Už po sedemnásty raz vo svete 4. apríla otvárajú problematiku nášľapných mín a bezprostrednú hrozbu, ktorou míny stále sú.
Výbuch pozemnej míny. Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
O Medzinárodnom dni proti nášľapným mínam rozhodla v roku 2005 OSN. Jej cieľom je upozorniť týmto spôsobom nielen na problematiku nášľapných mín, ale aj nevybuchnutých trieštivých bômb či improvizovaných výbušných zariadení a hľadať riešenia, ako efektívne odstrániť v zasiahnutých krajinách opustenú muníciu alebo nastražené zbrane.
Dnes je téma nášľapných mín veľmi aktuálna práve kvôli dianiu na Ukrajine, kde Rusi od začiatku vojnového konfliktu vo februári tohto roku zamínovali už celé územia, podľa medzinárodnej mimovládnej organizácie Human Right Watch dokonca veľkosti Rakúska. Míny sú nastražené v domoch, pod vojenským vybavením i pod telami zabitých ľudí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoprejave v noci z piatka na sobotu vyzval obyvateľov, aby počkali s návratom do normálneho života, kým si nebudú istí, že boli míny odstránené a nebezpečenstvo ostreľovania pominulo.
Civilisti sú nášľapným mínam vystavení do dnešných dní aj v ďalších európskych, afrických a ázijských krajinách. Milióny týchto zbraní dosiaľ ležia na územiach, kde kedysi zúrili vojny. V Afrike zabudnuté nástrahy každý deň zmrzačia alebo zabijú desiatky nevinných ľudí, pričom ohrozené sú najmä deti.
Zámerom OSN preto je obrátiť pohľad na riešenie problémov nastražených zbraní a opustenej munície. Ich prítomnosť či predpokladaná prítomnosť vo vojnových alebo bývalých konfliktných zónach v rôznych krajinách sveta znemožňuje podľa OSN naplnenie práv na bezpečnosť, život a zdravie tamojších obyvateľov. Ako sa už pred časom vyjadril i bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan: „Prítomnosť — či dokonca strach z prítomnosti — jedinej pozemnej míny môže zastaviť obrábanie celého poľa, olúpiť celú dedinu o jej živobytie, čo kladie ďalšiu prekážku na ceste krajiny k obnove a rozvoju.“
História nášľapnej míny
Históriu nášľapných mín možno rozdeliť do troch hlavných období. V staroveku plnili funkciu dnešných mín zakopané hroty. Od dynastie Ming až do čias americkej občianskej vojny sa používal pušný prach ako výbušnina výlučne na odstreľovanie v baniach.
S predchodcami dnešných nášľapných mín sa po prvý raz stretávame v americkej občianskej vojne v rokoch 1861 – 1865. Protipechotné míny boli prvýkrát vo väčšom rozsahu použité až v druhej svetovej vojne, počas ktorej sa vo veľkej miere využívali aj výbušné protitankové systémy.
Odvtedy si protipechotné nášľapné míny našli svoje uplatnenie v mnohých konfliktoch vrátane vojny vo Vietname, v kórejskej vojne či prvej vojne v Perzskom zálive. Počas studenej vojny rozmiestnili mnohé štáty nášľapné míny na dlhé úseky pozdĺž svojich hraníc.
Muž používajúci detektor kovu. Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Mrzačia tisícky ľudí
V rokoch 2005 až 2007 bolo najviac úmrtí spôsobených protipechotnými nášľapnými mínami a zvyškami nevybuchnutej munície zaznamenaných v Kolumbii a Afganistane. Afganistan v týchto štatistikách dominoval až do roku 2020, kým ho prekonala Sýria. Tá v roku 2020 evidovala až 2729 obetí nášľapných mín. Uvádza to výročná správa Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín (ICBL). Podľa poslednej štatistiky z roku 2021 míny v roku 2020 celkovo zranili alebo zabili 7073 osôb. Rok predtým 5853.
Medzinárodné dohody
Prvým, ktorý obmedzil použitie mín, pascí a ďalších nástražných zbraní, bol II. protokol Dohovoru o niektorých konvenčných zbraniach z roku 1983. Následne bola v roku 1997 Ottawskou zmluvou celkom zakázaná produkcia, skladovanie i kladenie nášľapných protipechotných mín.
Zmluvu však ratifikovalo iba 163 krajín, desiatky zemí vrátane mocností, ako sú USA, Čína či Rusko, sa k nej do dnešných dní nepripojili. Absenciu svojich podpisov zdôvodňujú tým, že moderné nástrahy sa dajú spoľahlivo deaktivovať aj na diaľku, takže neznamenajú také nebezpečenstvo. USA zasa v roku 2014 prehlásili, že sa protipechotných mín vzdávajú, s výnimkou tých na Kórejskom polostrove.
Vedeli ste, že?
- Bez ohľadu na to, či je primárny účinok míny trhavý (za pomoci tlakovej vlny) alebo trieštivý (teda produkuje črepy), väčšina z protipechotných nášľapných mín nemá obeť zabiť, ale spôsobiť jej ťažké zranenie na nohách, bruchu či genitáliách. Ako uvádza portál stoplusjednicka.cz, platí tu krutá vojenská logika, podľa ktorej smrť vojaka pripravuje protivníka len o jedného muža, zatiaľ čo ťažké zranenie prakticky vyraďuje z boja ďalších, ktorí sa o zraneného starajú.
- Protipechotné výbušné systémy sú obvykle veľmi jednoduché a lacné, dajú sa vyrábať v obrovských množstvách a pokiaľ sú pokladané efektívne pomocou vozidiel, vrtuľníkov či špeciálnymi granátmi a raketami, môžu byť za veľmi krátku dobu distribuované na veľmi rozsiahle územia.
- V januári tohto roku zomrel vyznamenaný potkan Magawa, ktorý vyčuchal nášľapné míny z vojny v Kambodži. Zakopané míny dokázal vraj vyhľadať lepšie ako vycvičené psy. Počas svojej takmer šesťročnej kariéry pátral po mínach na ploche s rozlohou cca 225-tisíc metrov štvorcových, čo je ekvivalent asi 42 futbalových ihrísk. Po tom, ako odhalil asi sto nášľapných mín a iných výbušnín, odišiel minulý rok v júni do „dôchodku“.
- Medzinárodný deň proti nášľapným mínam podporuje aj pápež František. Tematike nášľapných mín a ich krutosti sa venoval aj počas minuloročného veľkonočného posolstva urbi et orbi. Predtým zasa v príhovore vyzval ľudí na obnovu úsilia o život bez mín a akciu proti mínam nazval humanitárnou.
Zdroje: Teraz.sk, dennikn.sk, startitup.sk, CNN.com, stoplusjednicka.cz, yolkki.ru, vaticannews.va, icbl.org, wikipedia.org, webnoviny
