Spoločnosť by sa mala sústrediť na metódy predchádzania duševných chorôb u mladých, ktoré sú dobre známe.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Na webovom portáli Nature vyšiel pred pár dňami zaujímavý komentár1 dvoch riaditeľov Centra UCLA pre rozvíjajúcich sa dospievajúcich. Vo svojom obsiahlom texte informujú o zvyšujúcom sa počte mladých ľudí trpiacich úzkosťami a depresiou. Vysoký nárast týchto ochorení vedecká obec zaznamenáva najmä za posledných 15 rokov. Znepokojení rodičia a reportéri si tento jav vysvetľujú vzostupom sociálnych sietí. Dáta však odkrývajú iné problémy.
Duševné zdravie adolescentov v číslach
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie2 trpí v súčasnosti jeden zo siedmich tínedžerov vo veku od 10 do 19 rokov poruchou duševného zdravia. Medzi mladými dospelými vo veku od 15 do 19 rokov je samovražda vedená ako štvrtá najčastejšia príčina smrti.
Krajiny, ktoré dlhodobo monitorujú duševný stav svojich mladých obyvateľov, informujú o veľkom počte tínedžerov pociťujúcich úzkosť. Príkladom je USA3, kde sa až 44 percent študentov vo veku od 14 do 18 rokov cítilo smutne a beznádejne po dobu dlhšiu než 12 mesiacov.
Aká je príčina?
Vedci v súčasnosti neponúkajú jednoznačnú odpoveď, čo spôsobuje zhoršujúce sa mentálne zdravie tínedžerov. S najväčšou pravdepodobnosť ide o kombináciu viacerých faktorov.
Príkladom je stále prebiehajúca pandémia covidu. Veľká analýza dát4 na vzorke viac ako 81-tisíc detí do 18 rokov potvrdila jej negatívne účinky na ich mentálne zdravie. Dôležité je však dodať, že vedci pozorovali5 nárast duševných ochorení u mladých ľudí dávno pred svetovou pandémiou.
Obviňujú sociálne siete
Mnohí ľudia vidia najväčší problém v nadmernom používaní sociálnych sietí. Odborníci, samozrejme, nevylučujú, že aktivita na sociálnych sieťach môže prispieť k zhoršeniu duševného zdravia. A to najmä vtedy, keď pre ne mladí ľudia nespia alebo zanedbávajú zdravé medziľudské interakcie.
Avšak, keď porovnali doteraz získané dáta z viacerých štúdií6, do ktorých boli zahrnuté stovky dobrovoľníkov, dospeli k prekvapivému záveru. Podľa dostupných výsledkov majú sociálne siete štatisticky len veľmi malý vplyv na duševné zdravie tínedžerov a ich zákaz nemá žiadny klinický význam.
Namiesto zákazov podnecovanie záujmov
Autori komentára preto navrhujú, aby sa spoločnosť sústredila namiesto neznámej príčiny na metódy predchádzania duševných chorôb u mladých, ktoré sú dobre známe a dajú sa zaradiť do troch konkrétnych oblastí.
V prvom rade potrebujú tínedžeri spôsob, akým môžu využiť svoju motiváciu na preskúmanie sveta. Príkladom sú mimoškolské aktivity, záujmové krúžky alebo športové kluby. Najväčší efekt majú navyše vtedy, ak majú mladí možnosť spracovať svoje skúsenosti prostredníctvom zápiskov alebo skupinovej diskusie.
Tínedžerom tiež pomáha, ak môžu pozitívne ovplyvniť životy druhých ľudí. Toto tvrdenie je podporené aj klinickou štúdiou7 z roku 2013. Účastníci, ktorí strávili dva mesiace dobrovoľníctvom, mali oproti kontrolnej skupine nižšie hodnoty zápalových markerov, cholesterolu a v priemere nižšiu telesnú hmotnosť. Tieto faktory sú pritom spájané s depresiou a inými duševnými ochoreniami.
V neposlednom rade potrebujú tínedžeri pozitívny vzťah s rodičmi a inými dospelými. Napríklad metódy pozitívneho rodičovstva majú podľa vedcov8 priaznivé účinky na rozvoj predného mozgu a amygdaly, ktoré sú vo všeobecnosti považované za centrá osobnosti a spracovania emócií.
Zdroje:
- https://www.nature.com/articles/d41586-022-03172-y?utm_source=Nature%20Briefing&utm_campaign=9e6441a1f6-briefing-dy-20221014&utm_medium=email&utm_term=0_c9dfd39373-9e6441a1f6-46713526#ref-CR15
- https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/adolescent-mental-health
- https://stacks.cdc.gov/view/cdc/115816
- DOI: 10.1001/jamapediatrics.2021.2482
- https://www.cdc.gov/nchhstp/dear_colleague/2020/dcl-102320-YRBS-2009-2019-report.html
- doi: 10.1111/jcpp.13219
- DOI: 10.1001/jamapediatrics.2013.1100
- DOI: 10.1016/j.dcn.2013.10.006
