Odborníci zo Slovenskej akadémie vied sa v máji a júni 2025 vrátili do Egypta, aby pokračovali vo výskume v oblasti Tell el-Retábí.
Sondy s nálezmi z Druhého prechodného obdobia a z Novej ríše. Zdroj: SAV. Foto: Jozef Hudec, ÚO SAV, v. v. i.
Pätnásta sezóna multidisciplinárneho výskumu v egyptskej lokalite Tell el-Retábí sa konala netradične v máji a júni 2025. Terénne práce nadviazali na oblasti, v ktorých sa kopalo už v predchádzajúcich sezónach. Egyptológovia SAV odkryli viaceré architektúry a nálezy zo sídlisk a pohrebísk z Druhého prechodného obdobia (polovica 18. storočia pred n. l.– polovica 16. storočia pred n. l.) a včasnej 18. dynastie (polovica 16. storočia pred n. l.– koniec 15. storočia pred n. l.).
Okrem prístavby k takzvanému čiernemu domu 3 z 18. dynastie, ktorý slovenskí odborníci skúmali v revolučných rokoch 2012 a 2014, sa hlbšie pod ním našli múry a ohniská z Druhého prechodného obdobia. Architektúry sa nachádzali pod zvyškami erodovanej hradby pevnosti faraóna Ramesseho III. z 20. dynastie z 12. storočia pred n. l.
Masívny múr z ramesseovskej budovy
V minulých dvoch sezónach výskum narazil na masívny múr, ktorý bol poškodený zásahmi z tohto a minulého storočia. Širšie vykopávky v tomto roku ukázali, že masívny múr mal asi metrovú hrúbku. Bol súčasťou ramesseovskej budovy, z ktorej sa zachovalo iba juhozápadné nárožie. Účel stavby preto zostáva naďalej neznámy.
Základy pre masívny múr boli vyhĺbené do starších vrstiev, ktoré patrili k ďalšiemu čiernemu domu. Novoobjavený dom dostal číslo 4 a zaradil sa do skupiny aj charakteristickým nálezom medeného či bronzového noža. Keďže meď a bronz boli cenné komodity, vzniká otázka, prečo ich obyvatelia zanechali v domoch spolu so skarabeami, s nástrojmi či so zdobenými fajansovými nádobami.
Úlomok maľovanej fajansovej misky. Zdroj: SAV. Foto: Jozef Hudec, ÚO SAV, v. v. i.
Nápis faraónky Hatšepsut
Zdá sa, že medené nálezy pochádzali z mladších vrstiev čiernych domov. Podľa podláh sa v čiernom dome 4 zatiaľ zistili tri fázy osídlenia. V Tell el-Retábí zatiaľ nebolo objavené opevnenie, ktoré by chránilo osídlenie z 18. dynastie. Možno si starovekí Egypťania boli nadmieru istí svojou bezpečnosťou a mohli byť nemilo prekvapení. Niečo môže naznačovať nápis faraónky Hatšepsut, vytesaný koncom včasnej 18. dynastie v chráme Speos Artemidos v Hornom Egypte: „Pozdvihla som to, čo bolo rozkúskované od čias, keď boli Ázijci (Hyksósi) uprostred Delty, (v) Avaride, s nomádmi v ich strede, ktorí rúcali to, čo bolo urobené… Vyhnala som tých, ktorí boli ohavní bohom, a odstránila som ich stopy na zemi… Škoda sa (znova) nestane, pretože Amon rozhodol, že môj výnos zostane (trvalý) ako hory.“ Z nápisu – výnosu môže vyplývať, že počas jej vlády bolo potrebné opäť zakročiť proti nomádom na severe krajiny. Nedá sa vylúčiť, že naznačované škodenie nomádov mohlo postihnúť aj Tell el-Retábí, odkiaľ obyvatelia museli utiecť bez majetku.
Miestnosti čierneho domu 4. Zdroj: SAV. Foto: Jozef Hudec, ÚO SAV, v. v. i.
Nový pohľad na účel priehlbne
V sezóne 2025 z časových dôvodov nepokračovali vykopávky hlbokej priehlbne, skúmanej v dvoch predchádzajúcich sezónach a považovanej za priekopu. Ukázala sa dôležitosť domáceho spracovania a analýzy dát z Egypta. Pri príprave správy do časopisu Ägypten und Levante sa ukázalo, že priehlbeň nemusela slúžiť ako obranná priekopa. Vzhľadom na svoje rozmery a umiestnenie sa mohla využívať skôr ako plavebný kanál. Ním sa mohli dopravovať tovary a ťažké stavebné materiály – kamenné bloky z údolia Nílu. Ich zvyšky sa doteraz nachádzajú v lokalite aj v múzeách.
Lodná plavba v oblasti
V prameňoch z Novej ríše sa spomína kanál Itej. Viedol popri chráme slnečného boha Re v Heliopolise. Predpokladá sa, že ďalej tiekol údolím Tumilát popri Tell el-Retábí. Plavidlá mohli po kanáli dopravovať červenkastý kvarcit z káhirských lomov na Kóm el-Ahmare (Červenom kopci), snehobiely vápenec z káhirského Mokattamu, Tury a Masáry a žuly z Horného Egypta.
Odbočka z kanála – spomínaná skúmaná priehlbeň, odhadom široká okolo 18 metrov – mohla umožniť plavidlám pristáť v blízkosti brán do pevností 19. a 20. dynastie. Podobne sa dopravoval stavebný materiál na stavbu chrámov na oboch brehoch v Luxore a Karnaku.
Kanál bol asi udržiavaný až do ptolemaiovskej doby, keď ho obyvatelia používali ako smetisko. To, že lodná plavba nebola v tejto oblasti žiadnou raritou, ukazujú aj nálezy pri sinajskej pevnosti na Tell Abu Saifi, vzdialenej asi 50 kilometrov, pri Ballažskom jazere v Suezskej šiji. V ptolemaiovských a rímskych časoch sa tu nachádzali doky, kde sa stavali a opravovali plavidlá.
Zdroj: SAV
Autor textu: Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i.
(zh)
