Spomínate si na minulé udalosti a máte pamäť na detaily? Zoznámte sa s ďalšími špecifickými črtami ľudskej mysle.
Myseľ nás môže klamať rôznymi spôsobmi. Zdroj: iStockphoto.com
V prvej časti seriálu Ako nás klame myseľ? sme hovorili o tom, že si podľa vedeckých výskumov nemôžeme pamätať zážitky z útleho detstva či z obdobia pred narodením. Zároveň sme sa dozvedeli, že určité informácie hlava lepšie udrží vďaka tomu, že sme si pri ich zapamätaní vytvorili špecifické podmienky. V dnešnom texte si priblížime ďalšie dve charakteristické črty našej mysle.
Pokrivená mentálna os
Naša mentálna a časová os je podľa odborníkov pokrivená. Čo to znamená?
Skúste sa v tejto chvíli zamyslieť a uhádnuť, v ktorom roku a mesiaci sa udiali nasledujúce udalosti:
- Kedy zomrela princezná Diana?
- Kedy vydala kapela Queen album A Night at the Opera?
- Kedy získal film Titanic režiséra Jamesa Camerona sošku Oscara?
- Kedy oznámila nemecká kancelárka Angela Merkelová, že v roku 2021 odstúpi z funkcie?
Pokiaľ nemáte výnimočný prehľad v správach, vaše odpovede sa budú od skutočnosti veľmi líšiť. Pravdepodobne sledujú vzorec, ktorý si ozrejmíme v nadchádzajúcich riadkoch.
Výskum ukázal, že máme vo zvyku podceňovať čas, ktorý uplynul od vzdialených udalostí (ako je smrť princeznej Diany), a preháňame čas, ktorý prešiel od nedávnych udalostí (ako je oznámenie Angely Merkelovej). Tento jav je medzi odborníkmi známy ako časový posun (angl. telescoping). Naša mentálna časová os je pokrivená a nezodpovedá skutočnej chronológii udalostí.
Pamäť na detaily
Nejasné spomienky majú aj veľkú výhodu. Pokúsili ste sa niekedy nakresliť spamäti obrázok najlepšieho priateľa alebo ste skúsili opísať ho bez toho, aby ste sa pozerali na jeho fotografiu?
Možno by ste dokázali vykresliť jeho všeobecnejšie črty a tie špecifické a zásadné ako farbu očí by ste určili len ťažko. Je to preto, lebo náš mozog má tendenciu pamätať si skôr podstatu vecí než jemné detaily.
Pozrite si
Podľa vedcov to však nie je automaticky na škodu. Tvár sa nám nepatrne mení zo dňa na deň, no náš celkový výzor zostáva viac-menej rovnaký. Vďaka tomu dokážeme rozpoznať známeho človeka aj v horšom svetle, s iným účesom či po dlhšom čase.
Zaujímavosťou je, že podľa vedcov by sme nedokázali presne opísať ani vlastný výzor. Svoju tvár si vraj pamätáme krajšiu, než aká je v skutočnosti.
Zdroj: BBC Future
(af)
