Nie je frázou, že Slováci sú spevavý národ. Hovorí sa, že každá naša dolina má svoju pesničku. Ak hudobnosť – spevavosť národa meriame rozsahom a rozmanitosťou svojho folklóru, potom Slovensko bezosporu patrí k veľmociam. Našu ľudovú pieseň si už v minulosti všimli mnohí nadšenci – zberatelia, aj profesionálni hudobníci – Béla Bartók, Zoltán Kodály, Karel Plicka, dr. Janko Blaho, Ladislav Galko, ktorý pripravil vydanie veľkej zbierky Slovenské spevy.
Možno ste sa tiež zamysleli nad tým, prečo máme na Slovensku toľko speváckych talentov. Sme svedkami stále silnejúceho echa, intenzívnych reakcií, zvýšenej dávky pozornosti pri zmienkach o mnohých menách patriacich našim vokálnym umelcom, sólistom aj vokálnym ansámblom. Nemožno to však abstrahovať len na žáner opernej či klasickej hudby. Vyslancami krásneho spevu, zvučných hlasov sú (a aj v minulosti boli) umelci – nielen profesionáli, ale hlavne amatéri, ktorí milujú folklór.
Prof. Mgr. art. Eva Blahová v tejto súvislosti uviedla: „Po dlhoročných skúsenostiach v práci so slovenskými študentmi – spevákmi, z ktorých každý predstavoval osobitý svet a kvalitu, som sa vlastne nikdy nepýtala, prečo máme na Slovensku toľko speváckych talentov. Pomyselnou odpoveďou na nevyslovenú otázku bolo množstvo cien a uznaní, ktoré moji adepti prinášali nielen z domácich, ale aj svetových súťaží. Daná otázka sa mi možno vyhýbala aj preto, že spev, hudbu som od malička vnímala ako prirodzenú súčasť svojho bytia. Vyrastala som v rodine, kde bol mojim otcom slávny spevák Dr. Janko Blaho, obklopená umením, melódiami. So spevom som sa budila, s piesňou som zaspávala. Až postupne som si uvedomovala, že je v nej niečo magické, ničím nenahraditeľné.“
Kde sú naše korene?
Slováci ako súčasť Rakúsko-Uhorska si udržali vlastný jazyk a kultúru. V Európe sa ťažko nájde taká krajina, kde by mala každá oblasť svoje piesne, tance, kroje. Náš boj o národnú identitu bol dlhý. Určite každý vie kto to bol Bernolák, štúrovci, Štefánik, aj to že v tomto roku oslavujeme storočnicu Československej republiky. Od jej vzniku sa veľa zmenilo v prospech rozvoja talentov. Vznikli hudobné školy, Slovenská filharmónia, Slovenské národné divadlo, mnohé súbory ako SĽUK, Lúčnica, Šarišan, Urpín, Vienok a iné. Sme akceptovaní vo svete ako krajina s veľkým hudobným potenciálom.
Vďaka mimoriadnym úspechom na svetových operných scénach sa často hovorí o slovenskej vokálnej škole. Na Slovensko priniesli svoje poznatky pedagógovia z talianskej, viedenskej, českej, bulharskej školy, pričom kládli dôraz na spevnosť slovenskej reči a najmä na prístup k spevákovi. Dôležitá bola zásada, že pedagóg nemá hovoriť študentovi aké to má byť, ale ako to má študent urobiť.
Na Slovensku bolo naozaj veľa pedagogických osobností, o čom svedčí mimoriadna plejáda hviezd speváckeho neba. Pôsobia tu dve vysoké školy, ktoré majú dve katedry spevu: Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Akadémia umení v Banskej Bystrici. Spev sa vyučuje aj na pedagogických fakultách univerzít v Prešove, Nitre, na konzervatóriách v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline, Nitre, Topoľčanoch a na stovke základných umeleckých škôl.
Prof. Mgr. art. Eva Blahová vystúpila s prednáškou pred poslucháčmi Detskej Univerzity Komenského v Bratislave
Z histórie SND
Prof. Eva Blahová upriamila pozornosť malých študentov DUK na históriu opery SND. Zdôraznila, že historická a kultúrna pamäť je dôležitou súčasťou každej kultúry. Pripomína korene, ovplyvňuje kritériá, spoluvytvára hodnotový rebríček. Opera SND začala svoju činnosť 1. 3. 1920 Smetanovou Hubičkou. Na začiatku ju formovali dve osobnosti – Milan Zuna a Oskar Nedbal, potom Karel Nedbal. Za ich éry boli angažovaní prví slovenskí speváci: dr. Janko Blaho, tenorista mimoriadneho hlasového rozsahu, veľmi muzikálny. Bol prvým slovenským profesionálnym spevákom na scéne opery SND, ďalej Helena Bartošová, Mária Kišonová Hubová, Margita Česányová, neskôr Bohuš Hanák, Nina Hazuchová, Juraj Oniščenko, Andrej Kucharský, dr. Gustáv Papp, Elena Kittnarová, Ondrej Malachovský, Ľuba Baricová, František Livora, Ida Kirilová a veľa ďalších.
Hudobné školstvo na Slovensku vychovalo významných operných a koncertných spevákov uznávaných po celom svete:
Lucia Popp bola prvou slovenskou speváčkou, ktorá získala angažmán na scéne Wiener Staatsoper, spievala v La Scala v Miláne, Covent Garden London, Metropolitan Opera New York, Salzburger Festspiele. Vyprofilovala sa ako mozartovská a straussovská interpretka. Bola hviezdou prvej veľkosti na opernom nebi.
Gabriela Beňačková začínala svoju kariéru ako sólistka Opery Národného divadla Praha. Spievala na veľkých svetových operných scénach: napr. Metropolitan Opera New York, Covent Garden London, La Scala v Miláne, ďalej v Tokiu a i.
Edita Grúberová patrí k najväčším fenoménom v dejinách operného spevu. Je jednou z najväčších postáv talianskeho belcanta v 20.storočí. Jej zásluhy o renesanciu tvorby tohto obdobia sú neobyčajné. Práve v júni 2018 oslávila 50 rokov svojej profesionálnej činnosti.
Peter Dvorský je legendou slovenského vokálneho umenia, ktorá mala premiéru na doskách Opery SND. Na začiatku 80. rokov 20. storočia bol zaraďovaný do štvorice najlepších tenoristov sveta vedľa L. Pavarottiho, P. Dominga, J. Carrerasa a jeho partnermi boli najlepší speváci. Mnohé víťazstvá na medzinárodných súťažiach mu otvorili cestu na hosťovanie v operách takmer na celom svete. Získal najvyššie ocenenie na súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského, titul laureáta súťaže P. I. Čajkovského v Moskve a i.
Vynikajúci basista Sergej Kopčák pôsobil na scéne Opery SND. Jeho krédom bolo, že spevák musí mať okrem talentu srdce, inteligenciu a to, že je niekoľko operných scén sveta, kde spievať znamená získať priepustku na operný Parnass. Metropolitan Opera v New Yorku k nim patrí. Tu okrem iných svetových scén spieval niekoľko desaťročí.
Vynikajúci tenorista Miroslav Dvorský zažiaril na mnohých svetových operných pódiách.
K týmto hviezdam operného neba, ktoré majú svoj pôvod na Slovensku, nesporne patrí Ľubica Orgonášová (lyrický soprán), ktorá napriek ťažkým začiatkom doma začala budovať svoju veľkolepú kariéru v zahraničí. Zlom v jej kariére bolo hosťovanie v Salzburgu, kam ju pozval Herbert von Karajan.
Ďalšou osobnosťou je Peter Mikuláš, vynikajúci bas, ktorý je nositeľom ocenení mnohých s peváckych súťaží. Hosťoval na popredných operných scénach a významných koncertných scénach po celom svete. Štefán Kocán (bas) vystupuje vo Wiener Staatsoper, La Scala v Miláne, Metropolitan Opera New York, v Antverpách a i. Tenorista Pavol Bršlík účinkuje v Royal Opera House Covent Garden London, ďalej v Barcelóne, Mníchove a i. Gustáv Beláček (bas) účinkuje v Slovenskej filharmónii, v Slovenskom národnom divadle, Drážďanskej filharmónii, Orchestre de la Suisse Roman, účinkoval aj v USA, Ománe.
Magdaléna Kožená – mezzosoprán. Stala sa absolútnou víťazkou v Salzburgu v roku 1995. Ťažisko jej repertoáru spočíva v interpretácii barokovej a klasickej hudby. Opakovane účinkovala v Metropolitan Opera v New Yorku a na mnohých významných svetových koncertných pódiách. Významný priestor pre prezentáciu mladých umelcov poskytuje súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského. Pre mnohých účastníkov znamenala súťaž reálny odrazový mostík.
S témou: Prečo máme na Slovensku toľko speváckych talentov? vystúpila na 16. ročníku Detskej Univerzity Komenského (DUK) v Bratislave prof. Mgr. art. Eva Blahová, z Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. V závere svojho vystúpenia účastníkom DUK povedala: „Talentov je veľa, ale vydržať a dotiahnuť svoj talent k úspešnosti je ťažké. Každý z vás je talentovaný, len treba ten talent nájsť. Niekto má športové dispozície, iný vynikajúci hlas – môže byť spevák, reportér, moderátor, herec, učiteľ, niekto má vedecký talent – môže byť napríklad environmentalista, niekto má krásnu postavu – môže byť modelkou, tanečníčkou, choreografom. Objavte v sebe svoj talent, skúšajte, ale najmä vydržte a choďte za svojim cieľom!“
Prof. Mgr. art. Eva Blahová, profesorka operného spevu, koncertná speváčka (mezzosoprán). Študovala na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave a na Akademii für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Pedagogicky pôsobila na VŠMU v Bratislave, bola hosťujúcou profesorkou vo fínskom Turku a poľskom Krakove, hlasovou pedagogičkou v Norski Opera Oslo, odbornou poradkyňou v ND Praha, od roku 2004 je profesorkou na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Je predsedníčkou viacerých medzinárodných speváckych súťaží napr. Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave. Pedagogicky pôsobila a prednášala v Amerike, Kanade, Ázii, Austrálii, Afrike a takmer v celej Európe (napr. prednáška „Music Education in Slovakia“ v Cambridgi Saint John ́s College UK 2010). V rokoch 2011 – 2015 bola umeleckou šéfkou Janáčkovej opery v Brne. Získala štátne vyznamenania od prezidenta SR, prezidenta Rakúskej republiky a prezidentky Fínskej republiky.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: prednáška prof. Mgr. art. Evy Blahovej