Káhirčania veria, že im nové nálezy pomôžu posilniť cestovný ruch, ktorý je pre Egypt dôležitým zdrojom príjmov.
Sfinga je celkom malá, meria len niekoľko desiatok centimetrov. Zdroj: AFP/The Guardian
Médiá v týchto hodinách obletela správa o soche sfingy z rímskej doby, ktorú objavili archeológovia v južnom Egypte. Ako uviedol The Guardian, artefakt aj s pozostatkami vápencovej svätyne našli v chrámovom komplexe v Dandare v provincii Kená asi 450 kilometrov južne od Káhiry.
Archeológovia sa domnievajú, že usmievajúca tvár sfingy patrí rímskemu cisárovi Claudiovi, ktorý sa v rokoch 41 až 54 nášho letopočtu postaral o rozšírenie vplyvu Ríma do severnej Afriky.
Socha je výrazne menšia než slávna 20 metrov vysoká Veľká sfinga v pyramídovom komplexe v Gíze, meria len niekoľko desiatok centimetrov.
Na mieste spomínanej svätyne našli archeológovia i kamennú dosku z rímskej doby s hieroglyfickým a démotickým písmom. Súčasťou svätyne sú podľa egyptských pamiatkarov tiež nepálené tehly z byzantského obdobia. Objav budú archeológovia ďalej skúmať.
Káhira podľa informácií Českých novín verí, že nové nálezy pomôžu posilniť cestovný ruch, ktorý je pre Egypt dôležitým zdrojom príjmov.
Démotické písmo je egyptské ľudové alebo staroegyptské písmo, ktoré sa vyvinulo zo severnej formy hieratického písma používaného na území nílskej delty. Názov písma je odvodený od gréckeho démos, čo v slovenčine znamená ľud.
Nálezisko nového objavu a malá sfinga. Zdroj: AFP/The Guardian
Čo je to sfinga a čo vieme o tej najväčšej?
Sfinga je mytologická bytosť s telom leva a hlavou človeka, vyskytuje sa najmä v egyptskej, ázijskej a gréckej mytológii. V Egypte je vyobrazená ako muž, zatiaľ čo sfingy v Ázii a Grécku mali zvyčajne ženskú podobizeň. Čo vieme o tej najväčšej? Pri tejto príležitosti sme pre vás vybrali niekoľko zaujímavostí.
- Historici dodnes s istotou nevedia, kto dal Veľkú sfingu v Gíze vlastne postaviť.
- Okolo roku 1400 pred Kristom niesla aj názov Khepiho socha a postupom času sa pýšila i ďalšími menami.
- Vytesali ju len z jedného obrovského kusa vápenca, ktorý sa kedysi používal na stavbu pyramíd.
- Na jej vytvorení pracovalo tri roky približne sto robotníkov. Nálezy v blízkosti ich pracoviska naznačujú, že sfinga mala byť pôvodne omnoho väčšia a robotníci od nej museli v istej chvíli z nejakého dôvodu doslova utiecť.
- Kedysi mala Veľká sfinga bradu, tú však postupom času vplyvom erózie stratila. Jej pozostatok sa dnes nachádza v Britskom múzeu v časti venovanej egyptským starožitnostiam pochádzajúcim z Káhiry.
- Veľká sfinga nebola vždy hnedá ako dnes. Nález červenej farby za jedným jej uchom napovedá, že tvár mala zrejme červenú. Pokrývka jej hlavy bola podľa vedcov pravdepodobne kanárikovožltej farby.
- Niektoré výskumy podporujú teóriu, že ju od jej vzniku tesali viackrát, a to vždy podľa preferencií aktuálneho faraóna a momentálnej módnej estetiky. Jej pôvodnou hlavou mohol byť podľa vedcov i baran alebo jastrab. To by mohlo dokonca znamenať, že je napokon omnoho staršia, ako si myslíme.
Zdroje: The Guardian, České noviny, enjoytravel.com
(af)
