Smernica o výške primeranej minimálnej mzdy by mala všetkým európskym pracovníkom zabezpečiť vhodné podmienky pre dôstojný život.
Oficiálna mena eurozóny. Zdroj: iStockphoto.com
Trendy, ktoré pretvárajú trh práce – globalizácia, digitalizácia alebo nárast neštandardných spôsobov práce – vedú k zvýšenej polarizácii pracovných miest. Následne narastá podiel nízko platených a nízko kvalifikovaných povolaní, čo prispieva k narušeniu tradičných štruktúr kolektívneho vyjednávania. Tieto zmeny vyúsťujú do rozšírenejšej mzdovej nerovnosti a chudoby pracujúcich.
Podľa prieskumu Parlameter 2020 až 21,7 percenta európskej populácie čelí chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu. Týka sa to aj ľudí, ktorí pracujú. Takmer 10 percent pracujúcich žije pod prahom chudoby. Pandémia COVID-19 tento problém ešte zhoršila a sociálne nerovnosti prehĺbila.
Cieľ: Sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti
Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia ešte v novembri 2017 vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, čím stanovili záväzok Európskej únie k spravodlivým mzdám. Pilier obsahuje dvadsať zásad, smerujúcich k silnej sociálnej Európe, ktorá by mala byť spravodlivá, inkluzívna a poskytovať veľa príležitostí. V šiestej zásade pod názvom Mzdy sa okrem iného uvádza, že „treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce“.
Dokument Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie z januára 2020 obsahuje plán prípravy akčného plánu a záväzok k iniciatíve týkajúcej sa minimálnych miezd. Ide o jedno z kľúčových opatrení, ktoré sa majú v tejto súvislosti realizovať na úrovni Európskej únie. Začala sa ním prvá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi o zabezpečení primeraných minimálnych miezd pre pracovníkov v Únii.
Počas koronakrízy sa ukázalo, že v Európskej únii potrebujeme spravodlivé minimálne mzdy. Mnoho pracovníkov v prvej línii pandémie zarába len vo výške minimálnej mzdy. Patria k ním opatrovateľky, zdravotnícki pracovníci, upratovačky alebo tí, ktorí sa starajú o deti alebo seniorov. V EÚ takmer 60 percent zamestnancov s minimálnou mzdou tvoria ženy.
Zdravotná pracovníčka sa stará o ženu na invalidnom vozíku počas pandémie. Zdroj: iStockphoto.com
„Každý musí mať prístup k minimálnej mzde, či už na základe kolektívnej dohody, alebo zákonom stanovenej minimálnej mzdy,“ zdôraznila predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová v správe o stave Únie v septembri 2020. Poukázala na fakt, že mnohým ľuďom sa už prestalo vyplácať, aby vôbec pracovali.
„Dumpingové mzdy likvidujú dôstojné pracovné podmienky, trestajú podnikateľov, ktorí platia slušné mzdy, a narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Európska komisia predloží legislatívny návrh, ktorý by mal byť pre členské štáty oporou pri stanovovaní rámca pre minimálne mzdy,“ dodala von der Leyenová.
Európska komisia v októbri 2020 predstavila návrh Smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ, ktorá by mala dosiahnuť, aby boli minimálne mzdy v EÚ viac primerané, a tak by boli zabezpečené všetkým pracovníkom vhodné podmienky pre dôstojný život.
Jej cieľom je ochrániť zamestnancov, vyrovnať platy medzi mužmi a ženami, posilniť stimuly k práci a vytvoriť rovnaké podmienky na jednotnom trhu. Zlepšenie pracovných podmienok je prínosom pre pracovníkov i podniky. Návrh podporuje kolektívne vyjednávanie o mzdách vo všetkých členských štátoch EÚ.
V uznesení Parlamentu z decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé informácie sa zdôrazňuje, že smernica o spravodlivých mzdách by mala prispieť k odstráneniu chudoby pracujúcich a podporovať kolektívne vyjednávanie. Návrhom Európskej komisie sa zaoberá Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci. Hlasovať o návrhu by sa malo v septembri tohto roku.
Manipulačný pracovník v sklade. Zdroj: iStockphoto.com
Minimálne mzdy v krajinách EÚ
V Európe existujú dva druhy minimálnych miezd, a to stanovené zákonom alebo dohodnuté kolektívne. Minimálne mzdy stanovené zákonom upravujú stanovy alebo formálne zákony. Takéto pravidlá má väčšina členských štátov vrátane Slovenska.
Minimálna mzda je najnižšia odmena, ktorú musia zamestnávatelia vyplatiť svojim zamestnancom za prácu. Napriek tomu, že všetky krajiny EÚ uplatňujú istým spôsobom minimálnu mzdu, vo väčšine členských štátov táto odmena nepokrýva všetky životné náklady. Približne 7 z 10 pracovníkov s minimálnou mzdou v EÚ malo v roku 2018 problém vyžiť.
V roku 2021 je vysoká minimálna mzda v šiestich štátoch: Luxembursko (2202 €), Írsko (1724 €), Holandsko (1701 €), Belgicko (1626 €), Nemecko (1585 €) a Francúzsko (1555 €).
Stredná minimálna mzda je v piatich štátoch: Španielsko (1 108 €), Slovinsko (1 024 €), Malta (785 €), Portugalsko (776 €) a Grécko (758 €).
Nízka minimálna mzda je vo zvyšných desiatich štátoch: Litva (642 €), Slovensko (623 €), Poľsko (619 €), Česká republika (596 €), Estónsko (584 €), Chorvátsko (567 €), Lotyšsko 500 €), Maďarsko (476 €), Rumunsko (467 €) a Bulharsko (332 €).
Uvedené sumy sú za mesiac júl 2021. V štátoch, kde nie je národnou menou euro, je ich mena prepočítaná na eurá aktuálnym kurzom. Sumy sú zaokrúhlené. (Zdroj: www.eures.sk)
Kolektívne dohodnuté minimálne mzdy majú v šiestich štátoch EÚ, a to v Rakúsku, Dánsku, Taliansku, na Cypre, vo Fínsku a Švédsku. Napríklad v Dánsku sa minimálne platy určujú na základe kolektívnych zmlúv. Väčšina firiem má odbory, ktoré zadefinujú minimálnu mzdu pre danú firmu alebo pracovnú pozíciu.
Jedným z najdôležitejších faktorov je rozdiel v životných nákladoch v jednotlivých krajinách.
V roku 2020 bola najvyššia cenová úroveň spotrebného tovaru a služieb spomedzi členských štátov EÚ zaznamenaná v Dánsku (41 percent nad priemerom EÚ) a najnižšia v Rumunsku (45 percent pod priemerom). Dánsko bolo v uvedenom roku najdrahším členským štátom EÚ pre potraviny a nealkoholické nápoje, oblečenie a obuv. Bulharsko bolo najlacnejšie pre alkoholické nápoje a tabak, oblečenie a obuv.
Pozrite si
Minimálna mzda na Slovensku
V súčasnosti sa minimálna mzda v SR určuje pomocou dialógu medzi zástupcami odborov a zamestnávateľských zväzov. Ak sa však nevedia dohodnúť na výške minimálnej mzdy, táto sa podľa zákona z roku 2020 nastaví na úrovni 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Každý zamestnanec má v zmysle Zákonníka práce (§ 119 ods. 1) právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy. Sumu minimálnej mzdy ustanovuje vláda SR dvomi sumami: v eurách za mesiac (mesačná minimálna mzda) a v eurách za odpracovanú hodinu (hodinová minimálna mzda).
Sumy minimálnej mzdy platné od 1. januára 2021 sú stanovené nasledovne: mesačná minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou vo výške 623 eur a hodinová minimálna mzda vo výške 3,580 eura. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne úroveň minimálnej mzdy, vzniká mu nárok na doplatok do výšky sumy minimálnej mzdy schválenej na príslušný kalendárny rok.
Predstavitelia Hospodárskej a sociálnej rady SR sa nezhodli na výške minimálnej mzdy na rok 2022. Zástupcovia zamestnávateľov preferovali zmenu výpočtu minimálnej mzdy ako 60 percent mediánovej mzdy, zrušenie minimálnych mzdových nárokov, resp. stupňov náročnosti práce. Zástupcovia zamestnancov požadovali nárast minimálnej mzdy vo výške 60 percent priemernej mzdy a napojenie príplatkov na minimálnu mzdu.
Opatrovateľky v SR zarábajú na hranici minimálnej mzdy. Zdroj: istockphoto.com
Nakoľko nedošlo k dohode sociálnych partnerov, uplatní sa vzorec podľa aktuálneho zákona o minimálnej mzde. Jej výška bude v sume 57 percent priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2020. Minimálna mzda sa v budúcom roku teda zvýši o 23 eur, čo znamená konečnú hodnotu 646 eur.
„Keďže medzi sociálnymi partnermi nedošlo k dohode, postupujeme podľa platného zákona v podobe navýšenia minimálnej mzdy na úrovni 57 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2020. Znamená to, že minimálnu mzdu zvyšujeme o 23 eur, v platnosti naďalej zostávajú príplatky za prácu podľa pevnej sumy na základe aktuálne platného zákona. Sumy minimálnych mzdových nárokov pre príslušné stupne náročnosti práce stúpnu v roku 2022 o rovnakú sumu, ako dochádza k zvýšeniu minimálnej mzdy, t. j. o 23 eur mesačne,“ uviedol predseda tripartity a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.
Minimálnu mzdu vo výške 646 eur považuje minister za dobrý kompromis, ktorý pomôže najmenej zarábajúcim ľuďom a zároveň neohrozí slovenskú ekonomiku. Oznámenie o výške mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 na Slovensku bude zverejnené v Zbierke zákonov SR do 1. novembra 2021.
Zdroje:
