Rozhovor o vyrovnávaní šancí pre dievčatá a ženy vo vede so Zuzanou Staňákovou, ktorá bude diskutovať vo Zvedavých debatách vo Zvolene.
Banner k podujatiu Zvedavé debaty: Ženy vo vede vo Zvolene. Zdroj: CVTI SR
V podnikaní, politike a spoločnosti ako celku môžeme dosiahnuť plný potenciál len vtedy, keď v plnej miere využijeme svoj talent a rozmanitosť. Rodová rovnosť prináša viac pracovných miest a vyššiu produktivitu, čo je potenciál, ktorý musíme využiť, keďže prechádzame ekologickou transformáciou a digitalizáciou a čelíme demografickým výzvam.
O rovnosti šancí vo vede a výskume s ohľadom na nadchádzajúcu prednášku z cyklu Zvedavé debaty: Ženy vo vede sme sa rozprávali s analytičkou Centra vedecko-technických informácií SR Mgr. Zuzanou Staňákovou, PhD., ktorá sa dlhodobo venuje problematike rodovej rovnosti vo vede a výskume a pôsobí v Národnom kontaktnom bode pre rodovú rovnosť vo výskume a inováciách pri CVTI SR.
Doktorka Zuzana Staňáková, profesorka Alexandra Bitušíková, Mgr. Lucia Speváková a doktorka Juliána Chudá budú hostkami inšpiratívnej diskusie Zvedavé debaty v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene už 24. apríla 2025.
Komu sú určené Zvedavé debaty? Koho by mali osloviť?
Záber je široký. Sú tam dievčatá aj chlapci, študenti stredných škôl. Do Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene sú prizvané aj neziskové mimovládne organizácie. Čiže auditórium by malo byť široké a najmä otvorené počúvať tému adresovanú vo Zvedavých debatách – o vyrovnávaní šancí vo vzdelávaní a vo vede a výskume, ako aj o inkluzívnosti.
Chceli by ste napríklad osloviť mladé študentky, ktoré ešte majú ďalšie štúdium pred sebou?
Z konceptu vyplýva, že ide práve o stredoškoláčky, ale aj stredoškolákov, ktorí sa rozhodujú o možnostiach ďalšieho štúdia. Podľa najnovších výskumov práve dievčatá v koncových, teda maturitných ročníkoch môžu byť ovplyvnené rodovými stereotypmi, na základe čoho si vyberú iný študijný odbor než vedecký alebo technický smer.
Stredoškoláčky stále pociťujú nedostatok rolových modelov.
Ak hovoríme o rodových stereotypoch, čo to znamená?
Napríklad pri výbere vysokej školy môže zapôsobiť rodový stereotyp, že „technika nie je šťastný výber pre ženu, preto si radšej vyberiem ekonómiu, čo je istejšie. Alebo si vyberiem napríklad humanitné vedy, lebo tam sa dokážu ženy lepšie uplatniť“. Ide o predsudok, ktorý nie je správny ani pravdivý. Práve takto sa začína odlev.
Čiže mladé dievčatá majú pocit, že sa v takýchto odboroch neuplatnia? Nie je to v 21. storočí už prekonané?
Podľa intervencií, napríklad na základe skúseností platformy Aj Ty v IT, ktorá poskytuje vzdelávacie aktivity na základných a stredných školách a poskytuje aj vzdelávanie osobám a ženám v pokročilom veku, vidíme, že sa posúvame vpred.
Podľa terénneho výskumu vykonaného v roku 2024 Inštitútom vzdelávacej politiky MŠVVaM SR v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky MF SR zacieleného na zvyšovanie podielu dievčat a žien v STEAM odvetviach stredoškoláčky stále pociťujú nedostatok rolových modelov. Stále teda platí, že mladé dievčatá a ženy môžu prežívať určitý zmätok pri tom, ktorý študijný odbor si majú vybrať.
Na Slovensku nemáme vysoké zastúpenie žien v inováciách.
Takže, áno, stále to platí. Aj podľa štatistík – čísla o tom priniesol aj Úrad priemyselného vlastníctva vo Férovej akadémii – ženy vypadávajú z inovačného systému. Na Slovensku nemáme vysoké zastúpenie žien v inováciách.
Tento trend je pritom celoeurópsky. Je potrebné o tom hovoriť a treba povzbudzovať dievčatá stredoškoláčky, aby si podali prihlášky na vysoké školy. Práve podujatia ako Zvedavé debaty prispievajú k zvyšovaniu povedomia o tom, že to nie je o mozgových bunkách alebo predispozíciách, teda že muži nie sú lepšie vybavení alebo technicky zdatnejší. Opačné názory sú už prekonané.
Ak dievčatko vyrastá v rodinnom prostredí, kde vo vede a výskume pracujú rodičia či starí rodičia, bude preňho v mladom dospelom veku prirodzenejšie vyberať si aj z vedeckých študijných odborov. Zdroj: iStockphoto.com
Rodová rovnosť
Rodová rovnosť je základnou hodnotou Európskej únie, základným právom a kľúčovou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv. Je odrazom toho, kto sme. Je aj zásadnou podmienkou inovačného, konkurencieschopného a prosperujúceho európskeho hospodárstva.
V roku 2023 (údaje k 31. 10. 2023 a 31. 12. 2023) pracovalo vo výskume a vývoji celkovo 36 957 osôb (z toho 24 329,5 plného úväzku), z toho 14 148 žien. Pomer mužov a žien výskumníkov je 19 532 mužov k 12 742 ženám. Muži majú vo všetkých uvedených profesiách výskumu a vývoja prevahu a ich zastúpenie má mierne rastúcu tendenciu (Zdroj: Zuzana Vávrová, Ženy vo vede v roku 2023, CVTI SR, Bratislava, 2024).
Nesprevádzajú nás tieto názory už od základnej školy? Nie je v nás zakorenené presvedčenie, že dievčatá sú lepšie v slovenčine a chlapci v matematike?
Toto je nesporne fakt, je to pravda. Vyrovnávanie šancí sa začína už v škôlke, v rodine, keď malý chlapec vidí, ako to doma funguje, či sestra a mama majú naozaj vyrovnané šance. Balans, harmónia má vychádzať zo samotnej rodiny.
Mať podnetné prostredie už odmalička je kľúčové.
Sebazneisťovanie v detskom veku sa potom môže ťahať až do dospelosti a výrazne ovplyvňuje výber študijného zamerania. Dôveru v samu seba, že to ako žena zvládnem, ešte spochybňuje aj prostredie.
Ide hlavne o pripravené prostredie. Mať podnetné prostredie už odmalička je kľúčové. Ak dievča napríklad vyrastá v rodine, kde je viacero vedcov – mama, otec, stará mama, sestra -, jestvuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že dieťa bude vyrastať v prostredí, ktoré mu je dôverne známe a bude sa rozhodovať pre štúdium aj v tejto oblasti.
Musí matka vedkyňa prinášať väčšie obety ako otec vedec?
Veľa mužov sa už aktívne zapája do chodu domácnosti. No aj z anonymných výpovedí profesoriek alebo akademičiek vyplýva, že za dosiahnutím akademických hodností bola neraz dlhoročná práca po nociach. Údaje zozbierané z dotazníkových šetrení ukazujú aj potvrdzujú, že ženy si prácu nosia domov. Stále platí, že starostlivosť o rodinu je viac na ženách.
Kariéra žien nie je taká priamočiara ako kariéra mužov.
Spomínate prácu po nociach. Má žena vedkyňa na seba väčší tlak dokázať, že je schopná?
Aj s takýmito údajmi z prieskumov sme prišli do kontaktu. Hovoria o tom aj rozličné správy o rovnosti a diverzite, že na ženy je na pracoviskách vyvíjaný nátlak aj vo vzťahu k administratívnej záťaži. Prieskumy dokladajú, že aj v prípade administratívnej práce platia rodové predsudky – že ženy vedia lepšie vykonávať administratívnu agendu a muži vedia lepšie vykonávať manažérsku agendu, čo tiež nie je pravda.
Popri výskumnej práci majú ženy väčšinou nahromadenú ústavnú alebo inštitucionálnu agendu, vstrebe sa to aj do úväzku. Okrem výskumnej práce sa teda nahromadí aj táto administratívna záťaž, čo sa týka častejšie žien ako mužov.
Pre ženu je ťažké dobehnúť troj- až šesťročnú kariérnu prestávku strávenú na materskej dovolenke, keďže výskum a vývoj stále postupujú vpred. Zdroj: iStockphoto.com
Existuje aj vo vede takzvaný sklenený strop? Čo to presne znamená?
Áno, existuje. Glass ceiling alebo sklenený strop je hovorový výraz pre spoločenskú bariéru, ktorá bráni ženám v kariérnom postupe na najvyššie pozície v manažmente (In: The Glass Ceiling: Definition, History, Effects, and Examples).
Tento pojem sa rozšíril aj na diskrimináciu menšín. Sklenený strop vnímame aj v rodovom mzdovom rozdiele, teda že ženy narážajú na sklenený strop vo finančnom ohodnotení. Je pravda, že kariéra žien nie je taká priamočiara ako kariéra mužov.
Stále platí, že ženy majú častejšie kariérne prestávky. Je podstatne menej mužov, ktorí odchádzajú na rodičovskú dovolenku. Čiže je veľmi ťažké dobehnúť troj- alebo až šesťročné kariérne prestávky, keďže výskum a vývoj postupujú vpred.
Výskum a vývoj totiž nečaká na ženu, kým sa postará o jedno dieťa, prípadne o dve alebo tri deti. Keďže výskum a vývoj idú stále dopredu, portfólio ženy výskumníčky po dvoch rokoch zostarne.
Preto je dôležité uvažovať v prípade materskej a rodičovskej dovolenky aj o nepretržitom kontakte s výskumným prostredím, v ktorom žena pôsobí.
To, čo ste teraz opísali, je proces, ktorý sa označuje aj deravé potrubie?
Ide o jeden z aspektov, ktorý má priamy vplyv na to, že zastúpenie žien na úrovni magisterského alebo inžinierskeho vysokoškolského štúdia je niečo vyše 60 percent, podiel mužov je menší. Krivka sa preklápa práve po ukončení doktorandského štúdia. Potom sa už nožnice viac a viac otvárajú. Jedným z aspektov, ktoré majú na toto dosah, sú určite aj materské a rodičovské dovolenky.
Výskumy ukazujú, že mnohé vynikajúce ženy, ktoré by sa mohli významne presadiť vo vedeckej komunite, akademickom prostredí alebo priemysle, sa ani nesnažia o kariérny rast. Iné vypadnú z kariérneho postupu v neskorších štádiách, často pre výchovu detí. Tento proces sa označuje deravé potrubie (Berryman, 1983; Alper, 1993).
Ak sa ženám dostane systematickej podpory, šancu využijú naplno a aj s málom dosiahnu veľa. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa akého kľúča ste vyberali diskutujúce ženy vo Zvedavých debatách? Okrem vás sa zúčastní odborníčka na lesníctvo Juliána Chudá, popularizátorka vedy Lucia Speváková a odborníčka na rodovú rovnosť profesorka Alexandra Bitušíková.
Práve profesorka Bitušíková mi po prvý raz hovorila o spomínanom sklenenom strope. Subjektívne to vnímam tak, že všetky účastníčky vrátane mňa máme k problematike vyrovnávania šancí kladný vzťah, že sa to v nás rozvibruje, keď sa hovorí o vyrovnávaní šancí alebo o tom, ako uplatniť talent a schopnosti aj v oblastiach, ako sú veda a výskum, ktoré sú vysoko kompetitívne, a zaistenie hodnoty ľudskej dôstojnosti môže z tohto zápasu o zdroje ľahko vypadnúť.
Veda a výskum boli desaťročia mužskou doménou. Spája nás aj to, že nám nie je jedno, ako sa majú ženy vo vede a výskume. Ak má byť veda excelentná a kompetitívna a má byť nositeľkou dobrého kapitálu, potrebujeme uvažovať aj o tom, či sú vo vede dosahované hodnoty, či sa dodržiava etika, či sú dodržiavané ľudské práva. Lebo excelentnosť a kvalita s tým úzko súvisí.
Rada by som vyzdvihla aj úlohu mužov. V prvých debatách bol právnik a odborník na rodovú rovnosť Dominik Šoltýs, čo je skvelé, lebo v takýchto diskusiách je dobré mať aj muža. Hovorí sa tomu vytváranie mužských spojencov, čo je v diskusii o rodovej rovnosti veľmi dôležité.
Pozrite si
Osobne mám mimoriadny vzťah k priestoru, kde sa bude konať druhé kolo prednášok z cyklu Zvedavé debaty. Do knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene som si chodila požičiavať knižky, otec mi tam v prvom ročníku na základnej škole zriadil čitateľský preukaz. Som veľmi šťastná, že tam budem môcť byť, lebo práve tam som tvorila aj svoje prvé seminárne práce, tiež som tam vypracovala značnú časť svojej dizertačnej práce.
Otec aj starý otec boli lesní inžinieri, taxátori. Aj ďalší predkovia boli lesníci. Strýko učil dlhé roky botaniku na strednej škole v Liptovskom Hrádku a dlho bol v TANAP-e. Otec učil matematickú analýzu (výskumne sa orientoval na faktorovú analýzu). Okrem toho učil tretiakov, poslucháčov tretieho ročníka bakalárskeho štúdia, na vysokej škole vo Zvolene (TUZVO), ako zrezať strom (na katedre ťažby a mechanizácie). Moja drahá mamička nemala nikdy výhrady, keď sme sa z hory vrátili v noci, lebo sme s otcom chodili veľa spolu do terénu. Starká zasa robila starkému figurantku a pre štátne lesy pracovala dlhé roky ako ekonómka. Čiže mi je dôverne známy aj lesnícky segment, ktorý obsiahne Juliána Chudá. Vo Zvolene je lesníctvo silne zastúpené, nachádza sa tam aj Lesnícky výskumný ústav. Na Zvedavé debaty vo Zvolene sa teda veľmi teším.
Mohli by ste na záver zhrnúť, aké posolstvo by mala odovzdať prednáška z cyklu Zvedavé debaty?
Predovšetkým je veľmi dobré, že existuje takáto vzdelávacia aktivita v teréne naprieč regiónmi Slovenska a že ju Centrum vedecko-technických informácií SR organizuje. Jedným z cieľov alebo zámerov by mohlo byť napomôcť dievčatám, aby odbúrali strach a aby sa nebáli podať si prihlášku aj na vysoké školy so zameraním na techniku, technológie, inžinierske vedy, fyziku, matematiku či informatiku. Tieto študijné odbory sú rovnako určené chlapcom aj dievčatám, nie sú medzi nimi rozdiely. Aj keď zaznamenávame posun vpred, stále je dôležité dievčatá povzbudzovať a dodávať im istotu, že ony tie vedomosti majú, že ich už počas strednej školy vstrebali, len treba spraviť rozhodnutie a nebáť sa podať si prihlášku.
V startupoch a podnikateľskom segmente sa ukazuje, že keď sa akokoľvek podporia ženy, šance dokážu využiť na 200 percent a dosahujú veľmi dobré výsledky. Treba zdôrazniť, že táto podpora musí byť systematická a v dlhodobom časovom horizonte, nie ad hoc. Ženy podporu dokážu adekvátne oceniť a aj s málom dokážu veľa dosiahnuť. Vidíme, že ak sa ženám poskytne pomocná ruka, vedia sa veľmi dobre etablovať.
Zdroj: CVTI SR
(zh)
