S novým vírusom SARS-COV2, ktorý spôsobil svetovú pandémiu, sme rýchlo prijali mnoho nových slov, napríklad COVID-19, pendlér či koronakríza. Popasovali sme sa aj s faktom, že predstavitelia jazykových menšín nemusia rozumieť bezpečnostným SMS správam v štátnom jazyku. Naše jazykové správanie v tomto kritickom období ukázalo, akí sme.
V období, keď obyvateľom Slovenskej republiky začali prichádzať SMS správy od štátnych organizácií o opatreniach proti šíreniu nového koronavírusu výhradne v štátnom jazyku, rozpútali sa diskusie o (ne)správnosti používania slova rúška (ženský rod) miesto spisovného variantu rúško (stredný rod). Jazykový jav sa zdal byť veľmi dôležitý, pretože naň upozorňovali aj v zábavných televíznych reláciách (napríklad SEDEM), čo vyvolávalo dojem, že iného problému s rúškami v spoločnosti niet (pravda, až na ich nedostatok).
S koronavírusom prišlo do slovenského jazyka mnoho nových slov (COVID-19, pendlér, koronakríza, atď.), ktoré používatelia začali používať veľmi rýchlo. Jazyk ich prijal bez výhrad… až na tú rúšku. A ruku na srdce, kto si ešte spomenie na štátne SMS správy? Kým pozornosť Slovákov zaujímajú nové či staronové jazykové problémy, nikomu nenapadne fakt, že na našom území neovláda slovenčinu každý. Ukážková reakcia na nastolený problém je: „Ale mal by!“ Na Slovensku je totiž pre väčšinu obyvateľov komunikácia v slovenskom jazyku prirodzená, avšak mnohým jazykovým menšinám či cudzojazyčným obyvateľom spôsobuje komplikácie.
O (ne)správnosti používania slova rúška (ženský rod) miesto spisovného variantu rúško (stredný rod) sa vtipkovalo aj v zábavnej televíznej relácii SEDEM. Zdroj: TV JOJ
Súčasná situácia, ktorú by sme mohli charakterizovať ako krízovú, poukazuje na to, akým spôsobom je jazyk previazaný so spoločnosťou a najmä s kultúrou, ktorú tvoria dlhoročne ustálené zvyky, pravidlá, postoje. Ustálené zvyky, pravidlá a postoje nie sú samé osebe zlé. Ale čo ak sú nefunkčné z praktického hľadiska?
Spor dvoch jazykových zákonov
V slovenskom jazykovom priestore prevažuje postoj k slovenčine, ktorý možno nazvať ochranárskym. Znamená to, že sa prejavuje jeho očisťovaním od cudzích prvkov a jeho uprednostňovaním voči iným jazykom, pretože sa chápe ako národná hodnota. Aby bol tento status potvrdený, v 90. rokoch presadila Mečiarova vláda aj takzvaný jazykový zákon: „Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území Slovenskej republiky, uzniesla sa na tomto zákone.“ Podľa tohto zákona musia štátne inštitúcie komunikovať len v slovenskom jazyku, čoho príkladom boli spomínané SMS správy Ministerstva zdravotníctva SR (7. marca) a Ministerstva vnútra SR (13. marca).
16. marca vyhlásila vláda SR núdzový stav, na ktorý reagoval aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny výzvou, aby sa informácie, nápisy a oznamy týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov uvádzali pre verejnosť aj v menšinových jazykoch, pretože to zabezpečuje takzvaný menšinový jazykový zákon. Okrem explicitnej výzvy vydal úrad metodické usmernenie k zákonu o menšinových jazykoch aj v daných menšinových jazykoch.
Pozitívne opatrenie však nemá dosah na dôležité informačné zdroje o koronavíruse, ktorými sú momentálne webová stránka Ministerstva zdravotníctva SR, Úradu verejného zdravotníctva SR či špeciálne vytvorená stránka Koronavírus. Tie zverejňujú informácie len v štátnom jazyku bez ohľadu na jazykovú situáciu na Slovensku, nehovoriac o tom, že na Slovensku žijú aj obyvatelia pochádzajúci z rôznych krajín, ktorým uvedené inštitúcie neposkytujú informácie v žiadnom zo svetových jazykov.
Keďže informáciám o koronavíruse v slovenskom jazyku nerozumel každý obyvateľ Slovenska, od 16. marca 2020 sa začali vydávať aj v jazykoch menšín. Zdroj: iStockphoto
Vyvstáva otázka, či používanie jednotného štátneho jazyka naozaj zabezpečuje slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach všetkých občanov Slovenskej republiky. Ako sa s nedostatkom informácií vyrovnávajú obyvatelia hovoriaci po slovensky? A ako sa s nedostatkom informácií vyrovnávajú obyvatelia, ktorí nehovoria štátnym jazykom?
Keď jazyk podporuje krízu
Súčasnú situáciu možno nazvať krízovou, veď sa aj volá koronakríza. Prejavila sa takmer okamžite, pretože vírus predstavuje hrozbu z hľadiska zdravia a priamo ohrozuje život človeka. Sebazáchovný pud človeka spôsobil, že v priebehu pár hodín sa stali základné zdravotnícke pomôcky a dezinfekčné prostriedky nedostatkovým tovarom, ľudia si začali tvoriť zásoby trvanlivých potravín na niekoľko týždňov až mesiacov. Médiá informovali o ľudskej bezohľadnosti (kašľanie a kýchanie na okoloidúcich, či už nezámerné, alebo zámerné; nepoužívanie ochranných prostriedkov v obchodoch), o zľahčovaní situácie (preplnené rekreačné strediská v čase karantény), o nedostatku empatie (vykupovanie zásob na úkor iných), dokonca o využívaní situácie v prospech vlastného obohacovania (podvodné reklamy na respirátory). Nelichotivé správy o negatívnej tvári Slovákov sú dokladom toho, že v ľuďoch bola utlmená solidarita. Spoločenské „my“ nahradilo egoistické „ja“ a tu už môžeme hovoriť o narušení zvykov, pravidiel a postojov, čiže kultúry. Nehrdíme sa často tým, aký sme súdržný národ s kresťanskými hodnotami?
Išlo však o prirodzenú reakciu človeka na ohrozenie zdravia, ktorá sa prejavila veľmi paradoxne. Kým ľudia vynakladali všetko úsilie, aby zabezpečili svoje zdravie individuálnou cestou, zabudli na výhody sociálneho správania. Ľahký prenos vírusu vo väčších skupinách spôsobil, že spoločenský kontakt začal predstavovať riziko. Tým sa poprel predpoklad prežitia človeka vďaka vytváraniu spoločenských vzťahov. Kontakt s inými ľuďmi predstavoval neistotu, ktorú potrebovala ľudská psychika odstrániť. V prvom rade bol človek zneistený v otázke vlastného zdravia a prežitia, ale zneistená bola aj hodnota ľudského života, jeho dôstojnosť, úcta k sebe a k druhým.
Kde nepomáhajú autority, tam vznikajú nápomocné iniciatívy jednotlivcov a skupín. V prípade koronakrízy na Slovensku šírila osvetu cez sociálne siete napríklad iniciatíva #ZOSTANDOMA. Zdroj: Facebook – Iniciatíva #ZOSTANDOMA
Ako sa človek vyrovnáva s neistotou? Snaží sa nájsť čo najviac informácií o tom, čo ju v ňom vyvoláva. Od prvej chvíle sa objavila potreba čo najlepšej komunikácie vlády a štátnych inštitúcií s ďalšími zložkami štátu, napríklad so samosprávami, s organizáciami, podnikateľmi a najmä so širokou verejnosťou. Dôležité boli nielen spôsoby a prostriedky komunikácie zo strany štátu, ale aj jazyk komunikácie, to znamená zrozumiteľnosť, informačná primeranosť, presnosť a jasnosť (navždy si budeme pamätať kolóny áut pred Veľkou nocou, ktoré premiér označil za chybu policajtov, pretože neporozumeli nariadeniu). Veľký význam má aj to, či jazyk, ktorým informujeme, nie je urážlivý, zraňujúci alebo diskriminačný (napríklad čínsky vírus; odchytiť ľudí prichádzajúcich zo zahraničia a podobne).
Na strane príjemcov (teda každého obyvateľa na Slovensku) má veľký význam ich gramotnosť. Ide o schopnosť triedenia a vyberania relevantných informácií, ako aj ich hodnotenie, respektíve schopnosť rozlišovať dezinformácie (napríklad to, že koronavírus sem doniesli migranti alebo to, že očkovaním chce vláda čipovať ľudí a podobne). Ide o dôležité schopnosti ľudí, pretože nesprávne pochopené informácie vyvolávajú aj silné emócie, často negatívne, najmä ak ide o okrajové skupiny obyvateľstva. Rečnícka otázka na okraj. Na čo sú nám v takej situácii správne rody, pády či syntaktické rozbory viet, ktoré nás tak urputne učia v školách?
Ako jazyk pomáha bojovať s krízou
Čo sa ukázalo ako zaujímavé na (jazykovom) správaní ľudí na Slovensku? Ukázalo sa, že sa u nás prejavuje schopnosť podriaďovať sa autorite, a to oveľa viac ako v iných, napríklad západných krajinách. Práve z tohto dôvodu je dôležité, akým jazykom komunikujú autority.
Pozitívnym signálom zlepšenia komunikácie vlády voči menšinám je napríklad prítomnosť tlmočníka do slovenského posunkového jazyka na všetkých tlačových besedách a oficiálnych vyhláseniach vlády. Zdroj: Úrad vlády SR
Ako sa obyvatelia začali vyrovnávať s nedostatkom informácií, ak nám nepomáhali autority? Tu sa už pohybujeme v jazykovej praxi, ktorú nás v škole (zatiaľ) neučia. Po prvotnej živelnej sebazáchovnej reakcii sa prejavila solidarizačná stránka človeka. Mediálny a on-line priestor naplnili výzvy, aby ľudia ostávali doma, a to zo strany zdravotníkov (My zostávame v práci pre vás, vy ostaňte doma pre nás), influencerov (Keep calm a zostaň doma), ale aj bežných používateľov sociálnych sietí (Som doma). Oznamy a usmernenia na budovách, obchodných či reštauračných prevádzkach, vchodoch do obytných domov, dopravných prostriedkoch a podobne upozorňujú na potrebu nosenia ochranných rúšok či ohľaduplné správanie voči najbližším, najmä starším členom rodiny a k starším spoluobyvateľom.
Menšinovým a cudzojazyčným obyvateľom tiež pomáhajú on-line médiá, informácie (články, videá, nahrávky) zo zahraničia, sociálne siete a takzvaná jazyková krajina (nápisy, tabule, oznámenia, výstrahy na verejných priestranstvách), ktorú tvoria rôzne občianske iniciatívy. Človek je nastavený na znižovanie neistoty a robí to práve v materinskom či inom zrozumiteľnom jazyku. Štátne inštitúcie nepomáhajú v znižovaní neistoty tak, ako by mohli, hoci pozitívnym signálom je napríklad prítomnosť tlmočníka do slovenského posunkového jazyka na všetkých tlačových besedách a oficiálnych vyhláseniach vlády. Na druhej strane sa ukazuje nedomyslený postup v sprístupňovaní potrebných informácií všetkých obyvateľom, čo je v čase núdzového stavu kľúčové. Prístup štátnych orgánov tak dáva možnosť vzniknúť aj diskriminačnému konaniu.
Mgr. Jaroslava Rusinková, PhD.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
Foto: iStockphoto.com, TV JOJ
(GC)
