Zdá sa, že ľudia strácajú ochotu dať sa zaočkovať, pretože sa zlepšuje epidemiologická situácia.
Očkovanie seniora. Zdroj: iStockphoto.com
Ochota dať sa zaočkovať je v porovnaní s marcom na takmer rovnakej úrovni, už zaočkovaných alebo ochotných dať sa zaočkovať je približne polovica opýtaných. Zároveň si zhruba 79 percent zaočkovaných ľudí myslí, že by mali pre nich existovať miernejšie opatrenia oproti tým, ktorí sa očkovať nedajú.
To sú zistenia výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Deviata vlna výskumu prebehla v období od 14. až 20. mája 2021. V tomto období výrazne klesali počty hospitalizovaných a uvoľňovali sa epidemiologické opatrenia.
Ochota dať sa zaočkovať je na stabilnej úrovni
Opýtaných, ktorí sa už dali zaočkovať, a ľudí, ktorí odpovedali kladne na otázku, či sa plánujú dať zaočkovať, keďže sú dnes dostupné vakcíny na nový koronavírus, je 48,7 percenta. Je to veľmi podobná úroveň ako v marci, kedy to bolo 49 percent. Zaočkovaných je už 25,4 percenta respondentov a ďalších 23,3 percenta sa plánuje dať zaočkovať. Veľmi mierne (na úrovni štatistickej chyby) stúpol počet ľudí, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Kým v marci tak bolo rozhodnutých 28,8 percenta ľudí, v súčasnosti je to 30,9 percenta. Nerozhodnutých je 20,4 percenta opýtaných, kým v marci to bolo o necelé dva percentuálne body viac.
Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Častejšie by sa dali zaočkovať ľudia, ktorí sa cítia byť ohrození. Dlhodobo častejšie tiež muži v porovnaní so ženami. Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať a častejšie zaočkovaní sú obyvatelia Bratislavského kraja.
V tejto súvislosti tiež dlhodobo pozorujeme koreláciu s narastajúcim vzdelaním. Zaočkovať sa plánuje alebo sa už dalo až 70,6 percenta vysokoškolsky vzdelaných respondentov, ale iba 41,4 percenta opýtaných so základným alebo s učňovským vzdelaním bez maturity.
„Napriek narastajúcemu počtu zaočkovaných a dostupnosti širšieho spektra vakcín, ochota dať sa zaočkovať stagnuje. Zdá sa, že proti ďalšiemu rastu ochoty dať sa zaočkovať je predovšetkým zlepšujúca sa epidemiologická situácia a s tým súvisiaci výrazný pokles obáv z ochorenia,“ vysvetľuje zistenia Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
„V tejto súvislosti je tiež zaujímavým zistením, že výrazná väčšina už zaočkovaných respondentov alebo respondentov, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, by súhlasila so zavedením miernejších epidemiologických opatrení pre zaočkovaných v porovnaní s nezaočkovanými. Dá sa pritom predpokladať, že takáto selektívna platnosť miernejších epidemiologických opatrení by tiež mohla prispieť k vyššej ochote dať sa zaočkovať.“
Čakáreň na očkovanie
Podľa výskumu sa 57,5 percenta ľudí, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, už aj zaregistrovalo do čakárne na očkovanie. Respondenti, ktorí sa ešte nezaregistrovali, ale plánujú sa dať zaočkovať, uvádzali ako najčastejší dôvod svojho rozhodnutia nemožnosť vybrať si vakcínu, ktorú chcú. Tvorili takmer štvrtinu. Až skoro tretina respondentov pozná niekoho, kto sa chcel zaregistrovať na očkovanie, potreboval však pomôcť s registrovaním na internete do čakárne.
S miernejšími epidemiologickými opatreniami pre zaočkovaných oproti nezaočkovaným súhlasí 46,3 percenta ľudí. Proti je 35,4 percenta, vyjadriť sa nevie približne pätina. Spomedzi už zaočkovaných súhlasí s platnosťou miernejších epidemiologických opatrení až 78,7 percenta. Z tých, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, vyjadruje súhlas až 70 percent.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a s Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a trikrát v roku 2021.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(MAT)
