Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

7 stručných faktov o najväčšom Slovákovi – M. R. Štefánikovi

Roman Lipka
  • Roman Lipka odborný pracovník NCPVaT
  • 21. júla 2024

V nedeľu 21. júla 2024 si pripomíname 144. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika.

Portrét Milana Rastislava Štefánika. Zdroj: Wikipedia

Portrét Milana Rastislava Štefánika. Zdroj: Wikipedia

V nedeľu 21. júla 2024 si pripomíname 144. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika. Jeho rodiskom boli Košariská. Bol pilotom, vedcom, vojakom a hľadel na nás zo slovenskej 5 000-korunáčky. Pripomeňme si životnú púť Milana Rastislava Štefánika v siedmich krátkych zaujímavostiach o jeho veľkolepom živote a nešťastnej smrti.

„Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností.“
Milan Rastislav Štefánik

1. Bol úspešným astronómom

M. R. Štefánik sa venoval astronómii, teda vede zaoberajúcou sa vznikom, vývojom a rozložením vesmíru a jeho telies. Za prínos v astronómii získal ocenenia od francúzskej Akadémie vied, uskutočnil totiž viacero výstupov na horu Mont Blanc, kde robil výskum aj počas zatmenia slnka. Na Tahiti založil viacero meteorologických staníc a takmer rok tam sledoval Halleyho kométu. Tá sa inak chystá vrátiť k Slnku onedlho, už 28. júla 2061.

2. Písal vedecké práce

Svoju doktorandúru zavŕšil na Univerzite Karlovej napísaním dizertačnej práce na tému Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea. Rok 1906 bol pre Štefánika v publikačnej sfére mimoriadne plodný. V tom roku zverejnil až sedem vedeckých prác, a to bez použitia vyhľadávača Google či četbota ChatGPT.

Socha M. R. Štefánika v Bratislave na ľavom brehu Dunaja. Zdroj: iStockphoto.com

Socha M. R. Štefánika v Bratislave na ľavom brehu Dunaja. Zdroj: iStockphoto.com

3. Zopár slov o jeho rodnej obci

Rodným miestom Štefánika bola obec Košariská v okrese Myjava v Trenčianskom kraji. Jeho rodný dom momentálne slúži ako múzeum, no okrem neho sa na území Košarísk našli vykopávky ešte z kamennej doby. Medzi nimi objavili kamennú škrabku a úlomok pazúrika.

4. Na jeho počesť vznikla Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika

Vojenská vysoká škola v Liptovskom Mikuláši nesie meno Štefánika za jeho vojenskú službu. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako pilot vo francúzskej armáde, kam mu bol vydaný povolávací rozkaz. Vedel spojiť príjemné s užitočným, a tak aj vďaka jeho poznatkom z meteorológie Štefánik vykonal až 38 výzvedných a stíhacích letov v trvaní asi 80 hodín.

5. Posledné chvíle Štefánika zachytené v školskej kronike

Počas školského výletu do Ivanky pri Dunaji sa správca Dolného Majera rozhovoril pred žiakmi a učiteľmi o svojom zážitku z dňa 4. mája 1919. „Vetvy a konáre stromov okolo cesty polámané, stroj v plameňoch. Čiapka ležala vedľa nešťastníka, podľa ktorej som usúdil, že je to iste nejaký generál. Blúzu, ako aj košeľu som mu rozopol a pomáhal som mu, aby som ho k životu priviedol, ale, bohužiaľ, moja práca bola márna, lebo asi po pätnástich-dvadsiatich minútach v mojej náruči zomrel.“ Tak sa písalo v školskej kronike o výpovedi očitého svedka, ktorému Štefánik skonal v náručí.

 

Mohyla Milana Rastislava Štefánika. Zdroj: iStockphoto.com

Mohyla Milana Rastislava Štefánika. Zdroj: iStockphoto.com

6. Bradlo je miestom posledného odpočinku nielen Štefánika

Pohreb generála Štefánika a talianskych letcov bola mimoriadna udalosť, zúčastnilo sa na ňom až 30 000 ľudí. Architekt Dušan Jurkovič dal do skaly na Bradle doslova vystrieľať štyri hroby usporiadané do kríža. Rakva Štefánika sa nachádza na vrchole kríža a jeho ramená zaujali zosnulí talianski letci, ktorí zahynuli pri prílete na územie Slovenska spolu so Štefánikom.

7. M. R. Štefánik je najväčší Slovák

Turbulentná životná púť Štefánika zanechala v mnohých z nás nezmazateľnú stopu. Jeho portrét v generálskej čiapke zdobil slovenskú bankovku s najvyššou nominálnou hodnotou 5 000 SK. Zároveň v ankete RTVS Najväčší Slovák, do ktorej prišlo až 108 000 SMS hlasov, M. R. Štefánik obsadil jednoznačné prvé miesto, čím potvrdil, že si jeho životný prínos vážia Slovenky a Slováci aj dnes.

Zdroj: Vesmir, Quark, ObecKosariska, Teraz, TA3, MyTrencin, SITA

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky