Košice patrili v stredoveku, ale aj v novoveku k dôležitým kultúrnym a ekonomickým centrám východnej časti Uhorska. Vďačili za to svojej polohe na strete obchodných ciest a tiež faktu, že ležia na územní horských oblastí – Slanských vrchov a Slovenského rudohoria, ktoré boli bohatou zásobárňou stavebného kameňa a dreva či zdroje rúd, železa, olova, zlata i striebra.
Významnú úlohu v tých časoch zohrávala aj lokalita Košického hradu. Tím odborníkov v zložení Peter Bednár, Peter Gábor, Stanislava Hlaváčová, Rastislav Rusnák a Michal Šimkovic z Archeologického ústavu SAV sa zaoberali záchranným výskumom na Košickom hrade, poloha Hradová – doba bronzová neskorá – gavska kultúra, stredovek, novovek (13. – 20. storočie).
„Výskum i jeho spracovanie v neskoršom období v plnej miere splnil svoj cieľ – t. j. viac-menej umožnil rekonštruovať využitie Hradovej v minulosti, objasnil obdobie výstavby hradu a jeho charakter a zároveň inicioval opätovné ´oživenie´ tejto pamiatky. Potvrdil existenciu výšinného (nie opevneného) sídla z mladšej doby bronzovej,“ uvádza Peter Bednár z Archeologického ústavu SAV.
Vedci zistili, že ide o nedostavaný hrad, ktorého založenie (a krátku dobu počiatkov výstavby) možno časovo zaradiť do 1. polovice 13. storočia; dôležitým je tiež potvrdenie, že Hradová sa využívala ako zdroj stavebného kameňa v 16. a 17. storočí. Archeológ Peter Bednár pripomenul, že na výsledky výskumu nadviazalo občianske združenie Castellum Casoviae, ktoré zabezpečuje program v hradnom areáli, stará sa oň a pokúša sa v rámci možností prezentovať život v stredoveku.
Podľa štúdie vedcov z Archeologického ústavu SAV zvyšky hradu ležia na tiahlom kopci na severnom okraji Košickej kotliny. Ten je výraznou terénnou dominantou, ktorá sa vypína nad údolím Hornádu, ohraničujúcim kopec z východnej strany. Na západnej strane svahy Hradovej klesajú do údolia Čermeľského potoka.
Archeologický a stavebno-historický výskum v areáli Košický hrad, v polohe Hradová, sa realizoval ako súčasť prípravy revitalizácie pamiatky v rámci projektu Košice – európske hlavné mesto kultúry 2013. Výskum nadviazal na výsledky výskumu P. Mačalu z rokov 1994 – 1997. Zameraný bol najmä na plochy pripravovaných stavebných objektov – amfiteátra, informačného centra, lávky a chodníka na skalnom hrebeni, valcovú vežu a jej okolie, trojuholníkovú vežu a staré sondy na vnútornej strane severnej časti hradby, cestu od infocentra k južnej časti areálu, detské ihriská, ryhu pre elektrický kábel, altánok a plochu pre plánované archeocentrum. Okrem toho vedci skúmali niektoré ďalšie plochy, ktorými chceli overiť stav a priebeh opevnenia.
Celkovo sa preskúmala plocha s rozsahom 2 030 m2. Intenzita osídlenia a využitia skúmaných plôch bola podľa výskumníkov nerovnomerná tak z hľadiska priestorového, ako aj časového. Stopy osídlenia a využitia plochy sa koncentrovali na vyššie ležiacu severozápadnú terasu. V južnej časti sa s výnimkou opevnenia nezistili žiadne nálezy.
„Pozostatky architektúry na lokalite datujeme do stredoveku. Ide o zvyšky valcovej veže na hrebeni kopca, trojuholníkovú vežu zakomponovanú do obvodového opevnenia na severnej strane hradu a časti murovanej hradby na severnej a južnej strane hradu. Valcová veža na skalnom hrebeni stála na dominantnom mieste na severnom okraji areálu. Zvyšky majú približne kruhový pôdorys s vonkajším priemerom 13 m a vnútorným priemerom približne 6 m. Hrúbka obvodových murív sa pohybuje v rozmedzí od 3,4 do 3,6 m. Vnútorné líce muriva sa zachovalo na južnej strane. Na severnej strane sa zachovalo iba nelícované, smerom dolu rozširujúce sa murivo,“ uvádzajú archeológovia.
Ďalšou stavbou bola veža s trojuholníkovým pôdorysom, začlenená do severného obvodového opevnenia hradu. Podľa odborníkov išlo o veľkolepo založený objekt. Vonkajšia dĺžka ramien veže bola približne 19 m, vnútorná strana mala dĺžku 8 m. Hrúbka stien bola 3 m. Trojuholníková veža bola zakomponovaná do súvislého úseku hradby, ktorý začínal pod zrázom skalného hrebeňa. Ten vznikol pri ťažbe kameňa po zániku hradu, čo dokladá porušené murivo severovýchodnej časti valcovej veže i ukončenie hradby pod zrázom. V zachovanom úseku opevnenia sa dalo sledovať viacero pracovných cezúr dokladajúcich budovanie múru po menších úsekoch. Východne od veže po približne 27 – 30 m bol múr prerušený cestou. Nejde o pôvodnú komunikáciu, ale o cestu, ktorá vznikla po zániku hradby. Ďalej sú zvyšky opevnenia zachované v dĺžke cca 100 m.
Opevnenie, resp. jeho zvyšky bolo skúmané v siedmich sondách na juhozápadnej a severovýchodnej strane hradu. Zakladali ho do plytkých základových rýh. Vo všetkých sondách sa zistilo, že opevnenie malo pomerne jednotnú šírku 3 – 3,3 m. Ďalší pravdepodobný relikt nedokončenej stavby leží približne v strede vrcholového hrebeňa. Ide o priehlbinu obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi približne 8 x 4 m. Jama bola vysekaná priamo na hrebeni tak, že je skalou ohraničená zo všetkých štyroch strán a nemá zachované odvaly.
Ďalšie obdobie využitia masívu kopca Hradová reprezentujú terénne zvyšky po zaniknutej ťažbe kameňa. Opustené ťažobné jamy sa dajú sledovať popri severnej hrane skalného hrebeňa. Neobmedzujú sa iba na areál hradu, ale pokračujú popri hrebeni masívu ďalej severozápadným smerom. Najväčšia koncentrácia jám bola v severozápadnej časti hradu. Tu sa v južnej časti plochy preskúmala časť odvalu hlušiny. V jej spodnej časti sa našlo niekoľko črepov keramiky a skla. „Na základe týchto nálezov datujeme tieto zvyšky ťažobných jám do novoveku,“ podotkli odborníci.
Zvyškami skúšobnej ťažby môžu byť aj tri jamy pri severnom opevnení hradu. Majú lievikovitý tvar s odvalom na severnej strane. Najvýchodnejšia z nich bola čiastočne preskúmaná rezom v jej západnej časti. Jej horná časť mala kužeľovitý tvar. V hĺbke cca 1 m sa jej tvar zmenil na valcovitý so zvislými stenami. Zásyp jamy tvorila hlina s veľkými balvanmi. V hĺbke 2 m sa výskum z technických dôvodov prerušil. Tvar jamy naznačuje, že by mohlo ísť o banskú pingu, resp. o relikt po skúšobnej ťažbe z bližšie neurčeného obdobia.
Archeologický výskum Košického hradu v roku 2012 spresnil poznatky o rozsahu a charaktere osídlenia kopca v období gavskej kultúry. Doplnil poznatky o stredovekom osídlení či skôr využití kopca. Výsledky výskumu svedčia o tom, že ide o hrad založený na ploche, ktorá dovtedy nebola v stredoveku osídlená. Hrad, ktorý začali stavať pravdepodobne v prvej polovici 13. stor., nebol dostavaný a ešte v priebehu stavby opevnenia bol opustený. Vďaka tomu je pre výskumný tím archeológov významným prameňom pre poznanie procesu vzniku a stavby hradov v tomto období. Po opustení hradu bol kopec využívaný ako zdroj nerastných surovín. Z tohto dôvodu si väčšiu pozornosť vyžaduje výskum a dokumentácia reliktov banskej činnosti v celom masíve Hradovej.
„Za najdôležitejší výsledok považujem zistenie, že ide o nedostavaný hrad a zachytenie postupu výstavby rozsiahleho opevnenia. Ide o jeden z unikátnych príkladov nedostavaných hradov v európskom priestore. Vďaka spolupráci s historikom (Mgr. Drahoslav Magdoško, PhD. z Katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach) sa podarilo položiť pokus o založenie hradu do prvej polovice 13. storočia a zaradiť tento hrad do vývojovej línie stredovekých uhorských hradov,“ konštatoval Peter Bednár z Archeologického ústavu SAV.
Informácie ohľadom tohto výskumu boli uverejnené v publikácii Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2012, ktorú vydal Archeologický ústav SAV, Nitra v roku 2017.
Odborný garant textu: Peter Bednár, Archeologický ústav SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Fotografie poskytol: Peter Bednár, Archeologický ústav SAV
Autor foto: Anton Arpáš, Archeologický ústav SAV
Uverejnila: VČ