Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Slovenskí egyptológovia skúmali málo známu časť pevnosti, urobili nečakaný objav

VEDA NA DOSAH

Archeológovia absolvovali v septembri už jedenástu výskumnú sezónu v lokalite Tell el-Retábí.

Nález deväťmetrovej hradby v Tell el-Retábí. Zdroj: SAV

Nález deväťmetrovej hradby v Tell el-Retábí. Zdroj: SAV

Slovenským egyptológom sa počas uplynulej výskumnej sezóny nečakane podarilo odkryť dve pevnostné hradby, ktoré sa navzájom čiastočne prekrývajú. Tento objav zásadne zmenil predstavu o podobe pevnosti, ktorá patrila faraónovi Ramessovi III.

Výskumníci z Ústavu orientalistiky SAV a špecialisti, ktorých podporila Nadácia Gedíd Aigyptos, absolvovali v septembri 2021 v poradí už jedenástu výskumnú sezónu v archeologickej lokalite Tell el-Retábí. Odborníci sa tentoraz zamerali na málo známy severozápadný okraj pevnosti z prvej polovice 12. storočia pred naším letopočtom.

Poničil ich majiteľ trhoviska

„Doteraz sme predpokladali, že na severnej strane pevnosti bola za Ramessa III. iba jedna hradba, ktorá mala v staroveku postačovať na jej obranu zo strany chránenej jazerom či mokraďou. Objavili sme však dve ďalšie. Jedna z nich bola hrubá päť metrov. Tá druhá, vyššie položená a mladšia, mala až deväťmetrovú hrúbku,“ opisuje nález Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

Obe objavené hradby sú značne poničené zemnými prácami majiteľa susediaceho súčasného trhoviska. Vnútri pevnosti objavili archeológovia masívnu stavbu z nepálených tehiel – surovíc, ktorej vonkajší múr sa zachoval až do výšky takmer pol metra. Účel stavby zostáva zatiaľ neznámy.

Zaujímavá je tiež ďalšia objavená budova, v ktorej dodnes našli dva podstavce stĺpov. Pri výskume odkryli aj viaceré misky, kostru ryby, koráliky a amforu z Tretieho prechodného obdobia (11. až 7. storočie pred naším letopočtom).

„Jednou z možností, ktorú zvažujeme, je, že spodné murivo ani nebolo hradbou. Mohlo slúžiť aj ako oporný či podkladový múr vyššie položenej hradby, založený na jej stabilizáciu vo vlhkom či blatistom brehu blízkej vodnej plochy v staroveku. Na tieto a ďalšie otázky súvisiace s podobou pevnosti či viacerých pevností v Tell el-Retábí nám budú vedieť poskytnúť odpovede až ďalšie výskumné sezóny,“ hovorí egyptológ.

Vedľajší trh počas výskumu. Zdroj: SAV

Vedľajší trh počas výskumu. Zdroj: SAV

Významná oblasť

Archeologická lokalita Tell el-Retábí sa nachádza v starom nílskom údolí Wádí Tumilát, medzi dnešnými mestami Zagazig a Ismailía. V staroveku bolo toto údolie významnou komunikačnou líniou medzi nílskou deltou, Červeným morom a Sinajským polostrovom.

Starým Egypťanom poskytovalo relatívne bezpečný prístup k zdrojom nerastných surovín na Sinaji a zároveň bolo aj dôležitou bránou do Ázie.

Dôležitosť Tell el-Retábí v dobách faraónov však bola daná aj skutočnosťou, že sa v jeho blízkosti nachádzali vodné zdroje. Septembrová výskumná sezóna potvrdila, že Tell el-Retábí nebol len pevnosťou, ale aj obchodným a výrobným miestom. Demonštrujú to nálezy keramiky z Grécka a východného Stredomoria a hrubé prepálené vrstvy, odkryté medzi deväťmetrovou hradbou a masívnou stavbou.

Masívna budova. Zdroj: SAV

Masívna budova. Zdroj: SAV

Zdroj: Tlačová správa SAV

(MAT)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky