S nebinárnym Dodo sa rozprávame o špecifikách života s ním.
Nebinárne Dodo má vlastný čip a kyborgán. Zdroj: Karolina Koblen
Osemnásťročné nebinárne Dodo (vlastným menom Kateřina Doudová, pozn. red.) prinieslo do Českej republiky smer, zvaný cyborg art, známy aj ako kyborgizmus. Ide o umelecké hnutie, ktoré vzniklo v Británii začiatkom 21. storočia a je založené na vytváraní a pridávaní nových zmyslov do tela pomocou kybernetických implantátov a tvorbe umeleckých diel prostredníctvom nových zmyslov.
Popri osvete o kyborgizme a diverzite, ktorú Dodo v Česku neúnavne robí, často otvorene na verejnosti rozpráva aj o nebinárnosti a živote ľudí s Aspergerovým syndrómom, čo zažíva na vlastnej koži.
V prvej časti rozhovoru pre portál Veda na dosah sme sa zhovárali o čipoch a o tom, na čo všetko človeku, ktorý ich má, môžu poslúžiť. Do akej časti tela sa zvyčajne čip implantuje? Môže sa pokaziť? Cítia ho ľudia fyzicky? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v texte.
Čo ťa priviedlo k tomu, že si si naimplantovalo čip?
Túžba byť kyborgom, vždy som chcelo spojiť svoju biologickú stránku s technológiou. Keď som bolo malé, trochu som sa bálo čipov a danej idey, ale je pravda, že som to malo v sebe už hrozne dlho.
Na čo všetko ti slúži?
Do čipu si môžem nahrať rôzne odkazy na internetové stránky. Denne si pomocou neho odomykám počítač, v čipe je totiž kód, ktorý mám nastavený ako heslo na počítači. Alebo ním môžem platiť v kryptomenách, keď som v Paralelnej Polis (organizácia, ktorá sa snaží fungovať podľa vlastných pravidiel a skúmať nové možnosti usporiadania spoločnosti i paralelné finančné, vzdelávacie a komunikačné systémy v Barcelone, Česku i na Slovensku, pozn. red.).
A keď mi doň kamarát hacker nahrá príslušný kód, budem si ním môcť aj otvárať vchodové dvere u starých rodičov.
Kde presne máš čip?
Na najčastejšom mieste, kam sa čipy dávajú – „v trojuholníčku“ medzi ukazovákom a palcom.
Spomínalo si platenie v kryptomenách. Nedá mi neopýtať sa. Aký je tvoj postoj k tejto mene?
Je mi to šialene trápne, pretože som asi jediný Polisák, ktorý sa prirodzene o kryptomeny nezaujíma. Chcem však tento svoj nedostatok vyriešiť a niečo si o nich načítať, len to nie je teraz moja priorita. V lete dávam prednosť učebniciam biológie a zaujímavým knihám o zdraví a medicíne.
Všímaš si aj nejaké obmedzenia či nevýhody „nosenia“ čipu? Nezlyháva niekedy?
Zdá sa mi vtipné slovné spojenie nosenie čipu. Čip mám, nenosím ho. To je rovnaké, ako keby som povedala, že nosím svoj nos, svoje oči alebo nechty. Je to už doslova súčasť môjho tela.
No napríklad práve v Polis, a to musím priznať, majú zlé čítačky! (smiech)
Keď si otváram, odomykám počítač alebo robím platbu čítačkou od rovnakej firmy, ako je môj čip, je to ako nežný bozk, v Polis si o ňu div že neodriem ruku. Jediné, čo ma brzdí v tom, aby som vytiahlo svoju zafúľanú papierovú peňaženku, je túžba nájsť presný „grif“. Zatiaľ sa mi to stopercentne nepodarilo, vždy to nejakú tú minútu zaberie a ako hovorí zakladateľ Paralelnej Polis Roman Týc, človek pri tom vyzerá ako kretén. (smiech)
Čo ak by sa ti čip pokazil? Dá sa opraviť?
To si veľmi nedokážem predstaviť, asi by sa musel vybrať a vedľa by sa dal nový. Myslím, že by sa nedal umiestniť hneď na to isté miestečko.
Keby sa mi toto stalo, tak si ho dám do malej vitrínky a vystavím si ho na čestné miesto na poličke. Ale neprivolávajme to!
Aká je jeho štandardná veľkosť?
Je to také väčšie zrnko ryže. Môj je väčší, meria asi centimeter a pol. Presné rozmery nájdete na internete. Väčšie čipy sú potom už do šírky, nie sú to už sklenené valčeky, ale skôr sklenené doštičky, zabalené napríklad v nejakom materiáli na báze silikónu.
Každý čip má zároveň anténu, aby ho dokázalo prečítať NFC pole. Tá zaberá podstatnú časť čipu. Čitateľnosť väčších čipov je teda výrazne zlepšená. Môj čip má dve antény, každá je nastavená na inú frekvenciu, jedna na NFC a druhá na RFID frekvenciu.
Aký je medzi nimi rozdiel?
NFC slúži práve na to, aby som si na čip nahrávalo odkazy napríklad na video alebo si tam môžem dať kontakt a keď potom niekto priloží mobil k mojej ruke a zapne si NFC funkciu, objavia sa mu v telefóne moje kontaktné údaje a už si ich len uloží. Alebo pomocou mobilnej aplikácie môžem platiť v kryptomenách. A RFID slúži napríklad na odomykanie počítača alebo dverí a podobne. Na to ale potrebujete aj špeciálnu čítačku.
Necítiš ho fyzicky vo svojom tele? Neruší ťa, respektíve nie si naň citlivé napríklad pri zmenách počasia alebo počas spánku?
Úprimne môžem povedať, že predtým, než som čip dostalo, som si myslelo, že nie je možné, aby ho človek čo i len trochu necítil. Dokonca si presne pamätám predstavu o tom, aký to bude pocit mať čip. Som človek veľmi citlivý, čo sa vnímania svojho tela týka, ale moja potreba stať sa biologicky kyborgom bola silnejšia, tak som to risklo. A viete čo? Reakcia môjho tela bola nadštandardne dobrá, dokonca aj na čip. Žiadne začervenanie, opuch sotva viditeľný, žiadne svrbenie a čip vôbec necítim. Takže aký je pocit mať v sebe čip? Vlastne úplne normálny, akoby ste ho ani nemali.
Kde si si dalo čip implantovať? Robia sa tieto operácie aj v Česku alebo si muselo kvôli tomu vycestovať do zahraničia?
V Paralelnej Polis v pražských Holešoviciach. Na poskytovanie čipov a ich implantáciu tu, našťastie, máme firmu. Jej zakladateľ Thebys je neskutočne šikovný, jeho hackerské schopnosti ako laik bezmedzne obdivujem, ešte je aj veľmi fajn človek, so všetkým mi vždy pomôže a dá sa s ním skvelo filozofovať o živote, vesmíre a vôbec o všetkom. Rado hovorím, že každý kyborg by mal mať svojho Thebysa.
Dodo s Thebysom počas implantácie čipu. Zdroj: archív Dodo
Ako dlho taký zákrok trvá? Treba aj lokálnu anestéziu?
Anestézia nebola nutná, ja mám klasický čip, ktorý sa implantuje injektorom. Ide to rýchlo a nie je to ani nejaké extra nepríjemné. Keby som si malo hypoteticky vybrať denne aplikáciu nového čipu alebo hlbinný PCR test, tak volím čip. (smiech)
Väčšie implantáty, ako je napríklad Walletmor, vám už do tela voperujú v lokálnej anestézii.
Ako sa ľudia na vás kyborgov pozerajú? Ľudí s čipmi a s rôznymi technologickými „pomôckami“ v telách či na nich pribúda, no stále je to pre mnohých niečo nové, nepoznané. Stretávate sa aj s nepochopením druhých?
Spoločnosť je vo všeobecnosti veľmi čipofóbna, dobre sa to odráža i v našej ľudovej slovesnosti a konšpiračných teóriách. Nikdy som sa so žiadnym „hejtom” na čip osobne nestretlo. Paradoxne najviac „hejtov” schytávam za to, že som nebinárne, a to aj keď väčšinu času o sebe hovorím v ženskom rode.
Pozrite si
Za striedanie rodov tiež schytávam, ale snažím sa to ľuďom vždy vysvetliť. Osobne mi ženský rod nevadí natoľko, aby som ostatným zakazovalo ma v ňom oslovovať a aby som v ňom o sebe vôbec nehovorilo. V strednom rode hovorím väčšinou len s kamarátmi, s queer ľuďmi, ktorí nebinaritu podporujú, keď ma tak niekto osloví ako prvý alebo keď sa môj príspevok týka zrovna nebinarity. Inak som si napríklad v komunikácii na internete zvyklo používať ženský rod, ale záleží od situácie. V ženskom rode hovorím napríklad s rodinou a celkovo s ľuďmi, ktorí ma chcú oslovovať v ženskom rode.
Nebinarita je síce moja podstatná súčasť, ale nie je to to, o čom chcem hovoriť najviac, pretože ľudia majú rôzne predsudky. V rámci nebinárneho aktivizmu sa snažím len o jedinú vec – ponúknuť priateľský a slušný dialóg a diskusiu ľuďom akejkoľvek politickej orientácie a akéhokoľvek vyznania. Vadí mi, že my nebinárni sme často označovaní ako radikálni ľavičiari alebo feministi. Nie so všetkými myšlienkami týchto smerov totiž súhlasím, takže sa ako nebinárny človek, ktorý je z niekoľkých marginalizovaných skupín zároveň, snažím dané vzťahové dynamiky podrobovať kritike.
V druhej časti rozhovoru sa s Dodo budeme rozprávať o jeho vlastnom kyborgáne a hnutí kyborg art. Dozviete sa, na čo kyborgány slúžia i to, aký je podľa Dodo rozdiel medzi kyborgizmom a transhumanizmom.
