Stala sa jednou z vedúcich osobností neskorej helénskej matematiky a astronómie. Prekonala dokonca svojho otca.
Hypatia. Zdroj: AiT Language School
V dejinách je Hypatia Alexandrijská (370 – 415) prvou známou vedkyňou, o ktorej existujú viac než len útržky dokumentov. Pozoruhodná Hypatia bola brilantnou a mnohými uznávanou ženou, rozumela matematike, astronómii a filozofii. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien si pripomenieme príbeh tejto veľkej mysliteľky.
Za vzdelanie vďačí otcovi
Veda a filozofia boli v antickom svete a neskôr v stredoveku i ranom novoveku nesporne doménou mužov. No našla sa neobyčajná dáma, ktorá sa dokázala aj v spoločnosti zakladateľov mnohých vedných odborov presadiť, a zapísať sa tak nezmazateľne do dejín vedy.
Hypatia bola dcérou Theona Alexandrijského, ktorý bol matematikom, astronómom a posledným atestovaným členom Alexandrijského múzea (v roku 391 n. l. ho vypálili). Narodila sa niekedy medzi rokmi 350 až 370 nášho letopočtu. Mesto Alexandria v Egypte bolo už dlhodobo známe vysokou úrovňou vzdelanosti, no vedenie žien v tejto oblasti bolo anomáliou.
Zaujímavosť
V roku 1884 bol podľa nej pomenovaný novoobjavený pás asteroidov 238 Hypatia, jej meno nesie tiež jeden mesačný kráter.
Za výchovu a vzdelanie, ktoré dostala v Aténach, ďakovala svojmu otcovi, poslednému známemu členovi alexandrijskej akadémie. Hypatia pokračovala v nadobúdaní nových informácií a myšlienok, ktoré boli v podstate odhodlaným úsilím zachovať grécke matematické a astronomické dedičstvo v mimoriadne ťažkých časoch. Hypatia sa neskôr stala spolupracovníčkou otca a podľa niektorých svedectiev ho čoskoro svojimi schopnosťami prekonala.
V Alexandrii bola medzi ľuďmi veľmi obľúbená a vážená. Sokrates Scholastikos o nej v Cirkevných dejinách píše: „Pre svoju úprimnosť, ktorá pochádzala z jej vzdelania, bola v spojení s hlavnými predstaviteľmi mesta, pretože ju všetci vysoko obdivovali a oceňovali.“
Hypatia je zobrazená na maľbe z rokov 1509 – 1511 s názvom Aténska škola od umelca známeho ako Raffael. Zdroj: National Georgaphic
Učila aj verejnosť
Po smrti otca sa Hypatia stala jednou z vedúcich osobností neskorej helénskej matematiky a astronómie. Písala vedecké state, komentáre a konštruovala prístroje. Okrem toho svoje vedomosti odovzdávala ďalej a učila študentov. Nie je isté, či prednášala priamo na alexandrijských akadémiách, no okolo roku 390 založila vlastnú školu, tá ale mala len neoficiálny charakter.
Zachovali sa listy Synesiosa, jedného z jej študentov. Podľa nich sa na jej hodinách učili zostrojiť astroláb, akýsi prenosný astronomický kalkulátor na meranie pozícií hviezd a Slnka, ktorý sa používal až do 19. storočia. Pripisuje sa jej tiež skonštruovanie hydroskopu, ktorý slúži na meranie hustoty tekutín.
Okrem oblastí odborných znalostí svojho otca sa Hypatia etablovala ako filozofka v tom, čo je dnes známe pod pojmom novoplatónska škola. Ako učiteľka filozofie zrejme vyučovala najmä myšlienky Platóna a Aristotela. Na rozdiel od matematiky a astronómie však nie je známe, od koho získala znalosti v tejto oblasti. Jej verejné prednášky boli populárne a priťahovali davy. Hypatia si obliekla akademické rúcho, premávala sa po centre mesta a verejne vysvetľovala tým, ktorí boli ochotní počúvať, Platóna alebo Aristotela. Dbala na logické usudzovanie a spoznávanie sveta na základe rozumu.
Podieľala sa na vydaní Theónovho komentára k Ptolemaiovmu Almagestu a pravdepodobne aj na usporiadaní Euklidových Základov. Napísala komentár k Diofantovmu dielu Aritmetika.
Tragický osud
Hypatia sa nikdy nevydala a pravdepodobne viedla celibátny život, čo bolo možno v súlade s Platónovými myšlienkami. „Vydala som za pravdu,“ tvrdila a odmietala všetkých mužských nápadníkov, ktorí sa uchádzali o jej ruku.
V Alexandrii sa v roku 412 stal biskupom Cyril Alexandrijský, ktorý nemohol prehltnúť, že filozofka dávala prednosť zdravému rozumu pred vierou. Cyril chcel zo svojho mesta vyhnať všetkých pohanov, medzi ktorých patrila aj Hypatia. Avšak nie všetci kresťania boli voči nej takí nepriateľskí, niektorí ju dokonca považovali za symbol cnosti.
V marci roku 415 bola zavraždená zúriacim davom – fanatickými parabolánmi a kresťanskými radikálmi. „Roztrhali jej šaty a vliekli ju ulicami mesta, až zomrela,“ opisuje jej krutý koniec egyptský biskup Ján z Nikia, žijúci v 7. storočí.
Zdroj: Wikipedia, časopis Svet, Britannica
