Na prvý pohľad vyzerajú len ako malé kopčeky, v skutočnosti však ide o jedinečnú dobovú architektúru, ktorá nemá na svete obdobu.
Pretiahnuté konštrukcie vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou na prelome 4. a 3. tisícročia pred n. l. Zdroj: Einsamer Schütze/Wikimedia Commons
Už pred 5 500 rokmi žila v srdci Poľska prekvapujúco vyspelá kultúra, známa nielen zdobenou keramikou a ťažbou rúd, ale aj budovaním podivných mohýl v tvare pretiahnutého trojuholníka.
„Megality v rôznych podobách nájdeme v Európe, Ázii, Strednej Amerike a dokonca v Oceánii. Boli postavené z rôznych dôvodov a plnili viacero funkcií,“ povedal Piotr Papiernik z Múzea archeológie a etnografie v Lodži. Tie poľské boli podľa jeho slov populárne nanajvýš 500 rokov.
Pozrite si
Pozdĺžne konštrukcie vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou na prelome 4. a 3. tisícročia pred n. l. a zrejme ich vytvorili členovia kultúry zvoncovitých pohárov, stavby sú teda staršie než slávny Stonehenge či egyptské pyramídy.
Na prvý pohľad pripomínajú malé nenápadné kopce. Dlhé sú 150 metrov, vysoké 2 až 3 metre a široké 6,5 až 10 metrov. Pri dôkladnejšom skúmaní však narazíte na masívne kamenné bloky, vážiace približne 9 ton, ktorými sú mohyly pokryté.
Objavujú sa nielen v blízkosti dedín Sarnów a Wietrzychowic na východe Poľska, ale aj pri obci Dolice na severozápade krajiny. Ich autori teda osídľovali a ovládali omnoho väčšie územie, než vedci ešte donedávna predpokladali.
Premyslené do detailov
Odborníci odhadujú, že na vybudovanie stredne veľkej mohyly bolo potrebných až 600 ton zeminy a viac než 200 ton kameňov. Niektoré z nich pritom vážili od 7 do 10 ton. Na stavbách pracovali minimálne desiatky, ak nie stovky robotníkov a na prepravu ťažkého stavebného materiálu využívali prevažne voly.
Na stavbách pracovali desiatky, ak nie stovky robotníkov. Zdroj: IG historyperplex
Stavba jedinečných konštrukcií bola premyslená do najmenších detailov. „Ich stavitelia boli zorganizovaní, mali vysokú úroveň architektonických znalostí a dokázali používať jednoduché zariadenia pákového typu,“ uviedla Agniezska Matuszewská z Katedry archeológie Štetínskej univerzity.
Slúžili ako hrobky
Orientácia pyramíd k svetovým stranám súvisí podľa odborníkov s astronómiou a duchovnom. Poľské pyramídy totiž slúžili ako hrobky. Na posledný odpočinok do nich umiestňovali náčelníkov, panovníkov, kňazov a významných členov kmeňa mužského pohlavia.
Zaujímavosťou je, že pohrebná výbava nebožtíkov bola spravidla celkom skromná. Najčastejšie sa v hrobke našiel len jeden pazúrik, časť lode alebo kúsok v tom čase vzácneho vápenca. „Prejavom záujmu o zosnulého bola teda samotná stavba,“ podotkla Matuszewská. Na vrcholkoch hrobiek sa našli pozostatky z osláv a obradov na počesť zosnulého.
Zdroj: dotyk.cz, obkec.azet.sk
(af)
