PhDr. Gabriela Kiliánová, CSc. (1951) je riaditeľkou Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. Absolvovala odbor etnológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1974), kde získala titul PhDr. (1977) a CSc. (1990). V rokoch 1974 – 1982 pôsobila na Katedre etnológie a kultúrnej antropológie FF UK, následne prešla do Ústavu etnológie SAV, kde od roku 2000 zastáva funkciu riaditeľky. Zaoberá sa ústnou tradíciou, výskumom kolektívnej identity, pamäte a rituálu. Publikovala knihu Identita a pamäť. Devín/ Theben/ Dévény ako pamätné miesto (2005, nemecké vydanie 2011), dve desiatky kapitol v monografiách, vyše osemdesiat štúdií doma a v zahraničí a editovala viacero kníh. Bola spoluatorkou výskumného projektu Centra excelentnosti SAV o kolektívnych identitách (2003 ‒ 2007). Centrum vydalo kolektívnu monografiu dvadsiatich dvoch autorov My a tí druhí v modernej spoločnosti (2009, G. Kiliánová, E. Kowalská, E. Krekovičová eds.) a získalo Cenu ministra školstva SR v kategórii vedecký tím roka (2009). Gabriela Kiliánová je nositeľkou medzinárodnej Herderovej ceny (2006). Prednášala na UK v Bratislave, na univerzitách vo Viedni a Regensburgu. Podieľala sa na riešení siedmych medzinárodných projektov.
Každá skupina ľudí – napríklad členovia športového klubu, politickej strany, alebo priaznivci alternatívneho spôsobu života – môže a spravidla sa aj usiluje vytvoriť si symboly, ktoré skupinu spájajú. I národ ako istý druh spoločenstva ľudí sa vyznačuje tvorením symbolov na rôznych úrovniach. Historické postavy, významné miesta, či významné udalosti sa môžu stať symbolmi, pevne ukotvenými v pamäti príslušníkov národa. Čo sa však stane, ak si rovnaký symbol vyberú viaceré národy? Dokážu rôzne národy zdieľať napríklad rovnaké pamätné miesto? Alebo sa z toho miesta vzájomne vytláčajú a chcú ho „obsadiť” iba pre seba? Tieto a podobné otázky, si kladie etnológia vo svojich výskumoch. Na stretnutí sa účastníci dozvedia o aktuálnych témach výskumu v etnológii. Zároveň na príklade hradu Devín sa konkrétne ukáže, ako sa historická pamiatka môže stať národným symbolom nielen pre jeden národ (Slováci), ale aj pre iné národy (Nemci, Maďari). História pamätného miesta Devín dobre ukazuje, akú veľkú silu môže nadobudnúť symbol, ktorý dokáže vyvolať v ľuďoch silné emócie a pohnúť ich aj k významným akciám.