Bronzové kovanie stvárňuje hada požierajúceho žabu. Identické vyobrazenia boli nájdené na rôznych miestach strednej Európy.
Objav archeológov z Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne v lokalite Lány pri Břeclavi. Ide o bronzové kovanie opaska z 8. storočia n. l. s vyobrazením hada požierajúceho tvora podobného žabe. Zdroj: MUNI, Foto: FF MU
Archeológom z Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity (MU) v Brne sa podaril ďalší mimoriadny objav v lokalite Lány pri Břeclavi. O náleze publikovali článok v jednom z najvýznamnejších svetových archeologických časopisov Journal of Archaeological Science.
Kultový motív
Na nájdenom bronzovom kovaní opasku z 8. storočia n. l. je vyobrazený had, ktorý požiera tvora podobného žabe.
„Motív hada či hada požierajúceho svoju obeť sa objavuje v germánskej aj avarskej či slovanskej mytológii. Bol to všeobecne pochopiteľný a dôležitý ideogram.“ Jiří Macháček
Boj s drakom alebo hadom je jedným zo základných motívov kozmogonického mýtu o stvorení sveta. Interakciu žaby a hada možno spojiť i s kultom plodnosti.
Neznámy pohanský kult v rámci Európy
Artefakty s identickým vyobrazením boli identifikované na rôznych miestach strednej Európy, ktoré sú od seba vzdialené stovky kilometrov. Sú dôkazom existencie dosiaľ neznámeho pohanského kultu, ktorý na počiatku stredoveku prepájal populácie rôzneho pôvodu.
„Keď bolo kovanie opasku s motívom hada požierajúceho žabu objavené pomocou detektorov kovu v juhomoravskej lokalite pri Břeclavi, domnievali sme sa, že ide o jedinečný nález s unikátnou výzdobou. Neskôr sme však zistili, že sa ďalšie, takpovediac identické artefakty nachádzajú aj na území Nemecka, Maďarska a Čiech. Uvedomil som si, že sme na stope dosiaľ neznámeho pohanského kultu, ktorý na počiatku stredoveku pred príchodom kresťanstva prepájal rôzne regióny strednej Európy. Zorganizovali sme preto medzinárodný vedecký tím, ktorý sa začal nálezmi detailne zaoberať,“ približuje objav v lokalite, ktorá sa už preslávila nálezom zvieracieho rebra s vyrytým nápisom v starobylých germánskych runách, vedúci Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MU v Brne Jiří Macháček.
„Motív hada či hada požierajúceho svoju obeť sa objavuje v germánskej i avarskej či slovanskej mytológii. Bol to všeobecne pochopiteľný a dôležitý ideogram. Dnes už jeho významu presne nerozumieme, ale na počiatku stredoveku prepájal v duchovnej rovine rôzne národy žijúce v strednej Európe,“ dodáva Jiří Macháček.
Avarské opaskové kovania
Podľa archeológov patrí lánsky nález do skupiny tzv. avarských opaskových kovaní, ktoré sa v strednej Európe vyrábali v 7. a 8. storočí n. l. a boli súčasťou kroja Avarov, pôvodne nomádskeho národa, ktorý sa usadil v Karpatskej kotline, teda v oblasti dnešného Maďarska. Ich módu preberali aj okolité národy, napríklad Slovania.
Využitie moderných technológií
Na analýzu lánskeho kovania a ostatných podobných nálezov bádatelia využili najmodernejšie metódy, ako sú röntgenová fluorescenčná analýza (EDXRF), skenovacia elektrónová mikroskopia (SEM), analýza izotopov olova a 3D digitálna morfometria.
Medzinárodný vedecký tím
Stefan Eichert z viedenského Prírodovedeckého múzea (Naturhistorisches Museum Wien) urobil materiálovú a technologickou analýzu, vďaka ktorej zistil, že väčšia časť týchto bronzových kovaní bola silne pozlátená a vyrábaná odlievaním do tzv. stratenej formy s využitím voskového modelu.
Ernst Pernicka z univerzity v Tübingene identifikoval pomocou chemickej analýzy izotopov olova obsiahnutých v bronzovej zliatine spoločný zdroj medi, z ktorej boli vyrábané všetky objavené kovania. Po prvýkrát sa tak zistilo, že meď používaná na výrobu avarských bronzov sa ťažila v Slovenskom rudohorí.
Morfometrická analýza na základe 3D digitálnych modelov, ktorú spravil Vojtěch Nosek z Masarykovej univerzity, naznačuje, že niektoré z kovaní pochádzajú z rovnakej dielne alebo boli odvodené zo spoločného modelu.
Výskum sa v zmienenej lokalite uskutočnil vďaka projektu EXPRO, financovanému Grantovou agentúrou Českej republiky.
Zdroj: TS MUNI
(zh)
