Pavol Pálffy – tento uhorský aristokrat bol jedným z najvýznamnejších politikov Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Zastával najdôležitejšie krajinské úrady v Uhorskom kráľovstve: takmer dve desaťročia bol predsedom Uhorskej komory, následne sa stal krajinským sudcom a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína. Na viedenskom panovníckom dvore sa mu ako jedinému predstaviteľovi uhorskej politickej elity podarilo stať sa členom Tajnej rady, najdôležitejšieho poradcovského orgánu panovníka.
Monografia Barokový aristokrat nie je len životopisným dielom, ale zároveň slúži aj ako vykreslenie portrétu Pavla Pálffyho. „Kniha predstavuje život a kariéru významného uhorského politika 17. storočia – uhorského palatína a tajného radcu Pavla Pálffyho (1592 – 1653). Jej cieľom je komplexné predstavenie faktorov, ktoré viedli k úspešnej politickej kariére v ranom novoveku. ´Networking´ – vytváranie siete užitočných kontaktov, bol prvoradým predpokladom na presadenie sa na uhorskej politickej scéne a tiež na viedenskom panovníckom dvore. Pálffyovci boli v tejto oblasti mimoriadne úspešní, pretože vďaka svojej obratnej sobášnej politike sa im od druhej polovice 16. storočia podarilo etablovať v uhorskej politickej špičke a tiež vytvoriť sieť kontaktov s členmi viedenskej dvorskej aristokracie,“ približuje autorka Anna Fundárková.
V knihe sú podľa nej predstavené mechanizmy fungovania ranonovovekých politických skupín a tiež zákulisie politických bojov: intrigy a osočovanie politického súpera v snahe získať popredné politické pozície a výhody. „Pavol Pálffy je však vykreslený aj ako barokový aristokrat, ktorý mal mimoriadny záujem o umenie, najmä o architektúru. Pri výstavbe jeho rezidencií, ktoré sa tiahli na pomyselnej línii od rakúskeho Marcheggu cez Bratislavu, Stupavu až po Bojnice, angažoval najvýznamnejších talianskych architektov a maliarov habsburskej monarchie. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje jeho bratislavský záhradný palác na Zámockej ulici, ktorý patril medzi architektonické skvosty raného baroka.“
Autorkiným cieľom bolo predstaviť cez osobnosť a kariéru Pavla Pálffyho najdôležitejšie udalosti a problémy v politickom živote Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. „Dnešné územie Slovenska bolo jedným z dejísk bojov tridsaťročnej vojny. Počas politického pôsobenia Pavla Pálffyho sa udialo aj povstanie sedmohradského vojvodu Juraja I. Rákócziho a väčšie a menšie boje na uhorsko-osmanskom pohraničí znamenali veľkú výzvu z hľadiska vojenskej a finančnej stránky organizovania obrany proti Osmanom. V knihe venujem zvláštnu pozornosť predstaveniu fungovania štátnej správy od orgánov a úradov fungujúcich na viedenskom panovníckom dvore až po najdôležitejšie uhorské krajinské hodnosti (uhorský palatín, krajinský sudca, predseda Uhorskej komory). Širším a ďalekosiahlejším cieľom bolo predstaviť minulosť Slovenska v kontexte dejín raného novoveku, kedy príslušnosť k národu alebo k etniku nebolo rozhodovacím kritériom pre členenie spoločnosti. Spoločnosť sa totiž delila podľa príslušnosti k stavom.“
Ako vo vysvetľovaní pokračuje Anna Fundárková, Pavol Pálffy bol síce uhorským aristokratom, ktorý ovládal latinčinu, maďarčinu, nemčinu a pravdepodobne aj francúzštinu a taliančinu, no patrí k významným osobnostiam slovenských dejín, keďže drvivá väčšina jeho panstiev sa nachádzala na dnešnom území Slovenska. „Navyše zanechal po sebe veľké množstvo architektonických a umeleckých pamiatok, na ktoré môžu byť právom hrdí aj Slováci – tvoria súčasť ich kultúrneho a historického dedičstva.“
Kniha je podľa jej autorky určená predovšetkým odbornej verejnosti, keďže ide o vedeckú monografiu. „Je však napísaná pútavým spôsobom, preto verím, že si nájde veľa čitateľov aj medzi milovníkmi histórie. Najmä, čo sa týka predstavenia nadčasových tém, akými sú zahraničné študijné cesty, mentalita a zmýšľanie špičkového politika a predstavenie zákulisných hier, ktoré sú aj dnes neodmysliteľnou súčasťou politického života,“ dodala.
Informácie poskytla: Anna Fundárková
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj ilustrácie:
https://veda.sav.sk/kniha/fundarkova-anna-barokovy-aristokrat
Uverejnila: VČ
