V súčasnosti má slávenie Silvestra rôznorodé podoby.
Novoročný ohňostroj. Zdroj: iStockphoto.com
V tradičnej kultúre sa poslednému dňu v roku nepripisoval zvláštny význam. Mládež organizovala zábavu na priadkach, ľudia sa navštevovali a vinšovali. Mládenci robili hluk streľbou alebo praskaním biča.
Rozšírené boli úkony na zaistenie dobrého chovu hydiny, ktoré vykonávali muži. Konali sa obchôdzky prezlečenej mládeže, ktoré sa nazývali kurinovanie. Tieto obchôdzky zanikli v prvej polovici 20. storočia. Ich cieľom bolo zabezpečenie dobrého chovu hydiny a jej rozmnoženie sa. Za odmenu dostali vinšovníci vianočné pečivo a iné naturálie.
V iných lokalitách chodili mládenci po večeri po domoch dievčat vinšovať. Vo viacerých regiónoch zas spievali o polnoci na kostolnej veži a menší chlapci večer pod oknami.
Večera bola na Silvestra rovnaká ako na Štedrý deň. Rozdiel spočíval ale v tom, že sa mohlo jesť i mäso. Opakovali sa niektoré úkony, ktoré sa robili aj na Štedrý večer. Na stôl sa ukladali rybie šupiny, aby bola v novom roku hojnosť peňazí. Gazda alebo gazdiná zapálili novú sviečku a podľa knôtu a tieňa veštili zdravie alebo chorobu niektorého člena rodiny. Veštilo sa aj z orechových jadier a jabĺk, podobne ako na Štedrý večer.
Posledný deň roka nesie meno podľa svätého Silvestra, ktorý bol rímskym pápežom v štvrtom storočí. Najčastejšie sa zobrazuje v biskupskom rúchu s tiarou (pápežská koruna, pozn. redakcie), knihou a býkom ležiacim pri nohách.
V súčasnosti má podľa etnologičky Zuzany Beňuškovej slávenie Silvestra rôznorodé podoby – rodinné posedenia, večerné zábavy, rôzne spoločenské podujatia a zábavy v reštauráciách či hoteloch, stretnutia na námestiach a sledovanie polnočných ohňostrojov.
Zdroje: Zuzana Beňušková: Prečo sú Vianoce tradičné aj nové?, Emília Horváthová: Rok vo zvykoch nášho ľudu, Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
