje svet. Zdroj: iStock/Valeriy_G
Pri zavádzaní látok do terapie je ešte dôležitejšie vytvorenie vzťahu. V terapii s podporou extázy je potrebný dobrý vzťah, aby sa pacient cítil bezpečne a mohol dôverovať svojmu terapeutovi, keď je pod vplyvom tejto návykovej látky.
Liečba čelí aj právnym prekážkam, pretože extáza patrí do zoznamu nariadenia o zneužívaní drog, čo znamená, že v mnohých krajinách nemá žiadne uznávané medicínske použitie. Výskumníci, charitatívne organizácie zaoberajúce sa duševným zdravím, pacienti a niektorí poslanci parlamentu vo Veľkej Británii požadujú jej presun do zoznamu látok, na ktorých by mohli uskutočniť klinické štúdie, ale zatiaľ nedošlo k žiadnej zmene.
Je dôležité poznamenať, že návrh Alexy Albertovej a Anthonyho Backa je zatiaľ v teoretickej rovine, pretože ešte neprebehli žiadne klinické štúdie, ktoré by dokázali potenciál tejto látky. Terapeuti sa zatiaľ musia spoliehať na svoje zručnosti, aby nadviazali vzťah s pacientmi a prekonali prekážky liečby bez liekov. Áno, narcisti sa potenciálne môžu zmeniť, ale vyžaduje to veľkú starostlivosť zo strany terapeuta a trpezlivosť poradcu aj klienta.
Zdroje: National Library of Medicine, The Conversation, Veda na dosah, Cleveland Clinic, Health Direct, Wiley Online Library, Psycho Info (1, 2), K sebe
(RR)
