Nová výstava v Archeologickom múzeum SNM v Bratislave ukazuje najcennejšie nálezy zo záchranného výskumu.
Kuchynská keramika z domácností v Podhradí starej Bratislavy z obdobia stredoveku a včasného novoveku. Zdroj: SNM
Pri príležitosti 50. výročia otvorenia Mosta SNP otvorilo Archeologické múzeum Slovenského národného múzea (AM SNM) novú výstavu s názvom Archeológovia na stavbe Mosta SNP v Bratislave. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 26. augusta 2022, pre verejnosť bude prístupná do 31. decembra 2022 v priestoroch múzea na Žižkovej 12 v Bratislave.
Jednouličná osada
Územie medzi Bratislavským hradom a mestským opevnením – západné suburbium (západné predmestie) –, bolo obývané už od praveku. Žili tu Kelti a v časoch Veľkej Moravy aj Slovania. V stredoveku vyrástla na svahu a východnej terase hradného kopca jednouličná podhradská osada villa sancti Nicolai. Na prelome 12. a 13. storočia sa v nej usadili aj nemeckí „hostia“ a v roku 1221 sa do Podhradia presťahovalo prepoštstvo z hradu.
V 70. a 80. rokoch 13. storočia postihli osadu požiare. Koncom storočia časť osady susediacej s mestom zbúrali z dôvodu stavby opevnenia. Napriek tomu zástavba hustla a rozširovala sa. V 16. storočí sa osada rozdelila na dve časti – Schlossberg (medzi hradom a mestom) a Zuckermantel (medzi hradom a Dunajom). Zbúranie mestských hradieb a zasypanie hradnej priekopy v 18. storočí umožnilo rozšíriť Schlossberg východným smerom. V roku 1848 bolo suburbium pripojené k Bratislave.
Aj ako mestská časť Bratislavy si územie zachovalo svoju atmosféru. Žili tu remeselníci, rybári, obchodníci, vinohradníci a príslušníci rôznych profesií. Na miestnom trhu sa ozývali všetky „prešpurské“ jazyky až do 20. storočia, keď ako výsledok vojenských katakliziem a politického vývoja došlo k rozsiahlej výmene obyvateľstva. Po druhej svetovej vojne štvrť chátrala, až bola kvôli výstavbe Mosta SNP zlikvidovaná.
V teréne pomáhali aj starí „prešpuráci“
V súvislosti so zámerom vybudovať v Bratislave druhý most cez Dunaj bol realizovaný predstihový archeologický výskum na trase plánovanej stavby a príjazdových komunikácií. Vedením výskumu, ktorý prebiehal v rokoch 1967 – 1970, bol poverený PhDr. Belo Polla, CSc., vedecký pracovník vtedajšieho Archeologického ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave. Na terénnych prácach, konzervovaní a spracovaní nálezov sa podieľali aj Z. Drenko, Z. Liptáková, B. Egyházy-Jurovská, K. Gressnerová, E. Rákoczyová, O. Dinušová, K. Fűryová, M. Thurzová, J. Liptovský a terénni robotníci, mnohí z nich starí „Prešpuráci“.
Preskúmané bolo takzvané západné suburbium, nachádzajúce sa medzi západnými hradbami stredovekého mesta a hradným kopcom, teda bývalé Rybné námestie a priľahlé časti ulíc Žižkova, Židovská, Kapucínska až po Suché Mýto. Vďaka tomuto výskumu sa podarilo zachrániť len torzo hmotných pamiatok po obyvateľoch zaniknutej rázovitej štvrte starej Bratislavy.
Doklady využívania koní a vozov na dopravu z obdobia stredoveku a včasného novoveku v Podhradí starej Bratislavy. Zdroj: SNM
Najcennejšie nálezy
Výstava autora PhDr. Vladimíra Turčana predstavuje archeologické nálezy, dnes uchovávané v zbierkach AM SNM, ktoré sú unikátnym svedectvom života tejto časti mesta v stredoveku a vo včasnom novoveku. „Za najcennejšie nálezy zo záchranného výskumu môžeme považovať napríklad kuchynskú a stolovú keramiku z domácností v Podhradí, drevené lyžice vzácne tým, že drevo ako materiál sa v našich podmienkach bežne nezachováva, kachlice z pecí bohatších domácností Podhradia, ostrohy ako doklady chovu a využitia koní a pod. Návštevníci výstavy uvidia aj vyše 100 rokov staré pohľadnice, ktoré dokumentujú pôvodnú zástavbu Podhradia,“ prezradil Vladimír Turčan, kurátor archeologických zbierok múzea.
Výskumu predchádzalo búranie
Výskumu predchádzalo búranie historicky aj architektonicky cenných budov, čo vyvolalo nesúhlasné reakcie kultúrnej verejnosti. Asanáciou tejto mestskej štvrte nenávratne zmizla významná časť historickej identity mesta, urbanizovaná už od doby laténskej, a významné technické a industriálne pamiatky.
26. augusta 1972, na počesť Slovenského národného povstania, slávnostne otvorili Most SNP, ako druhý most cez rieku Dunaj, do roku 2012 nazývaný aj Nový most. Napriek kontroverznosti svojho vzniku je toto unikátne dielo, ktoré ako architekt projektoval prof. Ing. arch. Jozef Lacko a ako statik prof. Ing. Arpád Tesár, v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou.
„Ide o atraktívnu tému, ktorá predstavuje nielen pamätníkom, ale najmä mladej generácii dnes už nejestvujúcu časť historického centra Bratislavy. Pre všetkých záujemcov je k výstave na september pripravené sprievodné podujatie s názvom – Most SNP. Archeológia, architektúra a história židovskej komunity, – ktoré tento priestor aj samotnú stavbu mosta predstavia pohľadom odborníkov z niekoľkých odvetví,“ doplnil PhDr. Juraj Bartík, riaditeľ SNM – Archeologického múzea.
Zdroj: Tlačová správa SNM
(GL)
