Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nobelova cena 50 rokov dozadu? Za literatúru si ju odniesol japonský spisovateľ, za mier francúzsky politik

VEDA NA DOSAH

Ilustračné foto: literatúra; Pixabay.com /Pexels/

Blíži sa čas udeľovania Nobelových cien ako najvýznamnejšieho ocenenia súčasnosti za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Aké objavy, vynálezy, prekvapivé výsledky práce vedcov však uchvátili vedeckovýskumný svet 50 rokov dozadu? Dnes to možno považujeme za samozrejmosť, ale na tú dobu išlo isto o niečo prevratné, dosiaľ nevídané, s obrovským prínosom pre poznanie a prospech obyvateľstva.

V roku 1968 si Nobelovu cenu za literatúru odniesol Jasunari Kawabata – japonský spisovateľ, autor poviedok a noviel. Bol to prvý japonský autor, ktorý získal túto cenu. Svoju reč pri odovzdávaní nazval „Japan, the Beautifull and Myself“. Jeho dielo je prekvapujúce vo viacerých smeroch. Rozpráva o zen-budhizme, japonskom špeciálne, ako aj o fenoméne samovraždy. Kawabata uprednostňoval proces tvorenia pred jeho cieľom, preto nedokončil viaceré diela. Svoj štýl prirovnával k štýlu haiku. Jeho poviedky a novely boli v danej dobe čítané a populárne aj na západe.

V tom istom roku získal Nobelovu cenu za mier René Samuel Cassin – francúzsky politik, právnik a sudca. Po druhej svetovej vojne sa stal jedným z najvýznamnejších zástancov ochrany ľudských práv a medzinárodnej spolupráce, podieľal sa na príprave textu Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Pôsobil ako predseda Komisie pre ľudské práva OSN, ako sudca Medzinárodného zmierovacieho súdu v Haagu a neskôr ako sudca a predseda Európskeho súdu pre ľudské práva. Roku 1968 bolo jeho dielo ocenené aj cenou za ľudské práva OSN. Finančnú odmenu spojenú s udelením ceny použil Cassin k založeniu Medzinárodného inštitútu ľudských práv (Institut international des droits de l’homme, skr. IIDH).

Práve rok 1968 sa v prípade udeľovania Nobelových cien stal významným medzníkom, keďže sa okruh jednotlivých kategórií ustálil na aktuálnych päť: fyzika, chémia, medicína, literatúra, prínos pre mier plus cena za ekonómiu. Tá však technicky nie je Nobelovou cenou; Švédska národná banka sa rozhodla založiť ju pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu. V roku 1968 bolo zároveň rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“ – vynálezcu dynamitu.

Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním.

Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 8 miliónov švédskych korún (cca 864000,00 €). Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.

 

Informačný zdroj:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Nobelova_cena

https://sk.wikipedia.org/wiki/Jasunari_Kawabata

https://sk.wikipedia.org/wiki/René_Cassin

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Pexels/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky