Ukradnuté dejiny: Prečo boli ženské filozofky vymazané a kto vlastne učil Sokrata?

Ak by sme poznali umlčiavané ženské hlasy filozofie, možno by dnešný svet vyzeral úplne inak.

Mysliteľky boli v dejinách systematicky vymazávané z verejnej pamäti, akoby kultúrne dejiny žien vôbec neexistovali. No polopravda nie je pravda. Ako možno považovať históriu za úplnú, ak v nej chýbajú myšlienky polovice ľudstva?

V staroveku aj v stredoveku mali ženy len minimálny prístup k vzdelaniu — univerzity, akadémie či filozofické školy boli výhradne mužskými inštitúciami. Výnimky ako Hypatia z Alexandrie, Diotima, Arete z Kyrény či Hildegarda z Bingenu boli možné len vďaka rodinnému postaveniu alebo kláštorom. Ženy teda mohli tvoriť, ale nemali komu adresovať svoje myšlienky v oficiálnom akademickom rámci.

Z učiteľky a filozofky urobili pohanskú čarodejnicu

Filozofické texty sa navyše zachovali najmä vďaka opisovaniu a komentovaniu mužskými autormi. Ak žena nebola zaradená do kánonu, jej dielo jednoducho zaniklo. Hypatiu, uznávanú učiteľku filozofie v Alexandrii, cirkevní dejepisci zredukovali na „pohanskú čarodejnicu“ po tom, čo ju zavraždil dav. Tak sa stratila intelektuálna hodnota jej práce.

Patriarchálny naratív pritom tvrdil, že ženy nemohli prispievať, lebo boli vylúčené zo škôl. Tento argument však odmietol už v roku 1745 Jakob Brucker, keď napísal: „Múdre ženy vždy existovali vo všetkých národoch. Chaldejci, Peržania, Indovia, Egypťania, Kelti… nemali žiadne výhrady k tomu, aby ženám dali miesto medzi svojimi mudrcmi.“

Filozofické predstavy o „ženskej prirodzenosti“ od Aristotela po Kanta opisovali ženy ako menej racionálne, emocionálne či neúplné bytosti. Filozofia, definovaná rozumom a logikou, bola chápaná ako výsostne mužská aktivita – a teda ženy boli vylúčené nielen spoločensky, ale aj z definície toho, kto môže byť filozof.

Ukradnutá história

Keď sa niektoré filozofky napriek tomu presadili, neskorší autori ich systematicky prepisovali. Diela pytagorovských mysliteliek sa pripisovali mužom, Diotima z Platónovho dialógu Symposion bola premenená z reálnej Sokratovej učiteľky na literárny symbol. Kánon filozofie, ako ho od 17. storočia budovali muži ako Descartes, Kant či Hegel, bol mužským konštruktom. Ženy mystičky či poetky sa doň jednoducho nehodili.

Vedci dnes dokazujú, že ženy filozofiu spoluvytvárali, a to od antických filozofiek cez Émilie du Châtelet, ktorej myšlienky ovplyvnili Kanta, až po E. E. Constance Jonesovú, od ktorej, ako priznal Bertrand Russell, vzal dôležité idey. Táto ukradnutá história sa musí vrátiť do našej kultúrnej pamäti.

Od sedemdesiatych rokov 20. storočia začala vznikať feministická filozofia a projekt A History of Women Philosophers (Mary Ellen Waithe), ktorý znovu objavuje zabudnuté mená ako Theano, Damaris Cudworthová Mashamová, Olympe de Gouges či Simone Weilová. Tieto výskumy ukazujú, že ženské myslenie nielen existovalo, ale aj formovalo samotné dejiny ideí, len sa to historicky nepriznávalo.

Ženská história je návod, ako aj dnes prekonať nadvládu a útlak

Znehodnocovanie žien však nie je len vecou minulosti. Irán ukazuje, ako sa útlak žien mení na útlak všetkých. Smrť Mahsá Amíníovej a uväznenie novinárok, ktoré o nej informovali, sú dôkazom, že režimy sa boja žien, ktoré hovoria. „Potrebujeme záznamy o histórii žien ako predmet výskumu a zdroj ponaučení o tom, ako prekonať nadvládu a útlak.“

Aj európska tradícia nesie stopy mizogýnie. Svätý Augustín označil ženu za „príčinu zla“. Tomuto názoru sa postavila humanistka Isotta Nogarolová: „Augustín predpokladá, že Adam nemal slobodnú vôľu; to však protirečí Biblii, ktorá tvrdí, že Boh stvoril všetkých ľudí slobodných a rovných.“ Podobne Arcangela Tarabottiová (1604 – 1652) písala, že náboženstvo sa stalo „zásterkou pre patriarchálny despotizmus“. Jej dielo sa dostalo do Zoznamu zakázaných kníh (Index librorum prohibitorum).

Keby sa odkaz týchto mysliteliek stal súčasťou našej kultúry a vzdelávania, možno by sme lepšie čelili nespravodlivosti a násiliu. Poznanie dejín ženských myšlienok by bolo krokom k osvieteniu, rovnosti a ku kultúre, ktorá vie, že násilie nikdy nevytvára spravodlivosť.

Od staroveku až po modernú éru

Týchto pätnásť filozofiek spochybňovalo tradičné myslenie a položilo základy budúcim generáciám mysliteľov.

1. Hypatia (asi 360 – 415)

Hypatia, filozofka, matematička a astronómka, bola jednou z najvýznamnejších intelektuálok neskorej Rímskej ríše. Žila v Alexandrii, vyučovala filozofiu a astronómiu a viedla novoplatonistickú myšlienkovú školu. Hypatia je známa svojou vierou v racionalizmus a vo vedecké bádanie, čím spochybňovala náboženské dogmy svojej doby.

Slávne diela a príspevky: Hoci Hypatia veľa písala, väčšina jej diel sa stratila v histórii. Jej vplyv však bol mimoriadny a inšpiroval neskorší vývoj vo filozofii a v matematike.

Ocenenia a odkaz: Hypatiin odkaz ako mučeníčky filozofie a vedy sa upevnil po jej tragickej smrti rukou davu, čo zdôraznilo napätie medzi náboženstvom a vedou v jej dobe. Dnes je všeobecne uznávaná ako jedna z prvých matematičiek a filozofiek.

2. Émilie du Châtelet (1706 – 1749)

Émilie du Châtelet bola francúzska fyzička, matematička, filozofka a prekladateľka, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v prenose a rozvoji newtonovskej fyziky vo Francúzsku. Bola výnimočná tým, že dokázala spojiť hlboké vedecké porozumenie s filozofickým myslením a zároveň sa dokázala presadiť v intelektuálnom svete, kde ženám takmer vôbec nebolo dovolené študovať.

Jej hlavné prínosy: Preložila a komentovala Newtonovo dielo Matematické princípy prírodnej filozofie (Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica). Jej francúzsky preklad s vlastnými poznámkami (1759, vydaný posmrtne) je dodnes považovaný za najpresnejší a najvplyvnejší. Vysvetlila v ňom zložité matematické princípy newtonovskej fyziky a sprístupnila ich francúzskym vedcom.

Rozvíjala pojem energie. Ako jedna z prvých fyzičiek trvala na tom, že energia rastie so štvorcom rýchlosti (E ∝ mv²), nie iba priamo úmerne s rýchlosťou, ako sa vtedy myslelo. Tento princíp sa stal základom modernej fyziky (kinetická energia).

Ovplyvnila Voltaira. Bola jeho partnerkou a intelektuálnou spolupracovníčkou. Jej znalosť fyziky a matematiky umožnila Voltairovi rozvíjať jeho dielo Filozofické listy a Éléments de la philosophie de Newton. Zasadila sa o postavenie žien vo vede. Tvrdila, že ženy majú rovnakú schopnosť rozumu ako muži, len im chýba prístup k vzdelaniu.

Slávne diela: Institutions de Physique (1740), komplexný úvod do nových trendov vo fyzike, ktorý kombinuje Newtonovu vedu s metafyzickou diskusiou. Jej preklad diela Principia zostáva štandardnou francúzskou verziou.

Ocenenia a odkaz: Hoci Émilie du Châtelet vo svojej dobe nezískala formálne ocenenia, jej práca bola uznaná posmrtne. Dnes ju uctievajú za jej priekopnícke príspevky k vede aj filozofii a pomenovali po nej niekoľko škôl a inštitúcií vo Francúzsku.

3. Mary Wollstonecraftová (1759 – 1797)

Mary Wollstonecraftová bola jednou z prvých obhajkýň práv žien, bola filozofkou a spisovateľkou, ktorej diela položili základy modernej feministickej filozofii. Najznámejšia je svojimi názormi na inherentné práva žien, pričom sa zasadzovala za vzdelanie a rovnosť dávno pred tým, ako sa tieto otázky stali hlavnými témami.

Slávne diela: Obhajoba práv ženy (1792), prelomový filozofický traktát, ktorý sa zasadzuje za vzdelanie a rovnosť žien.

Ocenenia a odkaz: Odkaz Mary Wollstonecraftovej sa od jej smrti výrazne rozrástol a často sa považuje za jednu zo zakladajúcich postáv feministickej filozofie. Dnes jej dielo oslavujú v hnutiach za práva žien po celom svete a mnohé feministické organizácie ju posmrtne ocenili.

4. Harriet Taylorová Millová (1807 – 1858)

Harriet Taylorová Millová bola britská filozofka, spisovateľka a feministka, ktorá významne prispela k rozvoju liberálnej filozofie a teórie rovnosti pohlaví. Jej myšlienky sa stali základom moderného feministického myslenia a výrazne ovplyvnili jej životného partnera Johna Stuarta Milla, s ktorým spoločne formulovala idey o slobode jednotlivca a právach žien. Taylorová Millová sa zasadzovala za rovnosť žien a mužov vo všetkých oblastiach života – od vzdelania cez politickú participáciu až po ekonomickú nezávislosť. Presadzovala, že ženy by mali mať rovnakú šancu rozvíjať svoj intelekt a talent, a upozorňovala na škodlivé dôsledky patriarchálnych spoločenských noriem.

Okrem feministickej filozofie sa aktívne zapájala aj do etickej a politickej diskusie. Poukazovala na to, že spoločenské zákony a normy by mali podporovať spravodlivosť a rovnosť a nie upevňovať útlak a podriadenosť žien.

Slávne diela: Taylorová Millová bola spoluautorkou mnohých diel s Johnom Stuartom Millom a jej vplyv je zvlášť zrejmý v diele Podriadenosť žien (1869), ktoré sa zaoberá rodovou rovnosťou a právami žien.

Ocenenia a odkaz: Hoci jej meno bolo dlho v tieni Milla, dnes je uznávaná ako jedna z hlavných intelektuálnych síl, ktorá formovala modernú filozofiu a ženské práva, pričom jej odkaz dokazuje, že ženské hlasy vždy boli a stále môžu byť kľúčové pre formovanie kultúry a morálneho myslenia.

5. Simone de Beauvoir (1908 – 1986)

Simone de Beauvoir bola francúzska existencialistická filozofka, sociálna teoretička a feministka. Jej príspevky k existencialistickej etike a feministickej teórii z nej urobili základnú postavu oboch oblastí. De Beauvoir je najznámejšia skúmaním konštruovanej povahy rodu a útlaku žien, pričom poukazovala na to, že spoločenské normy a očakávania obmedzujú slobodu žien rovnako ako mužov.

Známe diela: Druhé pohlavie (1949), prelomový text feministickej filozofie, ktorý analyzuje historické a sociálne podmienky vedúce k útlaku žien a predstavil koncept „Žena sa nerodí, žena sa stáva“.
Etika nejednoznačnosti (1947), dielo existenciálnej etiky skúmajúce ľudskú slobodu, zodpovednosť a morálnu nejednoznačnosť v každodennom živote.

Ocenenia a odkaz: De Beauvoir získala v roku 1954 cenu Prix Goncourt za román Mandarínky. Jej príspevky k feministickej filozofii z nej urobili jednu z najvplyvnejších osobností myslenia 20. storočia. Jej diela naďalej inšpirujú feministické hnutia po celom svete a jej analýzy sú často citované v diskusiách o rodovej rovnosti, slobode a etickej zodpovednosti. Simone de Beauvoir je tiež často spájaná s intelektuálnou tradíciou, ktorá nadväzuje na myšlienky ženských filozofiek, ako je Harriet Taylorová Millová či Émilie du Châtelet, čím pripomína, že ženské hlasy formujú dejiny filozofie počas stáročí.

6. Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová (1919 – 2001)

Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová bola britská filozofka, ktorej dielo v analytickej filozofii, najmä vo filozofii mysle a etike, malo veľký vplyv. Ako študentka Ludwiga Wittgensteina je všeobecne uznávaná za svoje príspevky k etike cností a kritiku modernej morálnej filozofie.

Známe diela: Intention (1957), kľúčový text vo filozofii konania, ktorý skúma podstatu ľudskej intencionality. Modern Moral Philosophy (1958), článok, ktorý oživil etiku cností ako kľúčovú filozofickú disciplínu.

Ocenenia a odkaz: Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová získala v roku 1967 členstvo Britskej akadémie a je považovaná za jednu z najdôležitejších morálnych filozofiek 20. storočia. Jej práca o etike zámeru a cností zostáva ústredným bodom súčasných filozofických diskusií.

Podstata moci, totality a ľudského údelu

7. Hannah Arendtová (1906 – 1975)

Hannah Arendtová bola nemecko-americká filozofka a politická teoretička, ktorá skúmala podstatu moci, totality a ľudského údelu. Jej diela analyzujú nebezpečenstvá totalitarizmu a dôležitosť občianskej angažovanosti pri ochrane demokratických spoločností.

Známe diela: Ľudský údel (1958), významné filozofické dielo, ktoré skúma prácu, činnosť a konanie ako základné aspekty ľudského života. Počiatky totalitarizmu (1951), hĺbkové skúmanie vzostupu totalitných režimov v 20. storočí.

Ocenenia a odkaz: Arendtová získala v roku 1975 Sonningovu cenu za svoj prínos k európskej civilizácii. Jej odkaz pokračuje prostredníctvom prebiehajúcich debát o politickej teórii, najmä jej práce o totalitarizme a ľudských právach.

8. Philippa Footová (1920–2010)

Philippa Footová bola britská filozofka, ktorá je najznámejšia svojou prácou v oblasti etiky, najmä založením súčasnej etiky cností a zavedením slávneho „problému vozíka“. Jej príspevky boli ústredným prvkom morálnej filozofie a debaty o tom, ako by sme mali žiť cnostný život.

Známe diela: Prirodzená dobrota (2001), kniha, ktorá rozvíja jej teóriu naturalizmu v etike. Jej slávny myšlienkový experiment, „problém vozíka“, zostáva ústrednou otázkou v moderných etických diskusiách.

Ocenenia a odkaz: Philippa Footová bola členkou Britskej akadémie a získala čestné doktoráty z niekoľkých univerzít za svoj prínos k morálnej filozofii. Jej „problém vozíka“ zostáva základom etických debát na celom svete.

9. Ayn Rand (1905 – 1982)

Ayn Rand bola rusko-americká spisovateľka a filozofka známa rozvojom filozofického systému objektivizmu. Jej diela zdôrazňujú individualizmus, racionálny vlastný záujem a kapitalizmus, čo z nej robí kontroverznú, ale veľmi vplyvnú postavu v myslení 20. storočia.

Slávne diela: The Fountainhead (1943), román, ktorý predstavuje jej filozofiu objektivizmu prostredníctvom príbehu architekta, ktorý sa odmieta prispôsobiť spoločenským očakávaniam. Atlas Shrugged (1957), autorkin magnum opus, román, ktorý rozoberá jej názory na kapitalizmus, individualizmus a spoločnosť.

Ocenenia a odkaz: Hoci Ayn Rand nezískala veľa ocenení v akademických kruhoch, jej diela sa predali v miliónoch kópií po celom svete a inšpirovali hnutia ako libertarianizmus a objektivizmus. Zostáva polarizujúcou postavou vo filozofii a v politike.

10. Judith Butler (1956)

Americká filozofka a rodová teoretička Judith Butler je známa svojou prácou o rodovej performativite a queer teórii. Jej myšlienky o rode ako sociálnom konštrukte boli revolučné v oblastiach filozofie, feministickej teórie a štúdií LGBTQ.

Známe diela: Gender Trouble (1990), základný text v rodovej teórii, ktorý spochybňuje tradičné predstavy o pohlaví a rode. Bodies That Matter (1993), pokračovanie knihy Gender Trouble, ktoré ďalej skúma, ako sú telá sociálne konštruované.

Ocenenia a odkaz: Judith Butler získala množstvo ocenení vrátane ceny Theodora W. Adorna v roku 2012 za svoj prínos k filozofii. Je považovaná za jednu z najdôležitejších postáv súčasných rodových štúdií.

Teória schopností

11. Martha Nussbaumová (1947)

Martha Nussbaumová je americká filozofka, ktorej dielo zahŕňa etiku, politickú filozofiu a ľudský rozvoj. Je známa svojou teóriou schopností, ktorá argumentuje za prístup k ľudskému rozvoju. Ten uprednostňuje schopnosti jednotlivcov usilovať sa o svoj blahobyt.

Známe diela: The Fragility of Goodness (1986), kniha, ktorá skúma starogrécku filozofiu a úlohu šťastia v ľudskom živote. Vytváranie schopností (2011), text, ktorý načrtáva jej teóriu ľudských schopností a rozvoja.

Ocenenia a odkaz: Martha Nussbaumová získala viac ako 50 čestných titulov a množstvo ocenení vrátane Kjótskej ceny za umenie a filozofiu v roku 2016. Jej práca o schopnostiach mala vplyv na medzinárodnú politiku v oblasti ľudských práv a rozvoja.

12. Iris Murdochová (1919 – 1999)

Britská filozofka a spisovateľka Iris Murdochová sa vo svojom filozofickom diele zameriavala na morálku, etiku a podstatu ľudského dobra. Jej filozofia spájala existencializmus s platónskou etikou a zdôrazňovala dôležitosť morálnej vízie a nesebeckej lásky.

Slávne diela: Zvrchovanosť dobra (1970), zbierka esejí skúmajúcich koncept morálneho dobra a jeho úlohu v ľudskom živote. Metafyzika ako sprievodca morálkou (1992), podrobný prieskum metafyzickej a morálnej filozofie.

Ocenenia a odkaz: Iris Murdochová získala niekoľko ocenení za prínos k filozofii aj literatúre vrátane Bookerovej ceny v roku 1978 za román More, more. Jej práca o dobrote a morálke má naďalej vplyv na filozofickú etiku.

Práva zvierat a komplexnosť morálneho života

13. Mary Midgleyová (1919 – 2018)

Mary Midgleyová bola britská filozofka známa svojou prácou v oblasti etiky, práv zvierat a filozofie vedy. Jej kritika redukcionizmu a dôraz na komplexnosť morálneho života z nej urobili kľúčovú postavu moderného etického myslenia.

Slávne diela: Beast and Man (1978), kniha skúmajúca súvislosti medzi ľudskou prirodzenosťou a morálnym správaním. The Myths We Live By (2003), kritické skúmanie mýtov, ktoré formujú naše chápanie vedy a morálky.

Ocenenia a odkaz: Midgleyová získala Cenu Michaela Faradaya za prehĺbenie verejného chápania vedy. Jej práca výrazne ovplyvnila diskusie o ľudskej prirodzenosti, morálke a environmentálnej etike.

14. Angela Davisová (1944)

Angela Davisová je americká politická filozofka, aktivistka a akademička, ktorej práca sa zameriava na rasu, rod a triedu. Davisová je poprednou osobnosťou hnutia za občianske práva a významne prispela k feministickej a sociálnej filozofii, najmä v kontexte aktivizmu.

Známe diela: Ženy, rasa a trieda (1981), dielo, ktoré skúma prienik rasy, rodu a triedy v dejinách hnutí za sociálnu spravodlivosť. Sú väznice zastarané? (2003), kritické skúmanie väzenského priemyselného komplexu a výzvy na zrušenie väzenia.

Ocenenia a odkaz: Angela Davisová bola ocenená mnohými oceneniami za ľudské práva a akademickými oceneniami vrátane Leninovho mierového koeficientu a Ceny Thomasa Mertona. Jej aktivizmus a filozofia z nej urobili kľúčovú postavu v boji za občianske práva a sociálnu spravodlivosť.

15. Catharine Alice MacKinnonová (1946)

Catharine Alice MacKinnonová je americká právna vedkyňa a feministická filozofka, známa najmä svojou prácou o rovnosti pohlaví a feministickej právnej teórii. Jej prelomová práca o sexuálnom obťažovaní a pornografii ovplyvnila filozofický diskurz aj právnu reformu.

Známe diela: Smerom k feministickej teórii štátu (1989), základný text feministickej právnej filozofie, ktorý kritizuje tradičné prístupy k moci a štátnosti. Iba slová (1993), kniha skúmajúca vplyv pornografie na práva žien a slobodu prejavu.

Ocenenia a odkaz: Catherine MacKinnonová získala množstvo ocenení za svoju prácu v oblasti rodovej rovnosti a práva vrátane Ceny Ruth Baderovej Ginsburgovej za celoživotné dielo v roku 2014. Stále zostáva významnou osobnosťou feministickej právnej teórie.

Zdroj: Oxford Summer courses, De Gruyter, Smart Curiosity, Australian Academy od Humanities

(LDS)