Lekári by sa podľa nej mali správať k chorým tak isto ako k svojej rodine. „Zostaňte vždy a za každých okolností ľuďmi,“ hovorila.
Mária Bellová bola priekopníčkou v liečbe tuberkulózy na Slovensku. Zdroj: prvezeny.sk
Prvá slovenská lekárka Mária Bellová (1885 – 1973) sa narodila na Liptove v obci Liptovský Peter v rodine evanjelického farára a publicistu Petra Štefana Bellu. Jedným z jej súrodencov bol Štefan Vladimír Bella, ktorý sa stal profesorom vodného staviteľstva a patril k popredným európskym odborníkom v oblasti melioračných stavieb.
Mária študovala externe na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Bývala často chorľavá, tak ju otec vzdelával aj doma.
V tom čase na chudobnom Slovensku zomierali celé rodiny na zákernú tuberkulózu. Mária pre túto chorobu dokonca prišla aj o niektoré kamarátky. Bola to najvážnejšia choroba tých čias.
Mária sa preto rozhodla, že chce pomáhať ľuďom ako lekárka. Otec ju v jej rozhodnutí od prvej chvíle podporoval, hneď ju začal doma učiť latinčinu. Potom jej kroky smerovali na lekársku fakultu do Budapešti.
Prvá a jediná
Rektorovi sa štíhla dievčina, odhodlaná pomáhať chudobným, zapáčila, a tak ju prijal ako mimoriadnu študentku. Na škole vtedy študovalo len päť dievčat z celej monarchie, Mária bola prvá a jediná Slovenka.
Prvé roky štúdia boli pre ňu náročné. Neraz musela profesorov presviedčať, že sa nebojí rán ani krvi a že aj učivo zvládne rovnako ako chlapci. V roku 1910 si prevzala lekársky diplom.
Po škole by si najradšej bola otvorila ambulanciu doma na Liptove, no pre predsudky voči ženám a pre nedostatok peňazí to nemohla urobiť. Na Slovensku sa sprvu pre ňu nenašlo miesto, a tak pracovala za hranicami.
Videla zomierať vojakov
Počas prvej svetovej vojny pracovala na pohotovosti v rumunskom meste Târgu Mureș, za čo jej Červený kríž neskôr udelil vyznamenanie. Videla tam zomierať mladých vojakov, čo ju hlboko zasiahlo.
Po vojne sa vrátila do vlasti. Životopisy rozposielala kade-tade, no odvšadiaľ dostávala zamietavú odpoveď, hoci lekárov bol na Slovensku nedostatok a chorobnosť bola vysoká.
Neskôr jej bývalý spolužiak pomohol získať miesto lekárky v košickej nemocnici. Skutočné šťastie sa na ňu usmialo až v roku 1925, keď sa stala lekárkou a neskôr primárkou v detskom liečebnom ústave v Dolnom Smokovci, kde pôsobila celých 32 rokov až do odchodu do dôchodku.
Do sanatória prišla v jeho začiatkoch. Aj liečba tuberkulózy bola v tom čase ešte v plienkach: lieky na ňu sa nepodávali a chirurgické zásahy sa nerealizovali. Bellová a jej kolegovia mali k dispozícii len hygienickú, dietetickú a klimatickú liečbu. „Vysokohorská poloha, čistý, ozónom preplnený vzduch, ticho a kľud prírody v lesoch a materská pečlivá starostlivosť a láska v ich dočasnom domove,“ tak Mária Bellová definovala základ liečby detí.
Žila svojím poslaním
Mária svoje poslanie brala veľmi vážne. Kolegom a kolegyniam okrem odborných vedomostí odovzdávala aj jednoduchú radu, ktorej sa sama držala: „Zostaňte vždy a za každých okolností ľuďmi,“ hovorievala.
Mária Bellová s deťmi v sanatóriu. Zdroj: prvezeny.sk
Niektoré deti zostávali v sanatóriu celé mesiace, niekedy aj roky. Mária bola empatická a úprimne sa o ne zaujímala. Bola presvedčená o tom, že by sa lekári mali venovať chorým tak isto ako k svojej rodine. Možno práve preto si vlastnú rodinu nezaložila – mala predsa svojich malých pacientov, pre ktorých bola často mamou, tetou či učiteľkou. Mnohí jej dlho po odchode zo sanatória písali listy.
V roku 1947 bola Mária Bellová vymenovaná za hlavnú slovenskú odborníčku na tuberkulózu a vyznamenaná Radom práce.
Dňa 20. novembra 2023 si pripomenieme 50. výročie jej smrti.
Tento text je súčasťou série článkov na tému Po kroku k pokroku, ktorá je mottom 20. ročníka podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku. Týždeň vedy a techniky 2023 sa uskutoční od 6. do 12. novembra 2023 v mestách po celom Slovensku, do ktorých prinesie desiatky prednášok, festivalov, workshopov, súťaží, podcastov, besied či výstav.
Aktuálne informácie o podujatí, ktorého hlavnými organizátormi sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) a Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), nájdete na webovej stránke tyzdenvedy.sk. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a EPSON. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, RTVS, BKIS, VEDANADOSAH.sk, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.
Zdroje: Veda a technika, Wikipedia, prvezeny.sk
Žačoková, A. K.: SuperŽENY: Príbehy výnimočných žien z našej histórie. Slovart, 2019. s. 23 – 24.
