Preklikajte si novinky z vedy za minulý týždeň

Vedci objavili baktérie, ktoré žerú plasty. Iné baktérie upravili tak, že dokázali poraziť infekcie odolné proti antibiotikám.

Vedci z Kráľovského holandského inštitútu pre výskum mora (NIOZ) objavili baktérie, ktoré požierajú plasty v oceánoch. Ide o baktérie ploštice Rhodococcus ruber. „Je to po prvý raz, čo sme týmto spôsobom dokázali, že baktérie skutočne trávia plasty na CO2 a iné molekuly,“ povedala Maaike Goudriaanová, doktorandka inštitútu NIOZ. „Určite to nerieši problém s plastmi v našich oceánoch. Je to však ďalšia časť odpovede na otázku, kam sa podel všetok chýbajúci plast v oceánoch,“ dodala. Každý rok sa do oceánov dostane asi 12 miliónov ton plastov, no pri ich hľadaní sa vždy odhalí len asi percento z nich. Viac sa dočítate na portáli euronews.

Istý vedecký tím modifikoval baktérie tak, že dokázali poraziť infekcie odolné proti antibiotikám. Ide o vedcov z Centra pre genomickú reguláciu v Barcelone. Ich štúdiu zameranú na hrozbu rezistencie proti antibiotikám uverejnil vedecký magazín Nature.

Upravené baktérie vedci testovali na myšiach. Vďaka nim sa myši znovu stali citlivými na antibiotiká, proti ktorým už boli rezistentné. Liečba zdvojnásobila ich šancu na prežitie. Denník The Guardian cituje autorku výskumu Mariu Lluchovú: „Táto metóda funguje ako baranidlo, ktoré oblieha baktérie odolné proti antibiotikám. Liečba prerazí v ich bunkových stenách diery, a tým vytvorí kľúčové vstupné body pre antibiotiká, ktoré preniknú do ložiska infekcie a zlikvidujú jej zdroj. Veríme, že ide o novú, sľubnú stratégiu, ktorá by mohla riešiť hlavnú príčinu úmrtnosti v nemocniciach,“ dodala. Viac sa dočítate na portáli www.ceskenoviny.cz.

Vedci objavili nové body na neurónových obvodoch, ktoré reagujú na dotyk ako na odmenu. Možno sa budú dať využiť na liečbu sociálnych a emocionálnych porúch. Vedci z Zuckermanovho inštitútu v Kolumbii s dvoma partnerskými inštitúciami hovoria o dvoch doposiaľ neidentifikovaných východiskových bodoch v neurobiologických dráhach, ktoré sú základom príjemného, sexuálneho a inak obohacujúceho sociálneho kontaktu. Na myšiach identifikovali, že sa začínajú neurónmi v koži, ktoré reagujú na jemné hladenie, a prechádzajú až do centier potešenia v mozgu. Ich výskum publikovaný v magazíne Cell poukazuje na možnosť terapie dotykom, ktorá by mohla zmierňovať úzkosť, stres a depresiu. Viac sa dočítate na portáli EurekAlert!

Významný vedecký magazín Nature Geoscience publikoval štúdiu dvoch čínskych vedcov, ktorou dokazujú, že zemské jadro sa prestalo otáčať rýchlejšie ako zvyšok planéty, možno dokonca mení smer. Viac sa dočítate na portáli VEDA NA DOSAH v článku Nová štúdia naznačuje, že zemské jadro prestalo čudne rotovať.

Vedci z Egypta pomocou počítačovej tomografie (CT) nazreli pod vrstvy ovínadla múmie dospievajúceho chlapca. Mladík z bohatej rodiny je v nich zabalzamovaný už 2 300 rokov. Starovekí Egypťania verili, že duchovné telo hľadá posmrtný život, ale nemá zaručené, že doň vstúpi. Najprv musí prejsť nebezpečnou cestou podsvetím a potom individuálnym posledným súdom.

Preto  príbuzní a balzamovači robili všetko, čo bolo v ich silách, aby zabezpečili, že ich milovaný dosiahne šťastný cieľ. Tomuto chlapcovi malo pomáhať 49 amuletov 21 typov, ktoré mali zároveň podporiť jeho telesné znovuvzkriesenie. Mnohé boli vyrobené zo zlata, zatiaľ čo niektoré z polodrahokamov, pálenej hliny alebo jemnej keramiky, takzvanej fajansy. Viac sa dočítate na portáli Phys.org.

Vedci dokážu pomocou technológií určiť, akú hudbu máte pustenú v slúchadlách. V novej štúdii vedci využili kombináciu dvoch neinvazívnych technológií – funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI), ktorá meria prietok krvi celým mozgom, a elektroencefalogramu (EEG), ktorý vyhodnocuje, čo sa deje v mozgu v reálnom čase. Pomocou týchto prístrojov sledovali mozgovú aktivitu človeka počas toho, ako počúval ľubozvučné melódie hudby. Na preloženie informácií z mozgových vĺn poslúžili vedcom hlboké neurónové siete, ktoré sa považujú za jeden z najlepších algoritmov strojového učenia. Vďaka nim sa podarilo ľahko zrekonštruovať a identifikovať, o ktorú skladbu ide. Pomocou kombinovaných techník bola úspešnosť takmer 72 percent. O tom, ako to chcú využiť v prospech človeka, sa dočítate na portáli VEDA NA DOSAH v článku Nová technika vie len na základe mozgových vĺn určiť, ktorú hudbu akurát počúvame.