Obrovské kosti nájdené v Peru staré 40 miliónov rokov patrili veľrybe. Pravdepodobne ide o najťažšie zviera, aké kedy na našej planéte žilo.
Perucetus colossus, umelecká rekonštrukcia od Alberta Gennariho. Zdroj: Alberto Gennari
Medzinárodnému tímu vedcov sa podaril mimoriadny nález. V článku uverejnenom túto stredu v časopise Nature opísali neobvyklý nález kostí starobylej veľryby, ktorú pomenovali Perucetus colossus. Podľa odhadov vedcov žila pred približne 40 miliónmi rokov v období eocénu. Stavbou tela pripomínala lamantína, váhou by prekonala aj vráskavca obrovského.
Kolosálna peruánska veľryba
Vedci odhadujú, že Perucetus colossus mohol mať dĺžku približne 20 metrov a hmotnosť okolo 340 ton. Svojou váhou by tak prekonal všetky iné živočíchy, žijúce aj vyhynuté. Jeho váha je takmer dvojnásobkom váhy najväčšieho vráskavca a viac než trojnásobkom odhadovanej váhy najťažšieho doteraz nájdeného dinosaura Argentinosaura. Vedci pomenovali veľrybu na počesť miesta nálezu v juhoamerickom Peru a na základe jej predpokladanej veľkosti Perucetus colossus, čo v preklade znamená kolosálna peruánska veľryba.
Tím pri práci na nálezisku v púšti Ica na juhu Peru. Zdroj: Giovanni Bianucci
„Hlavným znakom tohto živočícha je určite jeho extrémna hmotnosť, ktorá naznačuje, že evolúcia dokáže vygenerovať organizmy, ktoré majú znaky vymykajúce sa našej predstavivosti,“ povedal paleontológ Giovanni Bianucci z talianskej Univerzity v Pise a hlavný autor štúdie publikovanej v prestížnom časopise Nature.
Časti skeletu veľryby Perucetus colossus, medzi ktorými je 13 stavcov, 4 rebrá a 1 bedrová kosť, boli odkryté v púšti Ica na južnom pobreží Peru, čo je oblasť bohatá na nálezy veľrybích fosílií. Nájdené kosti sú neobyčajne objemné, majú veľkú hustotou a sú kompaktné. Tento stav predstavuje zhrubnutie a zahusťovanie kostí – pachyosteosklerózu. V prípade žijúcich veľrýb (Cetacea) sa – v skupine, do ktorej patria aj veľryby, delfíny a sviňuchy – nevyskytuje, objavuje sa v skupine sirén, kam patria napríklad lamantíny a dugongy morské.
Najľahší stavec vážil 100 kilogramov
Vedci predpokladajú, že Perucetus colossus dosahoval hmotnosť 85 až 340 ton, pričom jeho priemerná hmotnosť bola 180 ton. Najväčší vráskavec, aký kedy žil, mal hmotnosť okolo 190 ton, s dĺžkou 33,5 metra bol však dlhší ako Perucetus. Vedci odhadujú, že len samotný skelet veľryby Perucetus colossus vážil v rozmedzí 5 až 8 ton, čo je najmenej dvojnásobok váhy skeletu vráskavca obrovského. Nález takéhoto ťažkotonážnika bol podľa Marca Merellu z Univerzity v Pise spojený s viacerými výzvami: „Každý zo stavcov Peruceta je mimoriadne ťažký – najľahší vážil okolo 100 kilogramov –, takže bolo treba niekoľko silných osôb, aby ho preniesli.“
Prenášanie stavca na nálezisku. Najľahší stavec vážil 100 kilogramov. Zdroj: Giovanni Bianucci
Mierumilovný obor
Zvyšky lebky alebo zuby vedci nenašli. Aký bol spôsob života tejto veľryby a čím sa živila, je teda otázne. Vedci sa domnievajú, že spôsob života Peruceta by mohol pripomínať spôsob života sirén, lamantínov a dugongov. Nešlo o aktívneho predátora, ale o živočícha, ktorý žil na dne v plytkých pobrežných vodách.
„Pre svoju ťažkú kostru a pravdepodobne aj masívne telo bolo toto zviera s veľkou istotou pomalým plavcom. Podľa toho, čo v tomto štádiu výskumu vieme, to vyzerá tak, že išlo o mierumilovného obra, niečo na spôsob obrovského lamantína. Muselo ísť o impozantné zviera, možno nie až také desivé,“ uviedol pre agentúru Reuters paleontológ Olivier Lambert z Kráľovského belgického inštitútu prírodných vied v Bruseli (Royal Belgian Institute of Natural Sciences in Brussels), ktorý bol súčasťou tímu.
Na základe znakov skeletu sa vedci domnievajú, že Perucetus bol príbuzný s Basilosaurom, ďalšou prehistorickou veľrybou, ktorá dosahovala podobnú dĺžku tela, nebola však taká objemná. Basilosaurus bol však aktívnym predátorom, čomu zodpovedali aj veľké zuby, prúdnicový tvar tela a silná čeľusť.
Prvý nález objavený už pred 13 rokmi
Podľa paleontológa Giovanniho Bianucciho z Univerzity v Pise ide o naozaj mimoriadny nález, pričom prvé kosti Peruceta boli nájdené už pred 13 rokmi. Našiel ich Mario Urbina, žijúca legenda peruánskej paleontológie. Podľa Bianucciho to bol práve Urbina, kto si uvedomil, že peruánska púšť Ica, patriaca medzi najsuchšie miesta na Zemi, je jedným z najväčších nálezísk fosílií stavovcov na svete.
Zdroj: Università di Pisa, Reuters
(zh)
