Nórsky Nobelov výbor udelil Nobelovu cenu za mier za rok 2025 venezuelskej aktivistke Maríi Corine Machadovej za jej občiansku odvahu a aktivizmus.
Nobelova cena za mier 2025: laureátka María Corina Machadová je jedným z najvýnimočnejších príkladov občianskej odvahy v Latinskej Amerike v ostatnom období. Zdroj: NobelPrize.org. Credit: Ill. Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach
Nórsky Nobelov výbor oznámil dnes 10. októbra 2025 o 11.00 hod. nositeľku Nobelovej ceny za mier za rok 2025. Laureátkou sa stala venezuelská aktivistka María Corina Machadová „za svoju neúnavnú prácu v prospech demokratických práv venezuelského ľudu a za svoj boj za spravodlivý a mierový prechod od diktatúry k demokracii“.
Líderka demokratického hnutia vo Venezuele
Nobelova cena za mier putuje žene, ktorá udržiava plameň demokracie aj uprostred rastúcej tmy. Ako líderka demokratického hnutia vo Venezuele je María Corina Machadová jedným z najvýnimočnejších príkladov občianskej odvahy v Latinskej Amerike v ostatnom období.
María Corina Machadová je líderkou demokratického hnutia a opozície vo Venezuele. Zohrala kľúčovú úlohu v politickom opozičnom hnutí, ktoré bolo kedysi hlboko rozdelené. Pôsobila ako zjednocujúci prvok, vďaka čomu našla opozícia spoločnú reč v požiadavke týkajúcej sa slobodných volieb a reprezentatívnej vlády. „Presne toto je podstatou demokracie: naša spoločná ochota brániť zásady vlády ľudu, aj keď sa nezhodujeme. V čase, keď je demokracia ohrozená, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým brániť tento spoločný základ,“ píše sa v zdôvodnení udelenia Nobelovej ceny za mier za rok 2025.
Pozrite si
Bojuje za slobodu venezuelského ľudu
Venezuela sa z relatívne demokratickej a prosperujúcej krajiny premenila na brutálny autoritársky štát, ktorý sa v súčasnosti zmieta v humanitárnej a hospodárskej kríze. Väčšina Venezuelčanov žije v hlbokej chudobe. Násilný štátny aparát je namierený proti vlastným občanom krajiny. Takmer osem miliónov ľudí už opustilo krajinu. Opozícia je systematicky potláčaná prostredníctvom manipulácie volieb, súdneho stíhania a väznenia.
Machadová sa roky venuje boju za slobodu venezuelského ľudu. Ešte v roku 2002 založila organizáciu Súmate, ktorá bojuje za demokratické princípy. V rámci svojho boja za demokraciu sa pred dvadsiatimi rokmi zasadzovala aj za slobodné a demokratické voľby. „Bola to voľba medzi volebnými lístkami a guľkami,“ povedala. Odvtedy sa María Corina Machadová zasadzuje v rámci svojej politickej funkcie a pri práci pre rôzne organizácie za nezávislosť súdnictva, ľudské práva a zastúpenie ľudu.
V roku 2024 chcela kandidovať v prezidentských voľbách, režim však zablokoval jej kandidatúru. Následne podporila reprezentanta inej politickej strany Edmunda Gonzáleza Urrutiu.
María Corina Machadová sa v rámci boja za demokraciu zasadzovala aj za slobodné a demokratické voľby. Zdroj: NobelPrize.org. Credit: Ill. Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach
Spĺňa všetky kritériá
María Corina Machadová podľa Nobelovho výboru spĺňa všetky tri požiadavky na laureáta Nobelovej ceny za mier, ktoré vo svojom závete uviedol Alfred Nobel. Zjednocuje opozíciu svojej krajiny. Nikdy neváha prejaviť odpor voči militarizácii venezuelskej spoločnosti. Neochvejne podporuje mierový prechod k demokracii.
Laureátka ukázala, že nástroje demokracie sú zároveň nástrojmi mieru. Je zosobnením nádeje na inú, lepšiu budúcnosť, v ktorej sú chránené základné práva občanov a ich hlasy sú vypočuté. V tejto budúcnosti budú ľudia konečne slobodní a budú môcť žiť v mieri.
Množstvo nominácií na Nobelovu cenu za mier
Termín na podanie nominácií na Nobelovu cenu za mier za rok 2025 bol 31. január. Nórsky Nobelov inštitút evidoval v roku 2025 celkovo 338 nominácií na Nobelovu cenu za mier, z toho 244 jednotlivcov a 94 organizácií. Minulý rok prijal 286 nominácií, z ktorých 197 boli jednotlivci a 89 organizácie. Najvyšší počet bol zaznamenaný v roku 2016, keď inštitút dostal 376 nominácií.
Keďže zoznam nominovaných nebýva verejný, vyhlásenie laureátov býva väčšinou prekvapením. Medzi najdiskutovanejších a najkontroverznejších kandidátov patril tento rok americký prezident Donald Trump.
Nobelova cena za mier
Laureátov Nobelovej ceny za mier vyberá Nórsky Nobelov výbor. V súčasnosti mu predsedá Jørgen Watne Frydnes.
Každý, kto spĺňa nominačné kritériá, môže navrhnúť meno a zdôvodniť svoj názor, prečo považuje kandidáta za hodného ocenenia.
Návrhy na kandidátov pochádzajú z celého sveta a Nórsky Nobelov výbor vyberie užší okruh kandidátov. Tím odborníkov potom vypracuje podrobnú správu o každom z nich a na jej základe sa vyberie laureát. Zoznam nominovaných je tajný a výbor ho zverejní až po 50 rokoch.
Nobelovu cenu za mier získala v roku 2024 japonská organizácia Nihon Hidankyo za svoje úsilie ochrániť svet pred hrozbou jadrových zbraní. V roku 2023 ju udelili iránskej ľudskoprávnej aktivistke Narghís Mohammadiovej za jej boj proti utláčaniu žien v Iráne a za úsilie v oblasti presadzovania ľudských práv a slobôd pre všetkých. Päťdesiatjedenročná aktivistka otvorene vystupovala napríklad proti trestu smrti v Iráne či povinnému noseniu hidžábu.
História pozná už 30 laureátov Nobelových cien za mier. Najmladšou laureátkou v dejinách Nobelovej ceny za mier sa v roku 2014 stala Malála Júsufzajová, ktorá mala v čase udelenia Nobelovej ceny za mier len 17 rokov. Medzi laureátmi sú okrem iných Martin Luther King Jr. (v roku 1964), Nelson Mandela (v roku 1993) či dalajláma (v roku 1989).
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vzišla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. Vo svojom závete odkázal väčšinu svojho bohatstva na ustanovenie ceny. Nobelovým želaním bolo, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. S týmto posledným želaním nesúhlasila jeho rodina. Prvýkrát tak bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroj: NobelPrize.org, nobelpeaceprize.org, The Guardian
(zh)
