V Egypte objavili najväčšie staroveké mesto doteraz

Matúš Beňo

Nález vyše 3400 rokov starého mesta môže priniesť odpoveď aj na dlhoročnú otázku, prečo kacírsky faraón s Nefertiti opustili vtedajšie hlavné mesto.

Ilustračná fotka staroegyptských hieroglyfov. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračná fotka staroegyptských hieroglyfov. Zdroj: iStockphoto.com

Stovky až tisícky rokov ležalo zasypané pieskom. Nájsť stratené zlaté mesto Luxoru, ktoré bolo svojho času najväčším administratívnym aj priemyselným sídlom starovekého Egypta, sa pokúšali bezúspešne mnohé zahraničné misie. Podarilo sa to až egyptskej expedícii, ktorá mesto našla vo veľmi zachovanom stave, ako keby bolo opustené včera.

Mesto založil jeden z najvýznamnejších egyptských panovníkov Amenhotep III., ktorý vládol v prvej polovici 14. storočia pred Kristom. Nachádzalo sa v blízkosti vtedajšieho hlavného sídelného a náboženského centra Téby (dnešný Luxor). Keď však po smrti faraóna nastúpil jeho syn Achnaton, otočil sa chrbtom k otcovmu dedičstvu. Opustil hlavné sídlo a založil si vlastné.

Stále ostáva záhadou, prečo sa tak rozhodol. Archeológovia však veria, že práve objav „najväčšieho starovekého egyptského mesta doteraz” by mohol priniesť odpovede. Taktiež by mohol poskytnúť nevídaný náhľad do každodenného života starovekých Egypťanov v čase, keď bola ich ríša najbohatšia.

Dlhé hľadanie

Egyptská expedícia začala oblasť pri Luxore skúmať v septembri minulého roka, keď hľadala zádušný chrám Tutanchamóna. Tieto stavby slúžili ako pripomienka vlády faraóna, ktorý ich nechal vybudovať. Avšak tím namiesto chrámu čoskoro našiel útvary z hlinených tehál. Odhalil veľmi dobre zachované mesto s takmer kompletnými miestnosťami, múrmi a mnohými predmetmi každodenného života. Niektoré múry boli vysoké až tri metre. Mesto neúspešne hľadali viaceré expedície.

„Trochu to je dané aj súčasným spôsobom financovania vedy. Ak dostanete päťročný grant, tak nebudete strácať čas skúmaním neistej oblasti bez potenciálnych atraktívnych nálezov, ktoré zvyšujú šancu, že získate ďalší grant. Je otázne, či by grantový systém tak, ako ho poznáme dnes, bez trpezlivého lorda Carnarvona, umožnil Howardovi Carterovi vôbec objaviť Tutanchamóna,“ ozrejmuje dôvody pre web Veda na dosah egyptológ Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

„Takže je to aj vec trochy archeologického šťastia a náhody, ktorá praje pripraveným.“

Miesto nálezu sa nachádza v oblasti zádušných chrámov, kde sa podľa Hudeca vykonával kult panovníkov pochovaných v hrobkách Údolia kráľov. Neďaleko, v Medinet Habu, leží napríklad chrám Ramessa III. Hneď vedľa mesta je zas najväčší chrám patriaci Amenhotepovi III., za vlády ktorého mesto vzniklo.

Amenhotep bol deviatym kráľom osemnástej dynastie, panoval od roku 1391 do roku 1353 pred Kristom. Podobne ako niektorí jeho predchodcovia cítil potrebu podporiť svoj nárok na trón božským zásahom. Tvrdil, že jeho matku Mutemwiju navštívil boh Amon. Taktiež zdôrazňoval svoju fyzickú zdatnosť. Podľa jedného pripomienkového skarabea – amuletu v tvare chrobáka – mal uloviť viac než sto levov. Doba jeho vlády bola vrcholom umenia Novej ríše, predstavovala začiatok zdôrazňovania slnečného boha Atona. Tiež bola zdrojom ďalších zmien.

Objavené stratené zlaté mesto Luxoru. Od pravého okraja smerom hore sa tiahne cikcakovitý múr.

Objavené stratené zlaté mesto Luxoru. Od pravého okraja smerom hore sa tiahne cikcakovitý múr. Zdroj: Facebook Zahího Hawássa

Rozmanité nálezy

Zaradiť mesto do vlády Amenhotepa III. pomohli viaceré nálezy vrátane hieroglyfických nápisov na džbánoch na víno, prsteňov, skarabeov, keramiky či tehál s pečaťou faraóna. Archeológovia v ňom našli aj pekáreň i kuchyňu s pecou a nádobami na uskladnenie jedla. V jednej takej objavili sušené mäso, pričom nádoba niesla nápis s rokom 37 a menami dvoch ľudí. Vzhľadom na veľkosť kuchyne si výskumníci myslia, že slúžila veľkému množstvu robotníkov. Čiastočne odhalená je už aj administratívna a obytná časť mesta, ktorá je obohnaná „cikcakovitým“ múrom.

„Podobné „cikcakovité“ múry sme objavili aj my počas výskumu v Tell el-Retábí. Tu sú však múry skôr v kontextoch včasnej 18. dynastie, čiže zhruba o sto až stopäťdesiat rokov staršie, a majú iné použitie. Čiže je to zaujímavý materiál pre uvažovanie o chronologickom, regionálnom a účelovom vývoji „cikcakovitého“ múru,“ hovorí egyptológ.

Časť mesta mala zrejme z bezpečnostných dôvodov iba jeden vchod. V ďalšej časti mesta bola zas dielňa, v ktorej vyrábali tehly. Našli v nej aj formy na výrobu amuletov a ďalších ozdobných predmetov. Zvláštnym bol objav dvoch hrobov kráv alebo býkov v jednej z miestností.

„Krava bola posvätným zvieraťom bohyne Hathory, býk mal tiež významné postavenie vo viacerých kultoch. Keďže neboli mumifikované, asi nesúviseli s kultom. Naviac posvätné zvieratá nezvykli byť pochovávané v sídlach. Podľa kontextu by sa dalo uvažovať, či neboli zanechané pri náhlom opustení mesta alebo neboli odstránené po uhynutí v dôsledku nejakej choroby,“ vysvetľuje Hudec.

Kacírsky faraón

Keď po smrti Amenhotepa III. nastúpil na trón jeho syn Amenhotep IV., odmietol kulty egyptských bohov. Výnimkou bol Aton, ktorého presadzoval ako „štátneho“ boha. Zmenil si preto aj meno na Achnaton, čo znamená zasvätený Atonovi. Za tento postoj k tradičnému polyteistickému náboženstvu dostal prezývku kacírsky faraón. Achnaton tiež opustil hlavné mesto Téby a presťahoval sa s manželkou Nefertiti do mesta Achetaton. Dôvod, prečo sa tak rozhodol, nie je známy.

„V 20. a 21. storočí nie je zmena metropoly až takým obrovským skokom. V staroveku mali takéto zmeny omnoho väčší význam. V krajine na Níle neboli síce úplne výnimočné, ale vždy znamenali novú éru. Myslíme si, že poznáme dôvody, ktoré viedli Achnatona k zmene metropoly. Nový objav ponúka príležitosť archeologicky preskúmať praktickú rovinu – dnes by sme povedali logistiku odsťahovania – a porovnanie starého a nového sídla,“ vysvetľuje egyptológ.

Keď po sedemnástich rokoch vlády Achnaton zomrel, na trón nastúpil Tutanchamón, ktorý zas všetko zmenil a hlavné mesto presunul do Memfisu. Väčšinu zmienok o Achnatonovi sa starovekí Egypťania pokúsili zahladiť. Podľa všetkého Tutanchamón a po jeho smrti aj ďalší faraón Aje teraz vykopané mesto aj využívali.

„Novoríšske osídlenie tu asi zaniklo po Ajeho vláde, hoci zádušný chrám posledného faraóna 18. dynastie Horemheba by sa mal nachádzať tiež v tejto oblasti. Ten sa však snažil dištancovať od svojich predchodcov. Zádušné chrámy faraónov 19. dynastie sú postavené severnejšie. V Atone sa spomína ešte štvrtá sídlisková vrstva, datovaná do obdobia Rímskej, respektíve Byzantskej ríše z tretieho až siedmeho storočia po Kristovi. Po dobytí Egypta Arabmi zavial toto miesto piesok na takmer štrnásť storočí,“ ozrejmuje Hudec.

Časť vešebtu Amenhotepa III. Vešebt je drobná soška najčastejšie v tvare múmie, ktorá sa používala ako súčasť pohrebnej výbavy. Zdroj: Jozef Hudec/Anna Bajánová

Môže priniesť dôležité poznatky

Objav strateného zlatého mesta môže priniesť viaceré dôležité poznatky, hlavne ak sa do výskumu zapoja viaceré vedné disciplíny. Bolo opustenie mesta náhle alebo prebiehalo dlhšiu dobu? Aké bolo osídlenie za čias Tutanchamóna a Ajeho?

„Nálezy z neho môžu pomôcť určiť, či slúžilo iba pri výstavbe zádušných chrámov, prípadne pri zádušných kultoch, alebo či jeho remeselníci a administratíva mali úlohy súvisiace aj so svetom živých,“ dopĺňa egyptológ.

Zdroj: Reuters, Facebook egyptológa Zahího Hawássa

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.