V Európe je ich zdokumentovaných približne len tridsať. Ľudia ich nazývali dúhovky, lebo verili, že mince padajú z dúhy.
Logo Nadácie kultúrneho dedičstva (vľavo) a ilustračný obrázok keltskej mince (vpravo). Zdroj: dziedzictwo.org, Wikimedia Commons
Členovia poľskej Nadácie kultúrneho dedičstva objavili na juhovýchode Poľska vzácnu viac ako 2 000 rokov starú zlatú keltskú mincu – statér. V Európe je takýchto mincí zdokumentovaných iba približne tridsať, uvádza portál teraz.sk.
Členovia Nadácie kultúrneho dedičstva (FDK) objavili mincu náhodou neďaleko mesta Opatów vo Svätokrížskom vojvodstve na juhovýchode Poľska. V priemere meria 16,5 milimetra, je hrubá 2 milimetre a váži 6,25 gramu. Členovia FDK nález odovzdali oblastnému pamiatkovému úradu v meste Sadomier.
„Väčšina statérov sa našla v okolí Krakova na juhu Poľska, niektoré však pochádzajú z iných častí Poľska a z Ukrajiny,“ vysvetlil pamiatkový úrad. Jednotlivé mince objavili aj na území Česka, Chorvátska, Nemecka a Slovenska.
Keltské statéry vznikli podľa vzoru gréckych. Kelti ich razili v mnohých častiach Európy od Pyrenejského polostrova cez územie dnešného Francúzska, južného Nemecka, Švajčiarska, Balkánu až po Česko a Slovensko, vraví Marek Florek z Univerzity Marie Curieovej-Skłodowskej (UMCS) v poľskom Lubline.
Niektoré skupiny Keltov sa podľa neho usadili aj na juhu Poľska, práve v oblasti okolo Krakova.
Keltské zlaté dúhovky
Statér sa razil zo zlata, striebra či z elektra (zliatiny zlata a striebra so stopovým množstvom medi a ďalších kovov). Pôvodný význam slova je „ťažký“ alebo „vážiaci“. Keltským statérom sa ľudovo hovorilo dúhovky.
Dúhovky v Römermuseum Kastell Boiotro v Passau. Zdroj: Wolfgang Sauber/Wikimedia Commons
Začali ich tak nazývať ľudia, ktorí ich nachádzali na poliach väčšinou po prudkom daždi. Ten mince obmyl a ony sa potom ligotali na slnku. Ľudia si ich preto spájali s dúhou. Domnievali sa, že padajú práve z nej alebo že sa nachádzajú tam, kde sa dúha dotýka zeme.
Dúhovky sa razili v období od 3. do 1. storočia pred n. l. a nachádzajú sa v celej oblasti niekdajšej laténskej kultúry od stredného Francúzska cez Porýnie, Bavorsko, Rakúsko až po územie dnešného Maďarska.
Zdroje: teraz.sk, Wikipedia (1, 2)
(af)
