Kvôli pandémii, ktorú vo svete spôsobil vírus SARS-CoV-2, sme sa od marca všetci ocitli v sociálnej izolácii. Ako táto situácia ovplyvnila naše životy? Aká bola atmosféra v slovenských domácnostiach? Ktoré emócie v ľuďoch najviac rezonovali?
Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky hľadali vo svojom výskume vedkyne Soňa G. Lutherová, Miroslava Hlinčíková a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Tesne po zavedení prvých mimoriadnych opatrení spustil vedecký tím online dotazníkový prieskum ako pilotnú časť antropologického výskumu o každodennom živote v období epidémie koronavírusu na Slovensku. Dotazník bol dostupný na webe od 18. 3. do 26. 3. 2020, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú (1- až 2-týždňovú) skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou, resp. fyzickou izoláciou. Do záverečného spracovania údajov bolo napokon zahrnutých 2 357 výpovedí.
Výsledky prieskumu sú vymedzené spôsobom organického šírenia na internete. Ľubica Voľanská upresňuje: „Nemožno ho preto mechanicky zovšeobecniť na populáciu Slovenska. Zachytáva názory a nálady ľudí, ktorí k nemu mali prístup. Naznačuje však celospoločenské trendy v prezentovaných postojoch a reflexiu ich konania v dňoch, keď sa zmenil náš svet.“
V dotazníku sa vedci pýtali ľudí, ako sa líšil ich denný režim od bežného života pred vypuknutím nákazy. Miroslava Hlinčíková ďalej popisuje: „Ľudia vo svojich odpovediach reflektovali to, ako epidémia koronavírusu ovplyvnila každodennú rutinu, na ktorú sme zvyknutí: vzťahy, prácu, trávenie voľného času, nákupy, ale i tempo života.“
Ako sa zmenili naše dni?
Najčastejšie zmieňovanou zmenou bola práca z domu (31 %), ktorá sa týkala najmä ľudí s vysokoškolským vzdelaním a z Bratislavského kraja. Naproti tomu ľudia so základným a stredným vzdelaním i respondenti z ostatných krajov spomínali najmä zotrvávanie doma na OČR, dovolenke, neplatenom voľne, prípadne dôsledok straty zamestnania (28 %). Najčastejšie o strate svojej práce či zárobku hovorili podnikatelia, hoci na druhej strane ocenili možnosť trávenia viac času s rodinou.
O zmenách hovorili i v súvislosti so spôsobom trávenia voľného času či času po práci. Ľudia opisovali zásadné obmedzenie sociálnych kontaktov (28 %) a zníženie množstva času stráveného vonku (20 %). Vo vyššej miere sa podľa nich venovali starostlivosti o deti (17 %).
Približne desatina respondentov popísala spontánne zmeny vo svojom dennom režime aj v spotrebnom správaní (13 %), zvýšenom množstve domácich prác (13 %), ale aj strate koníčkov (9 %).
Ľudia žijúci bez detí v mladšom (18 – 29) i staršom veku (50 – 59) opisovali okrem obmedzení (strata koníčkov a sociálnych kontaktov) i možnosť dopriať si viac času na oddych aj spánok a voľnejší denný režim. 13 % ľudí uviedlo, že si mohli konečne organizovať čas podľa svojej potreby. Iná situácia bola v domácnostiach rodičov s dvoma alebo viacerými deťmi.
Menej často boli uvádzané zmeny ako strata zamestnania, viac existencie v online priestore, častejší pobyt vonku; viac času s rodinou a podobne. Len 9 % respondentov uviedlo, že sa im denný režim v podstate nezmenil a ostal rovnaký (najmä ľudia na materskej či rodičovskej dovolenke, študenti a dôchodcovia). Tí súčasne zmieňovali aj chýbajúce sociálne kontakty, stretnutia s rodinou či priateľmi. Z hľadiska dĺžky izolácie respondenti, ktorí boli doma iba kratší čas, hovorili častejšie o práci z domu a možnosti oddýchnuť si.
Naproti tomu tí, ktorí strávili v izolácii už 11 a viac dní, zdôrazňovali minimalizovaný sociálny kontakt a obmedzený čas strávený vonku. Vo svojich spontánnych odpovediach reflektovali zvýšenú starostlivosť o deti, ako aj viac domácich prác.
Aká bola atmosféra v domácnostiach?
Vedcov zo SAV tiež zaujímalo, ako sa dramatické zmeny v každodennom živote ľudí, vyplývajúce z fyzickej izolácie a ďalších obmedzení, odrazili v atmosfére v domácnostiach – vo vzťahoch, komunikácii medzi členmi a ich emočnom nastavení.
Väčšina respondentov popísala atmosféru vo svojej domácnosti ako pozitívnu a konštruktívnu (59 %). Z hľadiska optiky počtu strávených dní v izolácii sa takto skôr vyjadrovali ľudia, ktorí sa začali izolovať len nedávno (1 až 5 dní). Možno predpokladať, že na viacerých z nich ešte nedoľahol tlak okolností a obavy, respektíve si ich nepripúšťali. Z hľadiska ekonomického postavenia, paradoxne, atmosféru takto charakterizovali najmä podnikatelia a živnostníci. Mnohí oceňovali priestor na spoločné trávenie času s rodinou a utuženie vzťahov, prípadne možnosť oddychu i spomalenia životného tempa bez výčitiek svedomia.
Približne 10 % respondentov hovorilo o neutrálnej, prípadne nezmenenej atmosfére v domácnosti. Situáciu takto skôr charakterizovali respondenti, ktorí boli v izolácii šesť a viac dní, pričom to boli prevažne muži, ľudia bez detí, ale aj tí, ktorí neboli počas sledovaného obdobia v izolácii.
Naopak, o skôr negatívnej atmosfére v domácnosti sa zmienilo 17 % respondentov, podľa ktorých sa napríklad medzi členmi domácnosti „zvýšilo napätie“ alebo zaznamenali „mierne dusno“. Ďalších 13 % ľudí atmosféru charakterizovalo ako jednoznačne negatívnu či napätú. Títo opisovali prevládajúci pocit „ponorkovej choroby“, neslobody, ťaživosti a z toho vyplývajúcich konfliktov. Negatívne hodnotenie nálady v rodine prevládalo skôr u respondentov vo veku od 18 do 29 rokov. Práve títo zrejme intenzívnejšie pociťovali náhlu stratu bezprostredných sociálnych kontaktov, respektíve sa výrazne zmenili ich životné okolnosti.
V spontánnych popisoch nálady v domácnostiach bol často zastúpený strach – z neznámeho, budúcnosti alebo špecificky strach o blízkych (14 %) či obavy z vývoja atmosféry medzi ich členmi domácnosti (10 %). V menšej miere sa v opisoch objavili charakteristiky ako premenlivá či individuálne vnímaná nálada (najmä podľa miery zaťaženia jednotlivých členov domácnosti alebo psychického stavu dospelých či detí).
Ako sme sa cítili?
Opisy aktuálnych pocitov respondentov odhaľujú viaceré okolnosti každodenného života ľudí v tomto období. Zaujímavé sú napríklad vo vzťahu k často zmieňovanému dodržiavaniu opatrení. Soňa G. Lutherová poznamenala: „Vo verejnom diskurze prevláda názor, že dôvodom správania sa ľudí bol v prvom rade strach z toho, ako epidémiu zvládne podfinancovaný a nedostatočne fungujúci zdravotný systém. Podobnú interpretáciu ponúkajú aj výpovede našich respondentov, avšak škála spontánne uvádzaných emócií je podstatne rozmanitejšia.“
Hoci je škála spontánne uvádzaných emócií v súvislosti s vypuknutím nákazy naozaj rozmanitá, dominuje v nej na prvom mieste strach – v podobe obáv, úzkosti či až paniky. Strach uvádza vo svojej odpovedi každý druhý z respondentov (51 %). Odpoveď sa týkala otázky: „Ako by ste charakterizovali svoje aktuálne pocity vo vzťahu k vypuknutiu nákazy?“ S výrazným odstupom nasledujú opisy pocitov ako bezmocnosť, neistota, nedôvera (16 %).
Spontánne svoje pocity takto charakterizovali viac ženy ako muži a ľudia žijúci v rodine. V konkrétnych výpovediach dominoval strach o blízkych (najmä starších členov rodiny a deti), ale aj obavy z vlastnej nákazy (hlavne u ohrozených skupín, napr. seniorov, chronicky chorých či tehotných žien), ekonomických dôsledkov či strach z ďalšieho vývoja udalostí v krajine a z následnej závislosti na zdravotníckej opatere na Slovensku.
Časť respondentov deklarovala pragmatické nastavenie až odstup (13 %) a pokoru, rešpekt, ale aj potrebu zmeny hodnôt (13 %). V prvom rade vyjadrovali rešpekt voči prírode a jej silám (od racionálnej argumentácie až po prejavy fatalizmu), úcty k Bohu, ale aj k ľuďom v prvých líniách. Medzi nimi prevažovali ľudia vo veku 60 a viac rokov, ktorí vyjadrili aj pocit nádeje, optimizmu; prekvapenia; ale aj zmierenia a vyrovnanosti.
V podobnom počte odpovedí bol uvádzaný zmätok, teda premenlivé a rozporuplné pocity – 13 %. Vo väčšej miere tak charakterizovali svoje pocity ľudia vo veku 18 až 29 rokov, ktorí na jednej strane vyzdvihli pocity nádeje a optimizmu, ale zároveň pripustili napätie a stres.
Ľudia reflektovali aj pozitívne pocity (8 %), opierajúc sa o radosť zo „spomalenia“, zníženia každodenného stresu a spoločného času s rodinou; ale aj v súvislosti so životným prostredím, ktoré podľa respondentov dostalo možnosť si „vydýchnuť“.
Menej bol spomínaný smútok, depresia (8 %); hnev, nespokojnosť (7 %); nádej a viera (7 %); neurčité, skôr neutrálne pocity (6 %); napätie, stres, nervozita (5 %); prekvapenie, šok (5 %) a ďalšie.
Tu nájdete podrobnejšie údaje. V prípade záujmu o ďalšie informácie kontaktujte Soňu G. Lutherovú (sona.lutherova@savba.sk), Miroslavu Hlinčíkovú (miroslava.hlincikova@savba.sk), Ľubicu Voľanskú (lubica.volanska@savba.sk).
Zdroj: Tlačová správa SAV
(DK)
