Najviac podporovanou reakciou Slovenska na útok je vyslanie humanitárnej pomoci.
Dve ženy – utečenkyne čakajú na ulici mesta. Zdroj: iStockphoto.com
Výsledky mimoriadnej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko? naznačujú, že väčšina obyvateľov Slovenska je spokojná s doterajšou oficiálnou reakciou krajiny na vojnu na Ukrajine, ktorá odsúdila útok vojsk Ruskej federácie.
Ľudia najviac schvaľujú humanitárnu pomoc a prijímanie utečencov, ale prevahu podporovateľov má i zákaz šírenia ruskej propagandy o vojne na Ukrajine a tvrdé sankcie voči Rusku. Viac ako polovica opýtaných je presvedčená, že členstvo v NATO v súčasnosti prispieva k našej bezpečnosti.
Mimoriadna vlna výskumu prebehla v období od 25. februára do 1. marca 2022. Vojna sa začala v skorých ranných hodinách 24. februára inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. Od začiatku boli hlásené útoky na vojenské i nevojenské ciele a civilné obete. Väčšina západného sveta, ako aj Európska únia odsúdila ruskú agresiu a zaviedla tvrdé ekonomické sankcie. Na Slovensko začali prúdiť tisíce vojnových utečencov z územia Ukrajiny.
Pozrite si
Verejnosť podporuje reakciu štátu
Veľká väčšina ľudí schvaľuje oficiálnu reakciu Slovenska, ktorá útok odsúdila. Plne ju schvaľuje 42 percent opýtaných, vyše 22 percent má len menšie výhrady. Neschvaľuje ju takmer 22 percent obyvateľstva.
Najviac podporovanou reakciou Slovenska na útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu je vyslanie humanitárnej pomoci, s čím súhlasí 77,8 percenta respondentov, a prijatie utečencov, za čo je 74,6 percenta ľudí.
Rovnako viac opýtaných podporuje zákaz šírenia ruskej propagandy o vojne, zavedenie tvrdých sankcií voči Rusku a aj obmedzenie vydávania víz a prítomnosti ruských občanov na Slovensku. Naopak, menšiu podporu má dodávka zbraní a vojenskej techniky ukrajinskej armáde, prerušenie diplomatických stykov s Ruskom a odmietnutie účasti ruských športovcov na vrcholných podujatiach.
Odpovede sa výrazne líšia podľa toho, ako sa respondenti stavajú k členstvu Slovenska v NATO. Až 63 percent z tých, ktorí s členstvom nesúhlasia, nie sú za vyslanie humanitárnej pomoci a takmer 59 percent ani za prijatie utečencov. Spomedzi týchto ľudí tiež len necelých štrnásť percent súhlasí so zavedením tvrdých sankcií voči Rusku. Naopak, vyše 70 percent opýtaných, ktorí sú za členstvo v NATO, je za zavedenie prísnych sankcií.
So zavedením sankcií, aj ak by to malo znížiť našu životnú úroveň, súhlasí takmer tretina ľudí, zhruba rovnaký počet ľudí má opačný názor a zvyšok nevie odpovedať.
„Pokladám za mimoriadne dôležité, že v tejto krízovej situácii slovenská verejnosť výrazne väčšinovo súhlasí s postojom štátu k vojne na Ukrajine. Ukazuje sa tiež, že pre väčšinu spoločnosti je NATO skôr zárukou bezpečnosti ako strašiakom,“ hodnotí zistenia Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
NATO, vojna na Ukrajine a Slovensko
Viac ako polovica ľudí je presvedčená, že členstvo v NATO v súčasnosti prispieva k našej bezpečnosti. Opačný pohľad má takmer tridsať percent opýtaných, zvyšok sa nevie vyjadriť. Podobný pomer odpovedí je aj pri otázke, či by nám vojaci NATO mali pomáhať s ochranou našej východnej hranice.
V súčasnosti schvaľuje členstvo Slovenska v NATO 54,5 percenta obyvateľov. Vojna na Ukrajine zmenila postoj k členstvu nasledovne. Za členstvo bolo vždy a aj dnes ho schvaľuje takmer 43 percent ľudí. Necelých dvanásť percent opýtaných nebolo za členstvo, ale dnes ho schvaľuje. Deväť percent opýtaných bolo za členstvo, ale dnes zmenilo názor. Viac ako 36 percent ľudí nebolo za členstvo v NATO a neschvaľuje ho ani dnes.
„Oceňujeme veľmi jasnú a konzistentnú komunikáciu a postoj všetkých štátnych predstaviteľov ku konfliktu na Ukrajine. Avšak z dát vyplýva, že aj napriek realite vojenského útoku na našu susednú krajinu len tesná nadpolovičná väčšina ľudí na Slovensku podporuje naše členstvo v štruktúrach NATO,“ vysvetľuje Michaela Benedigová z agentúry Seesame.
„Preto štát nesmie poľaviť v strategickej komunikácii, treba ďalej jasne vysvetľovať dôvody, prečo je náš postoj ku konfliktu a členstvo v NATO dôležité pre bezpečnosť Slovenska, a to naprieč všetkými regiónmi, najmä so staršími obyvateľmi,“ dodáva.
Na otázku o orientácii Slovenska v geopolitickom zaradení odpovedalo 37,3 percenta opýtaných, že by malo vždy alebo skôr stáť na strane Západu, teda Európskej únie a NATO. Na stranu Západu sa najviac prikláňajú mladší respondenti, respondenti z Bratislavského kraja a vysokoškolsky vzdelaní respondenti. Takmer polovica si myslí, že by sme sa mali usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom. Viac ako sedem percent má názor, že by sme mali skôr alebo vždy stáť na strane Ruska.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a šesťkrát v roku 2021.
Dáta zo série výskumov budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na webovej stránke projektu.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(MAT)
