Záhadná lebka patrila stratenému príbuznému človeka spred 217 000 rokov.

Lebka patrila dávno vyhynutému ľudskému druhu, denisovanom. Zdroj: Xijun Ni
V roku 2018 vedci objavili záhadnú lebku, starú najmenej 146 000 a najviac 217 000 rokov, ktorá konečne odhalila svoje tajomstvo. Analýza DNA zubného povlaku potvrdila, že patrila dávno vyhynutému ľudskému druhu, denisovanom, ktorí zanechali genetické stopy v DNA moderných ľudí. Informuje o tom portál Nature.
Denisovanov po prvý raz identifikovali v roku 2010, keď paleontológovia v Denisovej jaskyni na Sibíri objavili článok prsta dievčaťa, ktoré žilo asi pred 66 000 rokmi. Malé kostné fragmenty však neumožnili zistiť, ako títo predkovia vyzerali. Prvú konkrétnu predstavu o ich výzore tak prináša až teraz lebka človeka známeho ako Dračí muž.
Horná časť lebky, ktorej chýba spodná čeľusť, je podľa vedcov, ktorí ju opísali v roku 2021, jednou z najlepšie zachovaných fosílií archaického človeka. Čchiang Ťi, paleontológ z Univerzity v Che-pej v meste Šʼ-ťia-čuang v Číne, získal vzorku od nemenovaného muža v roku 2018. Muž, ktorý pravdepodobne našiel tento artefakt sám, svoj objav oficiálne neoznámil a tvrdil, že fosíliu objavil jeho starý otec v roku 1933 pri stavbe mosta cez Lung Ťiang a zakopal ju v opustenej studni. Jeho rodina sa o náleze dozvedela až pred jeho smrťou a lebku objavila v roku 2018. Darovali ju univerzite. Vedci jej dali meno Homo longi, čo znamená Dračí muž, podľa rieky Chej-lung-ťiang (Heilongjiang), neďaleko ktorej sa našla.

Denisovania obývali Strednú Áziu. Zdroj: ScienceDirect
Dračí muž bol denisovan
Keď Čchiang Ťi zverejnil tieto zistenia, ozvala sa mu Čchiao-mej Fu, paleontologička z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie v Pekingu. Čchiao-mej Fu pracovala na úplne prvej denisovanskej DNA zo sibírskej kosti prsta a chcela zistiť, či fosília Dračieho muža obsahuje nejaké starobylé molekuly.
Spolu so svojím tímom sa najprv pokúsili získať starobylú DNA z časti lebky nazývanej petrózna kosť a z pripojeného zuba. Nezískali žiadny genetický materiál, ale zo vzoriek petróznej kosti získali a sekvenovali fragmenty 95 starovekých proteínov.
Čchiao-mej Fu ich porovnala so sekvenciami neandertálcov, moderných ľudí a denisovanov. Jedna proteínová sekvencia z harbinskej fosílie bola totožná s proteínovou sekvenciou zo sibírskej kosti prsta, ako aj z denisovanov objavených v Tibete a na Taiwane, ale líšila sa od proteínov moderných ľudí a neandertálcov. To naznačovalo, že jedinec známy ako Dračí muž bol denisovan. Tím vedcov identifikoval dve ďalšie, menej presvedčivé proteínové zhody.
Tento rok je to už druhý raz, čo vedci použili staroveké bielkoviny na identifikáciu fosílie denisovana. V apríli Takumi Cutaja, bioarcheológ z univerzity v SOKENDAI v japonskej Kanagawe, a jeho kolegovia identifikovali čeľusť z Taiwanu, ktorá patrila denisovanovi.
Prvá DNA zo zubného kameňa
Čchiao-mej Fu našla DNA hostiteľa medzi bakteriálnou DNA vo vzorke. Genetické sekvencie z mitochondriálneho genómu zdedeného po matke z lebky Dračieho muža boli najviac príbuzné s ranými denisovanmi zo Sibíri, ktorí mali 187 000 až 217 000 rokov. Čchiao-mej Fu hovorí, že je to po prvýkrát, čo sa podarilo získať DNA hostiteľa zo zubného kameňa z obdobia paleolitu, ktoré sa skončilo pred 12 000 rokmi.

Poloha zubného kameňa na zube denisovana. Zdroj: Qiaomei Fu a kol. (2025)
Rikai Sawafudži, genetička z Kjúšuskej univerzity v japonskom meste Fukuoka, ktorá pracovala na taiwanskej fosílii, bola prekvapená, že tím získal ľudskú DNA z kameňa, keďže z petróznej kosti sa nezískala žiadna DNA. Tvrdí, že by to mohlo podnietiť ďalších výskumníkov k analýze starovekých nánosov z paleolitických fosílií. „Ak existuje ešte nejaká takáto fosília zubov, ľudia môžu z týchto vzoriek získať ľudskú mitochondriálnu DNA a dozvedieť sa viac o migráciách pravekých ľudí,“ uviedla.
Potenciálne ešte dôležitejšie je, že vedci teraz majú lebku denisovana, ktorú môžu použiť na identifikáciu iných exemplárov denisovana vo svojich zbierkach, aj keď sa v nej nenájde žiadna staroveká DNA alebo proteín.
Zdroj: Nature
(RR)