Cieľom vedcov bolo identifikovať pôvodcov chorôb, ktoré prispeli k historickému neúspechu Napoleonovho ťaženia do Ruska.
Obraz z roku 1851 s názvom „Napoleonov ústup z Moskvy“ Adolpha Northena zobrazuje cisára Napoleona uprostred zdecimovaného vojska počas ústupu z Ruska. Zdroj: https://doi.org/10.1016/j.cub.2025.09.047
Vedci z francúzskeho Pasteurovho inštitútu (Institut Pasteur) v spolupráci s kolegami z Laboratória biokultúrnej antropológie na Univerzite v Aix-Marseille podrobili genetickej analýze pozostatky vojakov Napoleonovej armády, ktorí v roku 1812 bojovali počas Napoleonovej výpravy v Rusku. Cieľom vedcov bolo nájsť stopy patogénov zodpovedných za epidémiu chorôb, ktoré prispeli k historickému neúspechu Napoleonovho vojska.
S týmto cieľom vedci extrahovali a analyzovali DNA zo zubov trinástich vojakov. Pozostatky pochádzajú z masových hrobov v litovskom Vilniuse, ktoré sa nachádzajú pozdĺž ústupovej trasy francúzskej armády z Ruska. Exhumované boli v roku 2002 počas vykopávok, ktoré viedol tím z Univerzity Aix-Marseille špecializujúci sa na archeoantropológiu. O výsledkoch výskumu vedci informujú v štúdii uverejnenej v časopise Current Biology.
Napoleonovo ťaženie do Ruska
Napoleonovo ťaženie do Ruska v roku 1812 vstúpilo do dejín ako jedna z najtragickejších vojenských operácií. Skončilo sa porážkou francúzskeho cisára Napoleona Bonaparta (1769 – 1821), ktorý bol v tom čase na vrchole svojej moci a vládol najväčšej európskej ríši od rímskych čias. Jeho Grande Armée (Veľká armáda), ktorá sa dostala až k Moskve, bola nútená za cenu obrovských strát ustúpiť. Z celkového počtu okolo 600 000 vojakov prežilo podľa odhadov len okolo 100 000 mužov.
Z dochovaných historických záznamov lekárov, dôstojníkov aj vojakov sa dozvedáme, že vojsko čelilo ustavičným ruským útokom. Okrem toho sa vojaci museli vyrovnať s treskúcou zimou a chorobami, konkrétne malo ísť predovšetkým o škvrnitý týfus. Ten spôsobujú baktérie rodu Rickettsia – najčastejšie druh Rickettsia prowazekii. Ochorenie prenáša predovšetkým voš šatová. Človek sa nakazí vdýchnutím čiastočiek prachu s obsahom vších výlučkov alebo zanesením baktérií do poranenej kože. Pre zlé hygienické podmienky bolo ochorenie veľmi rozšírené predovšetkým v časoch vojen. Predpoklad, že Napoleonovi vojaci mali práve škvrnitý týfus, podporujú aj nálezy vši šatovej na exhumovaných pozostatkoch.
Žiadne stopy baktérie Rickettsia prowazekii
Pomocou nových technológií, ktoré umožňujú analýzu starobylej DNA (ancient DNA, aDNA), sa paleogenetici a paleogenetičky pustili do opätovného skúmania vzoriek, aby potvrdili pôvodcu týfusu, baktériu Rickettsia prowazekii.
Vedci aplikovali najmodernejšie techniky sekvenovania na starobylú DNA, aby identifikovali potenciálnych pôvodcov infekcie. Najnovšia genetická analýza pozostatkov však neobjavila pôvodcu týfusu, zato však dva iné nečakané patogény.
Fotografia in situ zhotovená počas vykopávok zákopov obsahujúcich telá Napoleonových vojakov zachytáva nález gombíka cisárskej uniformy v masovom hrobe a lebku vojaka. Zdroj: https://doi.org/10.1016/j.cub.2025.09.047
Objavili baktérie Salmonella enterica a Borrelia recurrentis
Analýza starobylej DNA odhalila pôvodcu črevných infekcií, baktériu Salmonella enterica, a patogén vyvolávajúci ochorenie návratnej horúčky (louse-borne relapsing fever, LBRF), baktériu Borrelia recurrentis. Túto podobne ako aj týfus prenáša voš šatová.
Novo potvrdené baktérie vyvolávajú odlišné choroby, ktoré však môžu mať podobné príznaky, ako sú vysoká horúčka, únava a zažívacie ťažkosti. Ich súčasný výskyt mohol prispieť k zhoršeniu stavu vojakov oslabených chladom, hladom a nedostatočnou hygienou.
Štúdia poskytuje prvé genetické dôkazy o prítomnosti týchto baktérií u Napoleonových vojakov. Ešte predtým iný výskum identifikoval pôvodcu týfusu, baktériu Rickettsia prowazekii, a pôvodcu zákopovej horúčky, baktériu Bartonella quintana. Oba patogény boli na základe historických záznamov dlho spájané s úmrtnosťou vojakov počas výpravy do Ruska.
To, do akej miery identifikované baktérie prispeli k extrémne vysokej úmrtnosti, však vedci nevedia určiť. Analyzovali len malý počet vzoriek v pomere k tisícom nájdených pozostatkov (13 z viac ako 3 000 tiel vo Vilniuse a približne 500 000 až 600 000 vojakov v ozbrojených silách, z ktorých približne 300 000 zahynulo počas ústupu).
Pozrite si
Prínos výskumu pre súčasnosť
„Prístup ku genomickým údajom o patogénoch, ktoré cirkulovali v historických populáciách, nám pomáha pochopiť, ako sa infekčné choroby vyvíjali, šírili a postupom času zmizli, a identifikovať sociálne alebo environmentálne súvislosti, ktoré zohrávali úlohu v týchto vývojových procesoch. Tieto informácie nám poskytujú cenné poznatky, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť a riešiť infekčné choroby v súčasnosti,“ uviedol Nicolás Rascovan, vedúci oddelenia mikrobiálnej paleogenomiky Pasteurovho inštitútu, ktorého citovala tlačová správa Pasteurovho inštitútu.
Michael Rowe, odborník na európsku históriu z King’s College London, ktorý sa špecializuje aj na napoleonské vojny, výskum privítal. Pre denník The Guardian uviedol: „Tento výskum je zaujímavý, pretože podľa mňa dokáže niečo, čo historik nedokáže.“
Podľa neho armádu nezdecimovalo len nepriaznivé počasie, ktoré vojakov vystavilo hladu a chorobám, ako to prezentoval Napoleon. „Toto podceňuje Rusov, ako aj fakt, že v skutočnosti sú šikovní, majú veľmi dobrú stratégiu a pomerne sofistikovanú armádu,“ uviedol.
Zdroj: Institut Pasteur, science.ORF.at, The Guardian
(zh)
