Biológia
Slovenskí vedci prispievajú využitím genetických postupov k poznaniu biodiverzity živočíchov
Pomocou moderných DNA postupov analyzovali dáta o viac ako 1500 druhoch.
Tardigrady prežijú aj v drsných podmienkach. Aké je tajomstvo ich odolnosti?
Štúdia sa zameriava na molekulárne mechanizmy zodpovedné za anabiózu tardigrád, ktorá im umožňuje prežiť v extrémnych podmienkach.
Nová zobrazovacia metóda biologických vzoriek umožní rýchlejšie identifikovať rakovinu či zápal
Nový algoritmus šetrí čas urýchlením detegovania klinických biomarkerov pri diagnostike. Pomôže tak zvýšiť úspešnosť liečby.
Majestátny divozel je okrasná a medonosná bylina bohatá najmä na peľ
Osídľuje slnečné stanovištia, rastie pri cestách, na skalách, v kamenistej a piesčitej pôde, na lúkach a okrajoch lesov.
Slovenskí vedci identifikovali nové geografické a botanické zdroje medicínskeho medu
Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied sa vo svojej štúdii zameral na medy z Novej Kaledónie a ich antibakteriálny potenciál.
Prelomová štúdia odhalila súvislosť medzi poruchami autoimunity a poškodením zubnej skloviny
Súčasťou medzinárodného výskumného tímu boli aj vedci z českej Akadémie vied. Prácu uverejnili v odbornom časopise Nature.
Dvadsiaty Medzinárodný deň hôr upozorňuje na dôležitosť obnovy lesných ekosystémov
Iba regulovanými investíciami a správne nastavenou politikou môžeme zmierniť ich degradáciu a zlepšiť život ľudí v horských oblastiach.
Tučniaky upadnú do podivného mikrospánku až desaťtisíckrát za deň
Stratégia mikrospánku sa mohla vyvinúť pre skupinový život a ochranu pred číhajúcimi predátormi v drsnom antarktickom prostredí.
Šokujúca schopnosť – elektrický úhor vie preniesť genetický materiál do iných živočíchov
Vhodné elektrické pole môže otvoriť póry buniek, ktorými prejdú dovnútra molekuly, ako sú napríklad reťazce DNA.
Vedci objavili kľúčový proteín demencie so skorým nástupom
Frontotemporálna demencia je druhým najčastejším degeneratívnym ochorením mozgu.