Myseľ by ste nemali podceňovať. Nikdy neviete, kedy vás najbližšie oklame – robí to totiž takmer denne.
Vedci sa domnievajú, že nie je možné spomenúť si na prvé roky života a ani na čas pred narodením. Zdroj: iStockphoto.com
Mylnosť ľudskej pamäti je psychológom veľmi dobre známa, napriek tomu mnohí z nás schopnosť mysle klamať stále podceňujú. Portál BBC Future poukazuje na viacero jej podivných čŕt, ktoré by ste nečakali.
Sú prvé spomienky len ilúziou?
Podľa odborníkov nie je možné spomenúť si na prvé roky života či dokonca na prenatálne obdobie. Mnohí napriek tomu veria, že si tento čas skutočne pamätajú.
Písal o tom aj slávny maliar Salvador Dalí. „Pamätám si na toto obdobie, akoby to bolo včera,“ písal a súčasne dúfal, že jeho spomienky na obdobie pred narodením pomôžu druhým získať naspäť stratené chvíle odohrávajúce sa pred tým, než prišli na svet. V skutočnosti boli Dalího „spomienky“ dielom výrazne vyvinutej predstavivosti.
V súčasnosti sa vedci domnievajú, že nie je možné spomenúť si ani na prvé roky života, nieto ešte na čas pred narodením. Mozgové štruktúry slúžiace na zapamätanie v útlom detstve totiž nie sú dostatočne vyvinuté, takže je fyziologicky nemožné, aby sme si zachovali spomienky na udalosti z raného detstva až do dospelosti.
Spomienky, o ktorých sme presvedčení, že pochádzajú z tohto obdobia, sú v skutočnosti len ilúziou – obyčajne sú totiž pospájané zo skúseností a spomienok, ktoré sme zažili neskôr.
Tento proces vysvetľuje psychologička Julia Shawová z University College London a autorka knihy The Memory Illusion (v češtine Iluze paměti). Pozrite si video nižšie:
Pamäť sa odvíja aj od špecifického kontextu
Ďalšou zaujímavosťou podľa BBC Future je, že naša pamäť sa môže odvíjať aj od určitého kontextu. Túto jej črtu ilustruje nasledujúci test. Psychológovia požiadali dobrovoľníkov, aby strčili ruku do vedra s ľadovou vodou, a potom ich vyzvali, aby si zapamätali zoznam slov.
Pri testovaní výskumníci zistili, že sa pamäť účastníkov zlepšila vždy vo chvíli, keď opäť ponorili ruku do ľadového kúpeľa.
Štúdia jednoznačne ukázala, že si na určité veci rozpomenieme lepšie, ak znovu vytvoríme podmienky alebo si privodíme podnety, pri ktorých náš mozog dané spomienky vytváral a pri ktorých sa kódovali do pamäti.
Pozrite si
Podľa Shawovej môžeme uvedené fyziologické podnety využiť vo svoj prospech. Je to celkom jednoduché. Ak sa pripravujete na test a žujete pri tom žuvačku alebo pijete kávu, doprajte si ich aj počas nadchádzajúceho testu.
Podobný efekt môže mať podľa britskej psychologičky aj vôňa. Skúste si dať na skúšku rovnaký parfum, aký ste mali na sebe v čase, keď ste sa na ňu pripravovali, a uvidíte.
Zdroj: BBC Future
(af)
