Dávno pred tým, než vznikli mince a bankovky, ľudia obchodovali pomocou toho, čo malo skutočnú – univerzálnu hodnotu. Boli časy, keď štipka škorice znamenala viac než vrecko mincí.

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com/zlikovec, Irina Shatilova
Barter sa ako najstaršia forma obchodu používal tisíce rokov pred vznikom peňazí. Barterový obchod je priamou výmenou tovarov alebo služieb medzi ľuďmi.
Ako fungoval barterový obchod?
Barter je založený na priamom výmennom obchode: ak chceš niečo kúpiť, musíš mať niečo, čo chce ten, kto ti to predáva. Napríklad ak chceš kúpiť chlieb od pekára, ponúkneš mu na výmenu vajcia, zeleninu alebo inú komoditu, ktorú potrebuje.
Problém však nastáva, keď kupujúci a predávajúci nemajú vzájomne požadovaný tovar. Ak chce pekár jahody, ale ty ich nemáš, obchod sa stáva komplikovaným. Ľudia musia vtedy hľadať ďalšieho obchodníka, ktorý má jahody a zároveň chce niečo, čo môžeš ponúknuť ty – vznikajú tak zložité troj- a viacstupňové výmenné reťazce.
Problémy bartera a potreba peňazí
Hlavnými nevýhodami bartera boli náročnosť na zhodu potrieb, nedostatok delenia hodnôt, skladovanie a prenositeľnosť.
Náročnosť na zhodu potrieb – obchodné strany museli mať v správnom čase a množstve presne to, čo chcel druhý.
Nedostatok delenia hodnôt – nie všetko sa dá rozdeliť alebo vymeniť na presné časti. Napríklad ako kúpiť pol chleba za polovicu dobytka?
Skladovanie a prenositeľnosť – niektoré komodity sa ťažko skladujú alebo prenášajú, napríklad živé zvieratá.
Tieto obmedzenia viedli k potrebe univerzálneho prostriedku výmeny, teda peňazí.

Korenie. Zdroj: iStock/AnnaPustynnikova
Prvé univerzálne platidlá
Pred vznikom peňazí používali ľudia často rôzne komodity, ktoré mali stabilnú a všeobecne uznávanú hodnotu, pretože ich bolo jednoduchšie uchovať, prenášať a deliť. Tu sú niektoré z najvýznamnejších:
Korenie (napríklad čierne korenie, škorica, šafran)
V staroveku a stredoveku bolo korenie veľmi cenené nielen ako dochucovadlo, ale aj ako konzervant. V Európe a Ázii slúžilo ako platidlo alebo obchodný tovar vysokej hodnoty.
Soľ
V niektorých kultúrach sa soľ doslova označovala ako biele zlato. Bola životne dôležitá na konzervovanie potravín a udržiavanie zdravia. Využívala sa na výmenu a bola dokonca základom niektorých platových systémov (odtiaľ pochádza aj slovo salary – plat).
Kovy (zlato, striebro, meď)
Práve kovy boli logickým prechodom k minciam – ľahko prenosné, trvalé, deliteľné a esteticky hodnotné. Zlato a striebro boli symbolom bohatstva po tisícročia.
Obilie a semená
V poľnohospodárskych spoločnostiach malo obilie veľkú hodnotu, pretože bolo základom výživy a mohlo sa uchovávať na ďalšie výsadby alebo na predaj.
Dobytok
Kravy, ovce, kozy či kone mali nielen ekonomickú hodnotu (mäso, mlieko, koža), ale často aj spoločenský status a v niektorých spoločnostiach mohli byť použité ako platidlo.
Textílie, kožušiny a perie
Tieto tovary mali hodnotu pre trvalú použiteľnosť, často sa využívali ako obchodný tovar a forma peňazí v chladnejších oblastiach.
V prímorských oblastiach sa ako platidlo používali aj mušle.

Staroveký rímsky poklad v podobe mincí. Zdroj: iStock/scaliger
Vznik peňazí
Prvé známe kovové mince sa objavili okolo 7. storočia pred naším letopočtom v starovekej Lýdii (na území dnešného Turecka). Ich razenie sa pripisuje lýdskemu kráľovi Alyattésovi alebo jeho synovi Kroisosovi (známejšiemu pod menom Krézus), ktorý sa preslávil bohatstvom a pokrokovým prístupom k hospodárstvu.
Tieto rané mince boli vyrobené zo zliatiny nazývanej elektrum, čo je prírodná zmes zlata a striebra. Mali jednoduchý tvar a na ich povrchu bol vyrazený symbol panovníka alebo štátu, čo zaručovalo ich hodnotu a pôvod. Mince slúžili na zjednodušenie výmeny tovaru, keďže dovtedajší barterový obchod bol neefektívny a závislý od náhody. Zavedenie štandardizovaných kovových platidiel umožnilo jednoduchšie oceňovanie tovarov, pretože každá minca mala presne určenú hmotnosť a obsah drahého kovu.
Zaujímavé je, že lýdske mince sa veľmi rýchlo rozšírili do ďalších oblastí – najprv do Grécka, potom do Perzie a neskôr aj do Ríma. Rímske mince, najmä známy denár, sa stali vzorom pre mnohé budúce meny a zohrali významnú úlohu v dejinách peňažného systému.
Papierové peniaze prišli až v stredovekej Číne ako potvrdenie uloženého zlata či striebra a neskôr sa rozšírili po celom svete. Boli lacnejšie, čo sa výroby týka, a ľahšie na prepravu. Boli vhodné pre veľké impériá s rozsiahlym obchodom, postupne pomohli rozvoju bankovníctva a daní.
S príchodom moderných technológií a bankovníctva sa objavili digitálne peniaze a elektronické platby.
Barter funguje dodnes
Aj keď v súčasnosti peniaze dominujú, barter stále existuje. Hlavne v komunitách, kde hrá dôvera veľkú rolu, alebo medzi firmami, ktoré chcú využiť vzájomnú výhodu bez hotovosti.
Ide napríklad o malých podnikateľov, ktorí si navzájom vymieňajú služby (napríklad dizajn webu za konzultácie).
Ďalej možno spomenúť komunitné výmenné trhy, kam ľudia prinášajú domáce výrobky a menia ich za iné, či online platformy, ktoré spájajú ľudí na báze bartera.
Barter je základom obchodu, no mal svoje limity. Vznik peňazí znamenal obrovský krok vpred v rozvoji ekonomiky, pretože peniaze umožnili jednoduchšie, efektívnejšie a spravodlivejšie obchodovanie v širokej škále. Dnes je barter doplnkom k modernej ekonomike, ktorý umožňuje rôzne formy spolupráce a výmeny mimo tradičných peňažných systémov.
Zdroj: Economics City, The Archaeologist, Argus media, Science Direct, Faster Capital
(LDS)