Ako sa ľudstvo postupne vyvíjalo a akú budúcnosť nám predpovedajú odborníci? Dozviete sa v článku.
Na svete je podľa OSN k dnešnému dňu osem miliárd ľudí. Zdroj: iStockphoto.com
Dnes, teda v utorok 15. novembra, sme dosiahli významný míľnik. Na Zemi by totiž podľa výpočtov OSN malo byť už osem miliárd ľudí.
Podľa informácií Denníka N desaťtisíc rokov pred naším letopočtom obývali Zem len 4 milióny ľudí, v roku 0 na našej planéte žilo asi 200 miliónov ľudí a v stredoveku nás bolo takmer pol miliardy.
Našimi predkami boli lovci a zberači, ktorí mali v porovnaní s neskoršími populáciami menej detí, aby si mohli udržať nomádsky štýl života.
Ako uvádza ScienceAlert, prvý známy veľký populačný skok nastal v období neolitu asi 10-tisíc rokov pred Kristom súčasne so vznikom poľnohospodárstva. Ľudia sa vo väčšej miere usádzali a skladovali potraviny, čo im umožnilo postarať sa o viacerých potomkov naraz.
Narástla pôrodnosť. Matky kŕmili dojčatá kratšie, dokrmovali ich kašami. Skrátil sa čas medzi jednotlivými pôrodmi. Miera detskej úmrtnosti bola však veľmi vysoká. Tretina detí zomrela ešte pred svojimi prvými narodeninami a ďalšia tretina skôr, než dovŕšila osemnásť rokov.
Podľa antropológa Erica Crubezyho z Univerzity v Toulouse vo Francúzsku síce toto obdobie charakterizovala obrovská úmrtnosť, no nemožno opomenúť ani permanentný „baby boom”.
Významný zlom nastal okolo roku 1350, keď sa pre pandémiu čiernej smrti populácia rapídne znížila. Odvtedy však priebežne narastá, od 19. storočia dokonca doslova exploduje. Dôkazom je fakt, že sme sa za 120 rokov (do roku 2020) rozmnožili až osemnásobne.
Čo tento vývoj podporilo?
Máme k dispozícii modernú medicínu, industrializované poľnohospodárstvo a globálne zásoby potravín. Významne tiež pomohol vývoj vakcín, vďaka čomu sme schopní efektívne eliminovať najväčších zabijakov minulosti. V stredoveku ste mohli zomrieť aj na obyčajné kiahne, dnes sú mnohé smrteľné choroby minulosti celkom ľahko liečiteľné.
A ďalší významný posun nastal v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Vďaka revolúcii v liečení srdcových chorôb sme dokázali významne znížiť úmrtnosť ľudí nad 60 rokov.
Krivka bude stúpať už len chvíľu
Obavy o život vo svete zmietanom klimatickou krízou a o to, či budeme mať výhľadovo dostatok potravín, môže čiastočne zmierniť predikcia odborníkov, ktorí sa uchyľujú k tvrdeniam, že populačná krivka bude stúpať už pravdepodobne len chvíľu.
Najznámejšou inštitúciou, ktorá prognózuje vývoj počtu obyvateľov, je OSN. Podľa stredného scenára jej najnovších odhadov by počet obyvateľov na planéte mohol začať klesať zhruba od roku 2085, keď bude na planéte asi 10,43 miliardy ľudí.
Demografi z konzervatívnejšieho Wittgensteinovho centra vo Viedni zasa predpokladajú, že populácia začne klesať už v roku 2070, keď dosiahne asi 9,78 miliardy. Do konca storočia by nás malo byť na Zemi napokon len 9,3 miliardy.
Ako uvádza Denník N, momentálne máme na svete už iba pár krajín s veľmi vysokou pôrodnosťou. Ide napríklad o chudobné ázijské štáty, ako sú Afganistan, Irak, Jemen či Východný Timor. Zvyšné ázijské štáty, ako sú Čína, Vietnam, Irán, Japonsko či Južná a Severná Kórea), majú úhrnnú plodnosť pod 3 alebo pod 2 deti.
Celkový počet narodených detí na jednu ženu v Ázii klesol z takmer 6 detí pred 70 rokmi na 2 deti v súčasnosti. Podobný trend možno vidieť aj v Latinskej Amerike.
Scenár rýchleho rozvoja a nízkopôrodná pasca
Podľa demografov sa v tomto prípade len potvrdzuje teória, že ak rozvojová krajina zbohatne, počet narodených detí v nej klesne.
Odborníci z Wittgensteinovho centra prišli v nadväznosti na uvedenú skutočnosť i s takzvaným scenárom rýchleho rozvoja. Ten v skratke hovorí, že k ekonomickým a sociálnym zmenám, vďaka ktorým chudobné štáty zbohatnú a bude sa v nich rodiť menej detí, dôjde rýchlejšie, ako sa predpokladá.
Vrchol by sme podľa tohto scenára mali dosiahnuť už v roku 2050 pri hodnote 8,6 miliardy obyvateľov. Ku koncu storočia by na Zemi žilo len 7,3 miliardy ľudí, teda menej ako teraz.
Demograf Wolfgang Lutz, ktorý založil a vedie Wittgensteinovo centrum, má tiež hypotézu takzvanej nízkopôrodnej pasce. Tá hovorí, že ak pôrodnosť klesne pod hranicu 1,5, je veľmi ťažké opäť ju zdvihnúť.
Pre Wall Street Journal poskytol vyjadrenie, v ktorom zdôvodnil, že sa časom stanú normou rodiny s jedným dieťaťom. Dokonca ani deti, ktoré vyrastali ako jedináčikovia, v dospelosti podľa neho nebudú chcieť viac ako jedno dieťa. Dlhodobý trend nízkej pôrodnosti je už realitou napríklad v Japonsku či Južnej Kórei.
Zdroje: OSN, ScienceAlert, Wittgensteinovo centrum, Wikipedia, Wall Street Journal, Denník N
