Západne od obce Poniky v polohe Drienok sa uskutočnil archeologický výskum banských diel z čias stredoveku a novoveku na vedecké a dokumentačné účely. Ako uvádza realizačný tím z Archeologického ústavu SAV Jozef Bátora, Thomas Stöllner, Michal Cheben, na základe povrchového a podpovrchového prieskumu záujmovej oblasti v rokoch 2010 a 2011, realizovaného v spolupráci s Nemeckým banským múzeom v Bochume (Deutsches Bergbau-Museum Bochum) sa vytipovali dve banské diela, ktoré vykazovali charakteristické znaky pre dobývanie medenej rudy starou technikou (použitie ohňa).
Počas povrchového prieskumu odborníci vyhľadávali a následne v teréne dokumentovali zachované, ale aj zaniknuté banské diela, najmä pingy a štôlne. Archeologický výskum sa uskutočnil formou sondáže. Cieľom bolo zachytiť najstaršie vrstvy v skúmaných štôlňach obsahujúce rastlinné zvyšky – uhlíky. V tomto prípade bol predpoklad, že vznikli pri dobývaní medenej rudy pomocou ohňa.
„Priebeh výskumu v Ponikoch, ktorý bol realizovaný v spolupráci s Nemeckým banským múzeom v Bochume a taktiež Inštitúrom archeológie Rúrskej univerzity v Bochume možno hodnotiť ako úspešný najmä z hľadiska, že sme tam vďaka nemeckým kolegom získali veľa vzácnych skúsenosti, čo sa týka tzv. montánnej archeológie, t. j. archeológie, ktorá sa zameriava na výskum starých banských diel a exploatáciu rúd a iných nerastných surovín v minulosti. Na Slovensku sa totiž táto špecializácia v archeológii stále ešte nachádza v počiatkoch. Určitú výnimku tvorí iba činnosť Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici,“ konštatoval prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. z Archeologického ústavu SAV.
Ak sa detailnejšie pozrieme na priebeh výskumu, objekt 56 – 1 sa nachádzal na strmom svahu v lomovom kotly cca 10 m pod zlomom terénu. Otvor objektu mal oválny prierez s rozmermi 80 x 60 cm. Hĺbka objektu (smerom do kopca) bola 1,65 m. Záver objektu bol ukončený komorou vaňovitého tvaru, čo naznačovalo zakladanie, respektíve použitie ohňa. Steny a strop objektu boli hladké a jemne konkávne vyduté, čo taktiež poukazuje na použitie ohňa pri dobývaní medených rúd. V zadnej časti objektu sa na stenách ukázali stopy dobývania pomocou želiezka a kladivka. Výplň celého objektu bola tvorená 30 cm mocnou humusovitou vrstvou premiešanou s kamennou suťou. V zadnej časti sa tesne nad dnom zachytili rastlinné zvyšky – uhlíky.
V objekte 56 – 6 boli umiestnené dve sondy situované v starej štôlni vykazujúce stopy po ťažbe medenej rudy za použitia ohňa. Stará štôlňa bola porušená a z časti aj zničená novovekou štôlňou. Jej priebeh a sklon boli SV – JZ. Prvú sondu výskumníci situovali v severovýchodnej časti štôlni (v jej vrchnejšej partii). Smerom na juh sa chodba výrazne zvažovala smerom dole. „V tejto časti sa zachytila komora s rozmermi 3 x 4 m, ktorej steny sú výrazne oblúkovite vyduté. Tento tvar vznikol pri použití ohňa. Vzdialenosť stropu od dna je cca 1 m. Severným smerom sa chodba silne zužovala a končila. Vrchnú vrstvu tvorila 10 až 20 cm mocná kamenná suť. Pod ňou sa nachádzala 2 až 4 cm žltá vrstva zvetraného vápenca, ktorá bola zachytená po celej dĺžke profilu. Ojedinele sa v nej objavili rastlinné zvyšky – uhlíky. Pod žltou vrstvou sa doložila drobnými kamienkami tvorená tmavá vrstva. Zachytila sa iba v medzerách a dutinách dna. Táto vrstva bola bohatá na rastlinné zvyšky – uhlíky.“
Druhá sonda bola umiestnená v juhozápadnej časti štôlni (v jej najnižšom mieste). Táto časť štôlni bola zasypaná balvanmi a suťou, pravdepodobne počas novovekej ťažby. Výplň bola tvorená kamennou suťou, pod ktorou sa iba v medzerách a dutinách dna nachádzal jemnejší materiál obsahujúci rastlinné zvyšky, podobne ako v sonde 1. V tejto časti mala skúmaná štôlňa tvar malej komory s dĺžkou 3 a šírkou 2 m. Vzdialenosť medzi dnom a stropom bola 1,2 m. V najnižšej časti štôlni bola vzdialenosť iba 0,5 m. Na stenách sa potvrdili stopy, ktoré poukazujú na používanie ohňa pri získavaní medenej rudy.
Prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. podotkol, že počas výskumu sa im, žiaľ, vo vnútri starých banských diel nepodarilo doložiť stopy pravekej ťažby medi, aj keď to podľa povrchových pozorovaní vyzeralo veľmi nádejne. „Za pozitívny výsledok však možno považovať odkrytie a zdokumentovanie starých banských techník, kde často dominovalo použitie ohňa.“
nformácie ohľadom tohto výskumu boli uverejnené v publikácii Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2012, ktorú vydal Archeologický ústav SAV, Nitra v roku 2017.
Odborný garant textu: prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. z Archeologického ústavu SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto prebraté z publikácie Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2012
Uverejnila: VČ