Dávame vám do pozornosti najzaujímavejšie články a novinky zo sveta vedy a techniky, ktoré priniesol časopis Quark za posledný mesiac.
Májové číslo časopisu Quark pri gudrónovom jazere pri obci Predajná. Zdroj: Quark
Viktória Čabanová, Kristína Boršová: Nevítaní návštevníci (Téma)
Proti inváznym komárom sa dá bojovať veľmi jednoduchými a nenáročnými počinmi, ktoré vie dodržiavať každý z nás. Ich rešpektovanie dokáže veľmi výrazne znížiť početnosť týchto druhov aj ich ďalšie rozširovanie.
Hľadajte potenciálne liahniská
Minimálne v okolí domov sa pravidelne nachádza veľký počet nádob, v ktorých sa zadržiava dažďová voda. Ako sme už spomínali, ide o sudy s vodou, vedrá, misky pod kvetináčmi, dokonca aj veci ako neodložený fúrik a misky s vodou pre zvieratá. Sudy treba prekrývať, prípadne čo najviac znemožniť samičkám komárov, aby na hladinu nakládli vajíčka. To sa dá dosiahnuť aj niekoľkými plastovými fľašami alebo polystyrénom na hladine. Pre samičku je tak kladenie vajíčok komplikovanejšie. Vedrá a iné prázdne nádoby treba pravidelne čistiť a obracať hore dnom. Počas letných mesiacov sú však najmä v mestách plných rozpáleného asfaltu misky s vodou jediným zdrojom vody pre niektoré zvieratá, ako sú napríklad ježe a vtáky. Z takýchto nádob treba minimálne raz za týždeň vodu vyliať, vyčistiť ich a nahradiť čerstvou vodou.
Uvedený prístup pomáha znížiť početnosť aj našich, tzv. domových druhov komárov (rod Culex), ktoré si na záhradách často sami chováme. Dodržiavanie spomenutých opatrení by sa preto malo stať pre nás štandardom.
Zbierajte odpadky a eliminujte skládky
Táto ekologická téma sa týka aj komárov. Pohodené nádoby, ako už spomínané vrchnáčiky od plastových fliaš, tégliky, ale aj staré pneumatiky automobilov sa, žiaľ, nachádzajú všade okolo nás. Odprataním takéhoto odpadu a jeho triedením sa výrazne znižujú šance pre invázne komáre, ktoré ich vidia ako potenciálne liahniská.
Informujte svoje okolie
Vedomosti sú základom všetkého. A rozhodne sa bez nich nedá bojovať proti múdrym stvoreniam, ako sú komáre. Hľadajte informácie a šírte ich vo vašom okolí, aby svojou aktivitou pomáhalo v boji proti komárom čo najviac ľudí.
Dovolenka autom
Do niektorých krajín, ako sú Taliansko či Chorvátsko, sa jazdí často autom. Doviezť si odtiaľ môžete aj nechcený suvenír v podobe invázneho komára. Ak si chcete takúto formu dovolenky užiť a byť pritom zodpovední, vždy pred odjazdom skontrolujte auto aj batožinu. Možno tam nájdete neželaného hosťa.
Zapojte sa do monitoringu pomocou mobilnej aplikácie Mosquito Alert
Skupina vedcov vytvorila mobilnú aplikáciu, vďaka ktorej môže monitorovať invázne komáre pomocou svojho mobilu každý. Stačí komára, ktorý sa podobá na toho invázneho, odfotiť a cez aplikáciu poslať jeho fotografiu medzinárodnej skupine expertov. Tá nález posúdi a bude vás informovať o výsledku. Váš nález sa potom zaznamená do mapy a poslúži vedcom i kompetentným orgánom monitorovať rozšírenie a prijímať opatrenia proti ďalšej expanzii inváznych komárov. Aplikácia je dostupná v angličtine (a iných jazykoch) a čoskoro bude prístupná aj jej slovenská verzia.
Zdroj: Pixabay
Články z rubriky Príroda: Zosnované pod kôrou smreka, Vzácny chránený jasoň
Nežiaduce skryté tajomstvá (Rozhovor s Ladislavom Štibrányim)
Aké je presné zloženie gudrónov?
Slovo presné tu nie je namieste, pretože je to zmes všetkého. Ropa obsahuje stovky rôznych zlúčenín. Pri destilácii sa niektoré nečistoty dostali do destilátu a potom sa odstraňovali kyselinou sírovou. V takom prípade sa dá veľmi ťažko vytvoriť nejaká presná schéma zloženia. Je to skrátka zmes látok, ktoré sa budú odstraňovať spoločne. Sú tam alkény, alkylsulfáty, estery, aromáty, alkylsulfónové kyseliny a ďalšie – a to všetko sa do toho kalu vtiahlo v podobe olejov, čiernych hmôt. Výsledkom budú desiatky zlúčenín, z ktorých každá má svoju vlastnú chemickú reakciu a svoje vlastné chemické vlastnosti. Staré technológie neriešili, čo sa s tým deje – potrepali so sírovkou, oddelili, bolo vyčistené a hotovo. V súčasnosti už ani nejde o to vedieť, koľko je tam ktorej zložky. Treba jednoducho poznať fyzikálnochemické parametre, ktoré bude potrebné rešpektovať pri nastavení technológie likvidácie.
Pri súčasných výrobných postupoch by už také odpady nemali vznikať?
V súčasnosti sa na rafináciu už dlhé roky nepoužíva kyselina sírová. Technológie sú úplne iné, ohľaduplné k životnému prostrediu. Napríklad v Slovnafte sa využíva technológia hydrokrag, teda odstraňovanie sírnych zlúčení katalytickou hydrogenáciou. Súčasné technológie sú už od začiatku projektované tak, aby pri nich nevznikal ťažko eliminovateľný odpad. Staré výroby sa už medzičasom zastavili a zablokovali.
Ako to bolo s evidenciou odpadov v minulosti?
Bol som odborným garantom projektu dekontaminácie skládky v areáli bývalej chemickej fabriky Chemko Strážske. Z bývalej ošipárne, kde sa predpokladalo, že je uložených 50 ton odpadu, sa nakoniec vyťažilo 150 ton v sudoch, o ktorých nikto nič nevedel. V Strážskom vyrobili asi 21 500 ton polychlórovaných bifenylov (PCB). Na toto množstvo pripadá približne 10 percent odpadu destilačných zvyškov, čiže asi 2 100 ton. Súčasťou areálu v Strážskom je aj bývalá podzemná elektráreň, ktorá mala zabezpečovať špeciálnu (vojenskú) výrobu. Tá má pevné železobetónové steny s hrúbkou jeden meter, za ktorými je uložených zvyšných asi 1 000 ton PCB v sudoch. Našťastie steny vyzerajú dobre. Plán je nájsť medzinárodnou súťažou firmu, ktorá by to zlikvidovala. Nie sú tam len bifenyly, ale aj terfenyly, čo sú zmesi asi 80 či 90 zlúčenín.
Na Slovensku máme veľa takýchto skrytých tajomstiev?
Dobré technológie sa robia tak, že sa na začiatku naplánuje všetko: vstupné dáta, výroba aj riešenie odpadu. Kedysi to však pod tlakom zvyšovania výroby nedoťahovali do konca, ani legislatíva ich do toho nenútila. To, že niekde pomaličky rástla nejaká tikajúca environmentálna bomba, nebolo väčšinou riešené, lebo o tých látkach v odpadoch sa často ani dopredu nevedelo. Napríklad akútna (okamžitá) toxicita PCB bola malá, bralo sa to ako netoxické. Až naraz sa zistilo, že PCB sú v potravinách, v mlieku, vo vajciach, že začali chorieť a umierať ľudia. Takéto dôsledky sa ukazujú až po rokoch.
Sudy s PCB v objekte bývalej podzemnej elektrárne v Strážskom. Zdroj: Ladislav Štibrányi
Doc. Ing. Ladislav Štibrányi, CSc., pracuje na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Počas 50 rokov svojej praxe sa venoval výskumu kardiovaskulárnych liečiv, pesticídov, polymérov na báze fosfazénov, štúdiu fotochemických reakcií a syntézy purínových heterocyklov. Pracoval na výskume a vývoji nízkotuhnúcich olejov, technológie na recykláciu odpadných motorových olejov, spolupracuje pri odstraňovaní starých environmentálnych záťaží. Je autorom a spoluautorom 53 patentov priemyselných vzorov a autorských osvedčení.
Prečítajte si aj Rozbiť či zlúčiť atóm.
Andrej Čerňanský: Pohľad cez priepasť času (Paleontológia)
Existuje viac druhov rastlín, z ktorých jantár vznikal, a preto poznáme niekoľko typov jantáru. Dokonca aj vek jantáru z rôznych kútov sveta je odlišný. Pre našincov je známy najmä jantár, ktorý sa používa pri výrobe šperkov. Ide o tzv. baltský jantár a jeho najväčšie zásoby sú z oblasti Kaliningradu (pôvodne sa vytváral zo stromov rastúcich na severe Európy, na dávno zaniknutom ostrove Fennosarmatia). Jeho vek je približne 40 miliónov rokov (toto obdobie sa nazýva eocén a laicky by sa v tomto prípade dal použiť aj výraz staršie treťohory). Mladší jantár je z Dominikánskej republiky. Ten má asi 16 až 18 miliónov rokov (pochádza z miocénu).
Vek jantáru je limitovaný iba geologickým vekom, keď sa objavili prvé rastliny, ktoré mohli produkovať živicu. Najstarší známy je z vrchného karbónu (mladšie prvohory) a je starý asi 320 miliónov rokov. V tomto prípade je však trochu ťažšie určiť presného pôvodcu tohto jantáru. Jeden z najstarších, ktorý v sebe obsahuje rôzne inklúzie prastarých organizmov, pochádza z Blízkeho východu (Libanonu a Jordánska) a má asi 130 miliónov rokov (obdobie kriedy).
Pre paleontológiu je z tohto hľadiska významný najmä jantár z Mjanmarska. Ten pochádza z obdobia kriedy, teda z čias dinosaurov. No napriek tomu, že nálezy v jantári by sa mohli vďaka zachovaniu javiť ako vhodný kandidát na získanie DNA, vzhľadom na súčasné poznatky nie je možné čitateľnú DNA získať z takých starých nálezov. K rozpadu molekuly DNA dochádza totiž pomerne rýchlo. A hoci z niektorých mladších fosílií, napríklad mamutov, je možné extrahovať DNA, tá je len fragmentárna. Na Jurský park preto môžeme zabudnúť.
Jašter Retinosaurus má vnútri dokonale trojrozmerne zachovanú kostru – živica, ktorá skamenela na jantár, pochádza totiž z araukárií. Tento jantár sa ukazuje ako ideálny, pretože napríklad v prípade kyslosti mladšieho baltského jantáru, ktorý obsahuje 3 až 8 % kyseliny jantárovej a pochádza z iného typu stromov (pravdepodobne čeľaď Sciadopityaceae), to možné nie je.
V prípade baltského jantáru je vnútri nálezov len dutina, ako je to aj v prípade gekóna Yantarogekko balticus z tohto jantáru. Keďže gekóny sú rozšírené najmä v trópoch a subtrópoch, nález tohto jaštera na severe Európy svedčí okrem iného aj o veľmi teplej klíme v eocéne (pred 33,9 milióna – 56 miliónmi rokov), teda v období, keď na súčasnej ľadovej Antarktíde rástli palmy a žili línie žiab, ktoré teraz žijú v trópoch Južnej Ameriky. No to je už iný príbeh (a dôležitý pre pochopenie budúcich dramatických dôsledkov globálnych klimatických zmien, ale o tom niekedy nabudúce).
Retinosaurus má v porovnaní s ostatnými nálezmi z mjanmarského jantáru dokonale zachovanú kompletnú kožu. Sú na nej viditeľné jednotlivé kožné šupiny, ich tvar, a to tak na hlave, ako aj na tele. Dokonca sú zachované zvyšky oka a viečka, kde je viditeľná aj horizontálna štrbina. Vnútri sa prekvapivo našla priedušnica a časť priedušiek, čo je naozaj výnimočné. Dáva nám to jedinečnú možnosť vidieť reálny výzor plaza, ktorý na Zemi žil pred 110 miliónmi rokov, a nie iba jeho kostru. Čo sa týka lepšej predstavy o jeho veku, žil o 45 miliónov rokov skôr, než sa po Zemi pohyboval slávny Tyranosaurus rex.
Retinosaurus hkamtiensis – pohľad zdola na viditeľnú priedušnicu a časť priedušiek (označené svetlomodrou farbou). Zdroj: CT scan – rekonštrukcia urobená Edwardom Stanleym s použitím dát z Peretti Museum Foundation; Čerňanský et al., 2022 Scientific Reports
Karol Jesenák: Farba života a smrti (Pýtame sa odborníkov)
Asi najväčšou poklonou starogréckemu tmavomodrému farbivu kyáneos je názov kyanidovej -CN skupiny, presnejšie kyanidového aniónu CN–. Tá je začlenená do názvov mnohých látok, medzi ktoré patria mimoriadne toxické, ale zároveň aj neškodné látky alebo dokonca zdravé, dobre vyzerajúce a liečivé. K toxickým látkam patrí napríklad kyanid draselný, prípadne iné kyanidy, nenápadné a veľmi nebezpečné kryštalické látky podobné kryštálovému cukru. Kyanidy sa obyčajne využívali na extrakciu zlata z rúd.
Podobne nevinne vyzerá aj kyanovodík HCN, bezfarebná, ako mandle voňajúca kvapalina, ktorá sa uvoľňuje pri styku kyanidov so vzdušným oxidom uhličitým. Práve táto látka reprezentuje v názve článku modrú farbu ako farbu smrti. Pôvodne sa používala ako jed na hubenie hmyzu a potkanov, no ľudia jej vymysleli vražedné použitie v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Vo veľkom sa pre tento účel vyrábala v nacistickom Nemecku v chemickom podniku IG Farben. Ten sa postaral o najnehanebnejšie zneužitie uvedeného názvu modrej farby. Spomenutý podnik poznáme aj v Bratislave, pretože počas poslednej svetovej vojny okrem iného zmodernizoval aj výrobu nitroglycerínu a iných výbušnín v známom podniku Dynamit Nobel.
Kyanovodík má aj mnoho užitočných použití napríklad pri výrobe plastov a liekov. Tie druhé skôr reprezentujú farbu života. Tu možno pripomenúť, že jedna z teórií vzniku života na Zemi vychádzala z hypotézy, že kyanovodík zohral úlohu pri syntéze najjednoduchších organických látok. Tomu nahráva aj skutočnosť, že táto látka bola dokázaná aj v medzihviezdnom priestore a atmosfére niektorých planét.
Kyanovodík má s modrou farbou aj inú súvislosť. Dal sa pripraviť z modrého pigmentu, nazývaného pruská modrá, a preto bol jeho pôvodný názov odvodený od tohto názvu ako pruská alebo modrá kyselina (Blausäure). Pripravil ju v roku 1752 francúzsky chemik Pierre Macquer a neskôr v roku 1782 švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele. Zloženie zdrojového pigmentu známeho aj pod názvom berlínska či parížska modrá vyjadruje chemický vzorec (FeIII4[FeII(CN)6]3). Bolo to prvé syntetické farbivo, ktoré poznáme už od roku 1706. Podobne ako indigo, je to vo vode nerozpustná látka, čo je možno prekvapujúce. Častice týchto pigmentov sú totiž také malé, že môže vzniknúť dojem, že ide o vo vode rozpustné látky tvoriace pravé roztoky. Ide však o koloidné roztoky. Na rozdiel od kyanovodíka pruská modrá toxická nie je. Používa sa ako protijed pri otravách spôsobených niektorými ťažkými kovmi alebo rádioaktívnymi izotopmi, ale napríklad aj v tlačiarenských toneroch a na zlepšenie belosti bielej farby malým prídavkom modrej.
Modré názvy majú aj antokyány, vo vode rozpustné rastlinné farbivá. V preklade sú to modré kvety (gr. ánthos – kvet). Ich farba však väčšinou modrá nie je, môže byť červená, fialová, žltá alebo zelenožltá. Výrazne závisí od pH hodnoty roztoku. Chemických látok obsahujúcich v názve kyano je veľa.
Modré sú tiež rôzne tlačiarenské alebo umelecké techniky ako kyanotypia, teda fotochemická modrotlač, kyanografia, stará kopírovacia technika alebo u nás známa modrotlač. Všetky využívali niektoré z už uvedených pigmentov. Pri modrotlači to bolo prírodné a neskôr syntetické indigo.
Pohľadnica z roku 1910 zhotovená kyanotypiou. Zdroj: wikipédia/Postcard company, ca. 1910, public domain
Články z oblasti astronómie: Gravitačné šošovky, Čierne diery pred splynutím
Čo sa udialo vo výskume?
Vedci zistili, že zemitá vôňa vlhkej pôdy je varovaním pre červy, ktoré sa živia baktériami.
Kávové zrná sú väčšie a bohatšie, keď vtáky a včely spolupracujú pri ochrane a opeľovaní kávovníkov.
Miliardy rokov trvajúce nárazy meteoritov mohli povrch Merkúru vypekať na drahokamy.
Sčítanie a odčítanie musia byť pre ryby ťažké, ale dokážu to – aj keď s malými číslami.
Čítajte viac…
Nové vydanie časopisu Quark nájdete v novinových stánkoch od 1. júna 2022. Ak nechcete premeškať už ani jedno číslo časopisu, objednajte si zvýhodnené tlačené alebo elektronické predplatné na webovej stránke časopisu. Pre aktuálne informácie a ďalšie zaujímavosti sledujte Quark na Facebooku.
Zdroj: Quark
(GL)
