Areál piety Háj Nicovô v Liptovskom Mikuláši. Práve na tomto mieste sa koncom 2. svetovej vojny odohrávali jedny z najťažších a najdlhších bojov. Zdroj: Slovakia Travel
Druhá svetová vojna začala 1. septembra 1939 prepadnutím Poľska nacistickým Nemeckom a pre Európu oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23:01 podpisom kapitulácie v Berlíne. Naplánované oslavy sa však tento rok pre pandémiu nekonajú.
Dejiskom celoslovenských osláv mal byť Liptovský Mikuláš. Bývalá vláda na ne a na komplexnú obnovu vojenského cintorína s pamätníkom na vrchu Háj Nicovô vyčlenila ešte vo februári 900 tisíc eur. Situácia sa však zmenila a výročie si pripomenieme bez osláv. Možno je to tak aj dobre, veď pripomienka konca najkrvavejšieho konfliktu v histórii nemusí byť len o oslavovaní. Môže priniesť aj dôležité rozhovory, reflexiu či sprítomnenie významných udalostí, ich príčin a dôsledkov.
Bezpodmienečná kapitulácia s podmienkou
Hitler je mŕtvy, Berlín dobyla Červená armáda. Nemecké vojská v Taliansku a na severnom úseku západného frontu kapitulovali. Nová ríšska vláda vysiela delegátov na veliteľstvo spojeneckých expedičných síl vo francúzskom Remeši. Nemci sa však neplánujú vzdať bez boja. Kabinet ríšskeho prezidenta Karla Dönitza má v úmysle zložiť zbrane len na západe, na východnom fronte má vojna pokračovať.
Vrchný veliteľ spojeneckých expedičných síl generál Dwight. D. Eisenhower čiastočnú kapituláciu odmieta, uvedomuje si americké a britské záväzky voči Sovietskemu zväzu. Hrozí Dönitzovým vyslancom, že spojenci uzavrú svoje línie a zabránia vojakom i civilistom utiecť pred Červenou armádou na západ, ak sa nevzdajú.
Večer 6. mája 1945 prilieta do Remeša generál Alfred Jodl, náčelník Operačného štábu a jeden z najbližších Hitlerových vojenských poradcov, aby podpísal bezpodmienečnú kapituláciu. Má však jednu podmienku. Podpíše ju, ak začne kapitulácia platiť až o 48 hodín.
Alfred Jodl pri podpise bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 7. mája 1945 v Remeši. Zdroj: Wikipedia
Posun o deň
Dokument o kapitulácii podpísal aj náčelník sovietskej vojenskej misie v Remeši generál Ivan Susloparov. Keďže však v dôsledku výpadku spojenia nemal súhlas svojej vlády, bol do textu pridaný článok, ktorý umožňoval uskutočniť dodatočný „finálny“ ceremoniál nemeckej kapitulácie.
Keď sa o podpise kapitulácie v Remeši dozvedel Stalin, vyhlásil ju za neplatnú s odôvodnením, že šlo o „jednostrannú dohodu“ medzi západnými spojencami a Dönitzovou vládou. V skutočnosti ho najviac iritovalo to, že Nemci kapitulovali na Eisenhowerovom štábe za prítomnosti bezvýznamného sovietskeho generála.
Kvôli Stalinovej ješitnosti sa teda kapitulačný akt zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne za účasti najvýznamnejších sovietskych generálov. Na texte dokumentu sa však nič nezmenilo. Druhá svetová vojna v Európe preto oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23:01. „V Sovietskom zväze bol vzhľadom na časový posun za Deň víťazstva vyhlásený 9. máj,“ uvádza historik Ústavu pamäti národa PhDr. Tomáš Klubert, PhD.
V Banskej Bystrici sa rozhorí 75 sviečok
„Tohto roku je to už 75 rokov. Všetci sme očakávali veľkolepé pripomenutie si tejto významnej udalosti, z dôvodu pandémie koronavírusu sa však žiadne oslavy konať nemôžu. Neuskutoční sa ani konferencia, ktorú v Bratislave pripravoval Historický ústav Slovenskej akadémie vied. To však neznamená, že si túto významnú udalosť nepripomenieme,“ uvádzajú vo svojom vyhlásení historici PhDr. Stanislav Mičev, PhD., generálny riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici, PhDr. Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu SAV a DrSc. plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD., riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave.
Vítanie Červenej armády, osloboditeľky hl. mesta ČSR Prahy, v roku 1945. Zdroj: LA SNK, Prír. č. 2443/1982)
Vo vyhlásení sa tiež vracajú k detailom oslobodzovanie Slovenska, ktoré trvalo 226 dní. „Prvá oslobodená obec bola obec Kalinov, a to 21. septembra 1944, 3. mája 1945 bola oslobodená posledná obec Makov. Najvýznamnejší podiel na oslobodení Slovenska od nacizmu mala Červená armáda. V týchto dňoch si pripomíname 63 517 obetí národov Sovietskeho zväzu.
Významne sa na oslobodení Slovenska podieľala aj rumunská armáda, ktorá tu stratila 10 435 svojich vojakov. Na oslobodzovaní našej vlasti sa podieľali aj občania Československa, a to hlavne v rámci 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Na území Slovenska ich padlo 2 790. Nezabudnime pripomenúť ani približne 42 tisíc nemeckých a 1 725 maďarských vojakov, ktorí padli na druhej strane frontu.“
Historici v závere svojho vyhlásenia vyjadrujú vďaku všetkým, ktorí sa podieľali na porážke nacizmu a fašizmu. Pripomínajú, že Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici si výročie pripomenie 8. mája o 23:01 zapálením 75 sviečok, k tejto spomienke sa môže pridať každý z nás.
Marta Bartošovičová