Čas na dohodu o rozpočte EÚ sa kráti

Marta Bartošovičová

Veto Poľska a Maďarska komplikuje dohodu o rozpočte a pláne obnovy v EÚ v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur. Únii hrozí rozpočtové provizórium.

Ilustračné foto: Euro ako súčasť súkolia. Zdroj: iStockphoto.com

Predsedovia vlád Maďarska a Poľska 16. novembra 2020 zablokovali schválenie dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2021 – 2027. Nesúhlasia s tým, aby bolo vyplácanie peňazí z európskych fondov podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu podľa predstáv Európskej únie.

Veto dvojice členských krajín sa vzťahuje tak na plánovaný balíček koronapomoci vo výške 750 miliárd eur, ako aj sedemročný rozpočet Únie vo výške 1,1 bilióna eur. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

Minister Ivan Korčok v tejto súvislosti dňa 17. novembra 2020 oznámil: „Veto Poľska a Maďarska komplikuje dohodu o rozpočte a pláne obnovy v EÚ. Nie je to však koniec rokovaní.“ Šéf slovenskej diplomacie bude apelovať na svojich kolegov v Poľsku a Maďarsku, aby neblokovali kompromis, ktorý je výsledkom rokovaní nemeckého predsedníctva.

„Veto Varšavy a Budapešti ešte neznamená koniec rokovaní, čas na dohodu sa však veľmi kráti. Nepovažujem za reálne, aby princíp právneho štátu bol úplne eliminovaný pri čerpaní európskych zdrojov. Tadiaľ cesta nevedie,“ uviedol Ivan Korčok. Zároveň potvrdil, že v tejto dôležitej otázke uplatňovania princípov právneho štátu, má Slovensko odlišnú pozíciu ako Poľsko a Maďarsko. „Dnes je reálna hrozba, že EÚ bude musieť fungovať v rozpočtovom provizóriu a omešká sa aj čerpanie zdrojov z plánu obnovy,“ uviedol Ivan Korčok. „To je posledná vec, ktorú dnes EÚ počas pandémie potrebuje,“ dodal.

Ilustračné foto: Vlajky pred Európskym parlamentom v Štrasburgu. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto: Vlajky pred Európskym parlamentom v Štrasburgu. Zdroj: iStockphoto.com

Lídri EÚ spor nevyriešili

Šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ nedosiahli vo štvrtok 19. novembra 2020 v rámci mimoriadneho videosamitu žiadny pokrok v riešení diplomatického sporu s Poľskom a Maďarskom, ktoré zablokovali sedemročný rozpočet EÚ a naň naviazaný ozdravný plán po koronakríze. Ten predstavuje finančný balík v hodnote 1,8 bilióna eur. Informáciu zverejnila TV TA3.

Malo by ísť o najväčší balík peňazí, aký sa doteraz financoval z rozpočtu EÚ. Dohoda, ktorú Rada Európskej únie prijala 10. novembra 2020, by mala pomôcť prebudovať Európu po pandémii ochorenia COVID-19 tak, aby bola zelenšia, viac digitálna, odolnejšia a lepšie pripravená na súčasné i nadchádzajúce výzvy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti skonštatovala, že víta dohodu o pláne obnovy a viacročnom finančnom rámci, a vyzvala na dokončenie dohody o budúcom dlhodobom rozpočte a nástroji NextGenerationEU, ktorá by sa mala dosiahnuť do konca roka. „Občania a podniky čelia tvrdým dôsledkom krízy spôsobenými koronavírusom a potrebujú pomoc. Výzva plynúca z pandémie sa vďaka nášmu plánu obnovy premení na príležitosť na obnovu, na ktorej čele bude stáť zelená a digitálna transformácia,“ dodala.

„Dnešná dohoda umožní posilniť osobitné programy v rámci dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 vrátane programov Horizont Európa, Erasmus+ a EU4Health. Dlhodobý rozpočet EÚ spolu s nástrojom NextGenerationEU bude súhrnne predstavovať viac ako 1,8 bilióna eur. Bude zásadný pre podporu obnovy a zabezpečí, aby tradiční príjemcovia financií EÚ mali dostatok prostriedkov na to, aby pokračovali vo svojej práci aj v týchto časoch, ktoré sú pre všetkých také náročné,“ uviedol európsky komisár Johannes Hahn, zodpovedný za rozpočet. Na sprostredkovaní dohody sa podieľal od začiatku svojho mandátu.

Hlavné prvky kompromisu

Zo sumy 1,8 bilióna eur pôjde viac ako 50 percent na podporu výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont Európa; na klimatickú a digitálnu transformáciu prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu a programu Digitálna Európa; na obnovu prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, programu rescEU a nového zdravotníckeho programu EU4Health.

Značnú finančnú podporu budú aj naďalej dostávať tradičné politiky, ako sú napríklad politika súdržnosti a poľnohospodárska politika, na zabezpečenie stability a ich modernizáciu. Podpora by mala prispieť k obnove, ako aj k zelenej a digitálnej transformácii.

Boj s klimatickou krízou bude vyžadovať veľké finančné prostriedky. Zdroj: iStockphoto.com

Najväčší podiel z doposiaľ najväčšieho európskeho rozpočtu, t. j. 30 percent, sa vynaloží na boj za zmenu klímy. Osobitná pozornosť bude venovaná ochrane biodiverzity a rodovej rovnosti. Rozpočet bude mať posilnené mechanizmy flexibility, vďaka čomu bude môcť reagovať na nepredvídané potreby, čiže bude vhodný nielen pre dnešnú realitu, ale aj pre zajtrajšiu neistotu. Na účely financovania obnovy si EÚ požičia peniaze na trhoch za výhodnejšie náklady ako mnohé členské štáty a tieto prostriedky prerozdelí.

Komisia predloží do júna 2021 návrhy mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a digitálnej dane, ktoré by sa mali zaviesť najneskôr do 1. januára 2023. Zároveň na jar 2021 preskúma systém EÚ na obchodovanie s emisiami vrátane jeho možného rozšírenia o leteckú a námornú dopravu. Do júna 2021 navrhne vlastný zdroj na základe systému obchodovania s emisiami ako aj ďalšie nové vlastné zdroje.

Európska únia bude mať odteraz osobitný mechanizmus na ochranu svojho rozpočtu pred porušovaním zásad právneho štátu. Tento mechanizmus nebude mať negatívny vplyv na konečných prijímateľov finančných prostriedkov EÚ v dotknutých členských štátoch.

Viacročný finančný rámec a jeho zdroje

Viacročný finančný rámec (VFR), resp. dlhodobý rozpočet EÚ, stanovuje, koľko môže EÚ investovať počas piatich až siedmich rokov do projektov a programov, ktoré zlepšujú budúcnosť Európanov. Peniaze z EÚ sa dostávajú do regiónov, miest, k farmárom, univerzitám, firmám a všetkým Európanom. Zdrojmi financovania dlhodobého rozpočtu EÚ sú: príspevky členských štátov EÚ; clá na produkty dovážané z krajín mimo EÚ; pokuty firiem, ktoré porušujú európske pravidlá hospodárskej súťaže.

Európsky parlament chce zmeniť spôsob financovania rozpočtu tak, aby členské krajiny mohli menej prispievať z vlastných peňazí a to najmä teraz, keď potrebujú peniaze na riešenie následkov koronakrízy. Očakáva sa, že hrubé národné príjmy krajín v dôsledku pandémie poklesnú a bude potrebné financovať hospodársku obnovu. Parlament odhlasoval limit na príspevky, ktoré môže EÚ od členských krajín vyžadovať.

Pri prijímaní dlhodobého rozpočtu má kľúčovú úlohu Európsky parlament, ktorý si priamo volia občania EÚ. Súčasný dlhodobý rozpočet vyprší 31. decembra 2020. Parlament preto rokuje s Komisiou a ministrami členských štátov o rozpočte na roky 2021 – 2027.

Podpísané nariadenie o viacročnom finančnom rámci a medziinštitucionálna dohoda sa musia formálne prijať v Európskom parlamente a Rade v súlade s ich príslušnými úlohami a postupmi. Súbežne s tým musí pokračovať práca na konečnom prijatí všetkých ostatných prvkov balíka, napr. odvetvových právnych predpisov a rozhodnutia o vlastných zdrojoch. Musia sa uskutočniť tiež rokovania o ročnom rozpočte na rok 2021. Zmierovacie obdobie 21 dní, počas ktorého by Európsky parlament a Rada mali dospieť k dohode, plynie od 17. novembra do 7. decembra tohto roku. Komisia sa bude naďalej zapájať do tohto procesu.

Predseda rozpočtového výboru EP Johan Van Overtveldt. Zdroj: europarl.europa.eu

Predseda rozpočtového výboru EP Johan Van Overtveldt. Zdroj: europarl.europa.eu

„Ide o milióny pracovných miest“

„Po dohode o dlhodobom rozpočte EÚ 2021 – 2027 musia byť prostriedky na hospodársku obnovu uvoľnené čo najskôr, ako to bude možné,“ tvrdí predseda rozpočtového výboru EP Johan Van Overtveldt.

Dňa 11. novembra 2020, na druhý deň po tom, ako sa vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) dohodli s ministrami členských štátov na novom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 a ozdravnom hospodárskom balíku po koronakríze, zorganizovalo Tlačové stredisko EP rozhovor na FB live s predsedom rozpočtového výboru EP Johanom Van Overtveldtom.

Belgický poslanec okrem iného uviedol, že ešte bude treba doriešiť viacero vecí, aby mohli byť peniaze z ozdravného balíka reálne uvoľnené pre občanov a firmy v celej Európe. Radu a členské štáty vyzval, aby tento proces čo najskôr sfinalizovali. Parlament by mal udeliť svoj konečný súhlas s dlhodobým rozpočtom počas plenárneho zasadnutia koncom novembra.

Predseda výboru pre rozpočet tiež pripomenul, že teraz je na Rade a členských štátoch, aby odobrili plán hospodárskej obnovy. Všetky členské štáty budú potom musieť ratifikovať rozhodnutie o tom, aby si EÚ mohla požičať peniaze na finančných trhoch. Ak všetko pôjde tak, ako má, Komisia bude môcť ísť na finančné trhy začiatkom jari 2021.

Van Overtveldt počas rozhovoru spomenul aj list, ktorý zaslal maďarský premiér Viktor Orbán predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. V ňom sa vyhráža, že bude vetovať dohodu o dlhodobom rozpočte aj ozdravnom balíku. Maďarsku sa totiž nepozdáva nový mechanizmus, na ktorom sa už predbežne dohodli Parlament s Radou, v rámci ktorého môžu byť pozastavené eurofondy pre krajiny porušujúce hodnoty EÚ a zásady právneho štátu.

„Vieme, že tu máme problém s Orbánom a právnym štátom, no nemôžeme zvyšok Európy nechať čakať na 750 miliárd, ktoré sú potrebné na boj s pandémiou. Ide o milióny pracovných miest a každý premrhaný deň je veľmi zlý pre všetkých ľudí žijúcich v neistote a firmy na pokraji bankrotu,“ povedal Van Overtveldt.

Parlamentu sa podarilo presadiť navýšenie rozpočtu o 16 miliárd eur pre kľúčové európske programy zamerané okrem iného na zdravie, výskum a mladých ľudí. Predseda rozpočtového výboru vysvetlil, že 15 miliárd z tejto sumy pôjde priamo na tieto programy a 1 miliarda bude odložená nabok, aby sa mohla v prípade potreby použiť na riešenie nepredvídateľných kríz.

Van Overtveldt tiež poznamenal, že vďaka dohode s Radou bude mať Parlament silnejšie postavenie pri dohľade na to, ako sa nakladá s fondami na obnovu. „Parlament má nielen právo, ale aj povinnosť dohliadať na príslušné sumy,“ pripomenul.

 

Zdroje:
Európska komisia
Európsky parlament
MZV

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.