Aj vy veríte v bezchybnosť svojej pamäti a pripomínate si významné chvíle života na sociálnych sieťach? Nie ste sami.
Digitálnou amnéziou dnes trpí každý z nás. Zdroj: iStockphoto.com
V predchádzajúcich častiach seriálu o tom, akými prefíkanými spôsobmi nás klame myseľ, sme si povedali o ilúzii spojenej s rozpomínaním sa na prvé okamihy nášho života či o tom, že našu pamäť môžu posilniť špecifické podmienky, ktorým sme v určitej chvíli vystavení.
Dozvedeli sme sa aj to, že časová os je pravdepodobne pokrivená, i to, že náš mozog si pamätá skôr podstatu vecí než jemné detaily. Už v tejto chvíli je toho dosť, a pritom to nie je všetko.
Veď ja presne viem, ako to bolo…
Skúsili ste niekedy spamäti opísať minulú udalosť? Pravdepodobne si myslíte, že by ste ju vystihli celkom presne. Opak je pravdou. Ako uvádza aj portál BBC Future, mnohé štúdie ukázali, že väčšina ľudí verí, že má pamäť lepšiu než priemernú. To by však bolo štatisticky nemožné.
Zdá sa, že mnohí z nás odmietajú prijať, koľko ráz nás pamäť sklamala, a radi na tie chvíle zabúdame. Prednostne si spomíname na okamihy, keď sa nám podarilo bezchybne si niečo vybaviť. To môže byť problém najmä u policajtov, ktorí si presne nezapamätajú skutočnosti trestného prípadu, a doplatiť na to môžu aj študenti v optimistickej domnienke, koľko látky sa zvládli naučiť.
Príliš veľa ľudí sa spolieha na perspektívnu pamäť, teda schopnosť pamätať si, čo chceme robiť v budúcnosti. V skutočnosti na naše budúce plány často zabúdame, a tak môžeme prísť o značné financie.
Na tejto forme zábudlivosti stavajú mnohé spoločnosti, ktoré ponúkajú predplatiteľské služby – na obmedzené obdobie vám ponúknu bezplatnú skúšobnú verziu, a keď tento čas uplynie, začnú vám automaticky sťahovať z účtu platby. A to je ono. Práve pre nespoľahlivú perspektívnu pamäť a prirodzenú dôveru k predajcovi mnohí zákazníci službu v skúšobnej lehote nestihnú zrušiť.
Vďaka, facebook, že si to pamätáš
Počuli ste už pojem digitálna amnézia? Dnes ňou trpíme všetci. Všadeprítomné inteligentné telefóny, ale aj platformy ako facebook či instagram nám totiž poskytujú široké možnosti na archivovanie fotografií a videí. Sociálne médiá majú potenciál spomienky výrazne skresliť.
Nazýva sa to jav zabúdania vyvolaného vyhľadávaním. Keď totiž vytiahneme z minulosti jeden prvok udalosti, náš mozog si zapamätá predovšetkým tento detail a často pozabudne na kontext súvisiaci s danou udalosťou, ktorý si aktívne nevyvoláme, vysvetľuje psychologička Julia Shawová z University College London.
Ak nás facebook roky upozorňuje na konkrétnu fotografiu zo svadby, zvyšné spomienky na túto udalosť časom zosivejú, až na ne postupne celkom zabudneme.
Sociálne siete boli zároveň zámerne kultivované a upravené tak, aby prezentovali nerealistický pohľad na nás samých tým, že nám diktujú, ktoré skúsenosti či udalosti máme považovať za tie významnejšie (sú to tie obľúbenejšie a komentovanejšie) a potenciálne vyraďujú tie menej populárne.
Podľahli ste tejto hre aj vy?
Zdroj: BBC Future
(af)
