Aj ľudia s duševnými chorobami môžu byť pre spoločnosť užitoční

Galina Lišháková

O zmene prístupu k nim hovorí MUDr. Darina Sedláková, MPH, ktorá sa stala prvou slovenskou zástupkyňou v Správnej rade Mental Health Europe.

MUDr_Darina_Sedlakova_MPH_Zdroj_archiv_DS

MUDr. Darina Sedláková, MPH. Zdroj: Archív DS.

Mental Health Europe (MHE) zastupuje združenia aj jednotlivé osoby z celej Európy, ktoré poskytujú starostlivosť v oblasti duševného zdravia. Spolu formulujú odporúčania pre tvorcov politík, aby zabezpečili, že ľudia, ktorí trpia duševnými ochoreniami, nebudú diskriminovaní.

MUDr. Darina Sedláková, MPH, bola dvadsať rokov zástupkyňou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku a problematike duševného zdravia sa venuje dlhodobo. V roku 2000 stála aj pri zrode Ligy za duševné zdravie (LZDZ), ktorá ju v roku 2021 navrhla do Správnej rady MHE.

Liga za duševné zdravie je komunita štyridsiatich organizácií, pacientov a profesionálov, ktorí sa starajú o duševné zdravie, a zastupuje Slovensko v MHE.

V starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku sa mnohé problémy roky neriešia. Spomeniem len trvalý nedostatok psychiatrov, nedostatočný prístup k psychoterapii, nedostatok denných stacionárov pre pacientov s duševnými ochoreniami, ktoré dokonca postupne ubúdajú. Môže vaše členstvo v Správnej rade MHE pomôcť urýchliť ich riešenia?

Členmi MHE sú združenia aj jednotlivé osoby z celej Európy, ktoré vyvíjajú činnosť v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Sledujú epidemiológiu duševných porúch, ich kontrolu v jednotlivých krajinách a na základe toho formulujú odporúčania pre tvorcov politík s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu podporu a ochranu duševného zdravia i kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre tých, u ktorých sa rozvinuli psychické poruchy alebo psychiatrické ochorenia.

Zároveň apelujú na dodržiavanie ľudských práv, na to, aby sa ľudia s duševnými chorobami nediskriminovali a nestigmatizovali, čo sa, bohužiaľ, stáva aj vo vyspelých krajinách. Keďže ide o európsku organizáciu, veľa jej aktivít smeruje aj k Európskej komisii a Európskemu parlamentu, kde sa odborníci zúčastňujú na príprave strategických materiálov pre všetky aspekty duševného zdravia alebo duševných porúch.

Členstvo v Správnej rade MHE nám umožňuje ovplyvňovať priority komunikácie s európskymi štruktúrami, dozvedať sa o všetkých novinkách a v neposlednom rade presadzovať aj záujmy Slovenska.

Koncept duševného zdravia. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

MHE, samozrejme, reaguje aj na špecifické problémy a požiadavky svojich členov, napríklad pri príprave národných politík, ale aj pri vyjadrení kritiky a dôraznej požiadavky o rýchlu nápravu v prípade zistení závažných porušení práv osôb s duševnými poruchami. Takýto medzinárodný tlak naozaj často pomáha vyriešiť aj problém, s ktorým si domáce organizácie nevedeli dať rady.

MHE sa tiež uchádza o granty na rozličné projekty, do ktorých sa môžu zapojiť aj členské organizácie, a tak získať prístup k vedomostiam, informáciám, ale aj financiám.

Čo je podľa vás potrebné riešiť ako prvé z toho množstva spomenutých problémov, s ktorými na Slovensku zápasia profesie pracujúce na poli duševného zdravia aj ľudia s psychickými ochoreniami?

S troškou zveličenia by som povedala, že ako prvé treba riešiť všetko. V Lige sme zadefinovali tieto hlavné oblasti problémov. Po prvé, neexistuje komplexný program starostlivosti o duševné zdravie a duševné choroby.

Po druhé, nie sú k dispozícii aktuálne a dôveryhodné epidemiologické dáta. Po tretie, ľudia sa neliečia, aj keď majú príznaky duševnej poruchy, pretože nevedia, že majú takúto poruchu alebo ju bagatelizujú – to vyplýva z nedostatočnej zdravotnej gramotnosti a skríningov.

Po štvrté, na druhej strane ak sa chcú liečiť, často nemajú kde alebo nie je dostupný potrebný špecialista. Po piate, pre mnohých, ktorí absolvovali odborne a finančne náročnú liečbu v nemocnici, sa po prepustení nenájdu potrebné podporné psychosociálne služby.

Po šieste, ľudia s duševnými poruchami majú problém začleniť sa do bežného života, pretože absentujú podporné a integračné služby.

Pritom duševné ochorenie je často dlhodobý problém.

Niekedy aj celoživotný. A ak jeho nositelia nedostávajú pravidelnú dávku pozitívnej energie, nádeje a záujmu zo strany spoločnosti, prejavy ochorenia sa môžu výrazne zhoršovať. Pritom ľudia s duševnými chorobami môžu byť v spoločnosti veľmi užitoční. Potrebujú len, aby sme zhodnotili ich schopnosti a potenciálne zručnosti, v nich ich vzdelali a dali im možnosť realizovať sa.

Liga za duševné zdravie od svojho založenia presadzuje zamestnávanie ľudí s duševnými poruchami. Apeluje na štátne a samosprávne orgány, aby po vzore iných krajín vytvárali podmienky pre vznik takýchto pracovných miest.

Pomohli by aj komplexné centrá pre duševné zdravie, v ktorých by sa sústreďovali odborné, sociálne a spoločenské kapacity pre potreby týchto ľudí. Programové vyhlásenie súčasnej vlády sa zaviazalo k rozsiahlej reforme starostlivosti o duševné zdravie. Veríme teda, že veci sa začnú hýbať, a tí, čo na zmenu už tak dlho čakajú, sa dočkajú.

Ilustrácia partnerov u psychoterapeutky. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

 

Narážate na nedávny vznik Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie, ktorá sa na túto reformu podujala?

Áno. Podľa prvotných signálov pôjde naozaj o rozsiahlu a komplexnú reformu. Pri Rade vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie už vznikli aj pracovné skupiny odborníkov, ktoré budú pracovať na jednotlivých častiach.

V rámci primárnej prevencie, ktorej úlohou sú preventívne, osvetové a destigmatizačné programy, sa plánuje vytvorenie poradní duševného zdravia pre osoby na hranici diagnostikovateľnej duševnej poruchy a pred jej prepuknutím aj dištančné poradenstvo (napríklad linky dôvery).

V rámci sekundárnej prevencie je prioritné vybudovať takzvané Centrá duševného zdravia a následne deinštitucionalizovať súčasný systém starostlivosti o ľudí s duševnými poruchami, čiže posilniť kapacity komunitnej starostlivosti. Tak bude možné poskytovať komplexnejšiu starostlivosť, ktorá musí byť multidisciplinárna. Nezahŕňa len psychiatrov a psychológov, ale aj neurológov, rehabilitačných odborníkov, liečebných pedagógov, sociálnych či komunitných pracovníkov.

Systém psychiatrickej starostlivosti je samostatná veľká kapitola reformy rovnako ako vzdelávanie všetkých vyššie uvedených odborníkov. Dnes vieme, že menší problém je postaviť niekde novú budovu a dať na ňu tabuľu s názvom Zdravotnícke zariadenie pre ľudí s duševnými chorobami ako zabezpečiť odborníkov a všetok personál, ktorí v nej bude pracovať.

Prizvala vláda Ligu za duševné zdravie na rokovania o vzniku Rady vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie?

Áno, vláda si našťastie uvedomuje, že bez pomoci tretieho sektora by reforma nebola kompletná a nemusela by byť ani úspešná. Štátnym inštitúciám musí pomáhať aj akademická obec, odborníci, v tomto prípade z radov psychiatrov a psychológov, tretí sektor, ktorý pracuje v teréne a často aj súkromný sektor, napríklad zástupcovia zamestnávateľov či zástupcovia zamestnancov. V tomto prípade vláda prizvala aj samosprávu, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Úniu miest, ktorá si vybrala Ligu za duševné zdravie, aby ju v Rade vlády Slovenskej republiky pre duševné zdravie reprezentovala.

To odzrkadľuje uvedomenie, že komunitné služby o duševné zdravie sú veľmi dôležité aj z dôvodu, že psychiatrická starostlivosť by sa mala uberať smerom k deinštitucionalizácii.

Psychiatrické kliniky a psychiatrické lôžka budú vždy potrebné, ale majú sa minimalizovať do takej miery, aby mohol pacient nemocnicu čím skôr opustiť a vrátiť sa do prirodzeného prostredia, kde dostane služby, ktoré mu pomôžu viesť spokojný a zmysluplný život.

Podľa štúdie Duševné zdravie a financie, ktorú vydal Útvar hodnoty za peniaze, sú duševné poruchy na Slovensku tretím najčastejším dôvodom priznania invalidného dôchodku, najčastejšie sa pritom priznáva mladým ľuďom vo veku 19 – 39 rokov. A keďže výška invalidného dôchodku závisí od dĺžky odpracovaných rokov a výšky príjmu, títo ľudia sú výrazne ohrození chudobou.

To je dôležitá informácia pre všetkých, ktorí majú na starosti nielen starostlivosť o zdravie, ale aj o sociálny a ekonomický stav slovenskej populácie. Vyplývajú z toho minimálne dve veci. Ľudí treba udržať zdravých a tým, ktorí ochorejú, treba poskytnúť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, aby sa čím skôr mohli vrátiť do produktívneho života. Potom bude menej tých, ktorí sú na invalidnom dôchodku a odkázaní na pomoc štátu.

Je aj viacero krajín, ktorými by sme sa mohli inšpirovať v tom, ako ľudí s duševnými poruchami začleniť do spoločnosti. Isto o tom viete viac.

V tomto smere sú veľmi dobrou inšpiráciou škandinávske krajiny. Už pred desaťročiami pochopili, že ak chceme ľuďom s duševnými poruchami pomôcť, nesmieme ich izolovať, ale, naopak, včleňovať ich do spoločnosti, aby žili v spojení so zdravými ľuďmi. V Škandinávii im napríklad poskytujú byty v bežných obytných domoch, kde sa môžu naučiť samostatne fungovať.

Dnes sa ponúka viac modelov. Ide len o tom, ako ich ktorá krajina zrealizuje. V ostatných rokoch sa veľmi dobre darí aj reforme v Čechách, Liga s českými odborníkmi už spolupracuje. Liga bude navyše jedným z kľúčových členov pracovnej skupiny pre primárnu prevenciu.

Zdroje: Liga za duševné zdravie; Mental Health Europe; štúdia Duševné zdravie a financie

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.